Jazykové hry v predprimárnom vzdelávaní

Jazykové hry v kurikule

V Štátnom vzdelávacom programe pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (2016, s. 21, 22, 25) vo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia v podoblasti 1. 2 Artikulácia a výslovnosť je stanovený výkonový štandard „Vyslovuje správne, zreteľne a plynule všetky hlásky a hláskové skupiny“.

Prislúchajúci obsahový štandard poskytuje „námety na konkrétnu činnosť učiteľky, ktorú realizuje, aby deti dosiahli stanovený výkonový štandard“, konkrétne „Pri hlasnom čítaní deťom učiteľka dbá na zreteľnú artikuláciu. Krátke literárne útvary (básničky, riekanky, vyčítanky) si deti osvojujú spamäti, recitujú ich s dôrazom na správnu výslovnosť. Jazykové hry učiteľka spestruje využívaním špecifických riekaniek so zameraním na precvičovanie problematických spoluhlások (sykaviek, slabikotvorných spoluhlások r, ŕ, l, ĺ, a pod.)“.

Evalvačné otázky učiteľku vedú v hodnotení učenia sa a pokrokov dieťaťa, v tejto podoblasti prostredníctvom otázok: „Ako vyslovuje jednotlivé hlásky? S výslovnosťou ktorých hlások má problémy? Vyslovuje správne sykavky (s, c, z, dz, š, č, ž, dž)? Vyslovuje správne slabikotvorné spoluhlásky l/ĺ, r/ŕ?

Jazykové hry v metodike

V metodickej príručke k vzdelávacej oblasti Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách Jazyk a komunikácia jej autorky Zápotočná a Petrová (2016, s. 10) odporučili, aby učiteľky „túto schopnosť u detí rozvíjali prostredníctvom špecifických riekaniek, či jazykolamov, ktorými si cibria precíznosť vnímania kvality hlások reči, ich konkrétnu artikuláciu“. Upozornili, že „možnosti učiteľky v dosahovaní tohto štandardu sú limitované normálnym vývinom vnímania zvukov reči u dieťaťa“. Dieťa je schopné všímať si „nesprávnu výslovnosť hlások u druhých detí a u seba“ a snaží sa „vyslovovať zreteľne všetky hlásky (U1)“. Učiteľka môže sledovať, „či dieťa vyslovuje správne sykavky (s, c, z, dz, š, č, ž, dž) (U2), a neskôr, či vyslovuje správne slabikotvorné spoluhlásky (l/ĺ, r/ŕ) (U3)“. V prípade odchýlok od normy učiteľka odporúča rodičom dieťaťa návštevu logopéda.“ Autorky za hlavnú metódu učenia sa dieťaťa aj v oblasti správnej výslovnosti hlások považujú hru, konkrétne jazykové hry.

Pojem jazykové hry

Pojem jazykové hry do jazykovedy a filozofie jazyka zaviedol L. Wittgenstein (podľa Sačková, 2021). Označil ním komunikačné jednotky (individuálne výpovede) tvorené jazykovými výrazmi (sú zložené z jazykových znakov na vyjadrenie významov ľubovoľného vzťahu medzi označujúcim a označovaným) a špecifickou súvislosťou, v ktorej sa použije. V jazykových hrách ide o rôznorodosť jazykových výrazov spojených s určitou vonkajšou situáciou, činnosťou, javom, porozumením a prežívaním človeka. Wittgenstein vychádzal z názoru, že samotné učenie sa a používanie jazyka predstavuje jedinečnú ľudskú aktivitu neoddeliteľne spojenú s rozličnými aktivitami aj takými, v ktorých sa používa jazyk hravou formou.[1] Jazykovými hrami sa učíme jazykové výrazyna základe individuálneho chápania, predstáv a prežívania v rôznych kontextoch a podľa toho ich aj používame. Preto majú jazykové hry skôr implicitné pravidlá.

Pravidlá jazykových hier

Pravidlá jazykových hier nemožno presne stanoviť a