Jednostránkový profil v školskej edukácii

Myslenie zamerané na človeka je prístup vo vzdelávaní, v psychológii, v sociálnej práci, vo filozofii, v dizajne, ktorý pomáha lepšie porozumieť individualite človeka, vedie k rešpektovaniu druhých ľudí, rozvíja kreativitu, sebahodnotenie, zlepšuje skúsenosť (Crisp, 2018). Myslenie zamerané na človeka v odbornej literatúre možno nájsť aj pod inými synonymickými označeniami ako humanistický prístup, personalistický prístup, na človeka centrovaný prístup.

Prístup kladie dôraz na potreby, pocity a ciele jednotlivca. Greene (2008) vysvetľuje túto koncepciu ako vnímanie jednotlivca ako odborníka na vlastnú skúsenosť, dôraz je kladený na empatiu, autenticitu v interakcii, bezpodmienečné pozitívne prijatie, podporuje osobnostný rast a sebapoznanie.

Myslenie zamerané na človeka uplatňované vo výchovno-vzdelávacom procese sa definuje aj ako humanistická edukácia, personalistická výchova alebo prístup zameraný na človeka. Jeho autorom je americký psychológ C. R. Rogers a pôvodný názov v anglickom jazyku je „Person-Centred Education“ (PCE). Rogersove myšlienky a ľudský prístup k človeku ako slobodnej bytosti sa postupne rozšírili do celého sveta. Hlavným cieľom myslenia zameraného na človeka, definovaným Rogersom (1951), je vytváranie podmienok na osobný rast a osobnostný rozvoj.

Pri plnení cieľa je nevyhnutné, aby jednotlivci si boli vedomí samých seba, mali povedomie o vlastnom myslení a vnímaní (angl. self-aware), aby boli schopní prijať sami seba bez súdenia a kritiky (angl. self-accepting).

Na tomto základe by mali byť schopní pozitívnych zmien vo svojich životoch, založených na vlastných hodnotách. Aplikácia na človeka centrovaného prístupu do vzdelávania si kladie za cieľ komplexný rozvoj osobnosti, „rast v smere sebaaktualizácie“ jedinca. Sebaaktualizujúca sa osobnosť prekonáva seba, svoje Ja a smeruje k svojmu Ja v budúcnosti. Tento prístup sa snaží vytvoriť prostredie, v ktorom sa kladie dôraz na hodnoty ako sloboda, dôstojnosť, zodpovednosť a vzájomný rešpekt. V prostredí, v ktorom sa uplatňujú spomínané hodnoty, sa jednotlivci cítia akceptovaní, podporovaní a motivovaní k sebavývoju a sebapoznaniu.

Ako uvádza Alegria a kol. (2010), v kontexte myslenia zameraného na človeka je nevyhnutná zmena z modelu rovnaký prístup ku všetkým („one-size-fits-all“), na model, v ktorom pedagóg uzná a ocenení diverzitu medzi žiakmi. Spomínaný prístup nielen zlepšuje akademické výsledky žiakov, no vytvára prostredie pozitívnej a inkluzívnej kultúry v škole.

Implementácia myslenia zameraného na človeka zahŕňa spoločné plánovanie, v ktorom si žiaci v spolupráci s učiteľmi:

• stanovia individuálne ciele,
• identifikujú svoje silné a slabé stránky,
• adresujú výzvy na dané obdobie, či už ide o školský rok, polrok, štvrťrok, prebiehajúcu hodinu.

Spoločné plánovanie podnecuje žiakov k prevzatiu zodpovednosti za vzdelávanie, povzbudzuje ich to vyššej miere zodpovednosti a zapojenia sa do vyučovacieho procesu (Ilnicki, 2023).

Myslenie zamerané na človeka v edukácii zdôrazňuje, že viac než učiteľom – facilitátorom1 použitá konkrétna vyučovacia metóda alebo technika, rozhoduje o efektivite vyučovania empatické porozumenie, autentickosť a bezpodmienečné pozitívne prijatie (akceptácia) žiaka.

Nástroje v myslení zameranom na človeka

Pri aplikácii myslenia zameraného na človeka v edukácii možno použiť rôzne metódy, techniky a nástroje, napr. aktivity na rozvoj aktívneho počúvania, rozvoj empatie, aktivity na hodnotenie a identifikáciu silných stránok žiakov, na budovanie komunity v triede a skupinové rozhodovanie a rôzne druhy formulárov a šablón. Niektoré nástroje myslenia zameraného na človeka sú súborom ľahko použiteľných šablón, ktoré sa využívajú na štruktúrovanie rozhovorov. Ich používanie je praktickým spôsobom, ako zachytiť informácie, ktoré sú podkladom pre plánovanie zamerané na človeka, ako aj ako zlepšiť porozumenie, komunikáciu a vzťahy. Šablóny konkrétnych voľne dostupných nástrojov možno nájsť na internete.

Príklad:

Komunikačná schéma (ang. Communication chart); Dohoda o rozhodovacom procese (ang. Decision making agreement); Perfektný týždeň (ang. Perfect week) (Helen Sanderson Associates, 2024), jednostránkový profil (ang. One page profile) a ďalšie.

Jednostránkový profil

Jednostránkový profil bol vytvorený pre uplatnenie v školstve, no postupom času sa ujal v sociálnych službách, v zdravotníctve, v nápravno-výchovných zariadeniach. Koncept jednostránkového profilu pôvodne vypracovala spoločnosť Helen Sanderson Associates v roku 2004.

Jednostránkový profil je profil osoby, ktorý zachytáva niektoré základné, ale dôležité informácie o osobe. Je pozitívne zameraný a sústreďuje sa na základné vlastnosti osoby. Mal by mať tri kľúčové časti:

1. podrobnosti o tom, čo na osobe oceňujú ostatní ľudia;
2. informácie o tom, čo robí osobu šťastnou a čo je pre ňu najdôležitejšie;
3. informácie o tom, ako má osoba rada, keď ju iní podporujú.

Jednostránkový profil je súhrnom informácií o žiakovi, ktorý pomáha učiteľovi, aby čo najlepšie porozumel žiakovi a následne ho podporil nájdením najvhodnejšej cesty k splneniu stanovených cieľov.

Profil poskytuje informácie o záujmoch žiaka, o jeho alebo jej silných stránkach, ponúka učiteľovi návod, ako žiaka v týchto snahách podporiť (Foudová, Slowík, 2017). Obzvlášť vhodným môže byť jednostránkový profil pre žiakov so znevýhodneniami. Učiteľ disponuje informáciami o preferenciách, záľubách a možných podnetoch od žiaka so špeciálnymi potrebami a vie následne vytvoriť funkčný a kvalitný individuálny vzdelávací plán, ktorý zohľadňuje potreby samotného dieťaťa.

V jednostránkovom profile dostane žiak priestor pozitívne sa učiteľovi predstaviť, napísať o svojich pozitívnych vlastnostiach, potrebách, cieľoch a preferenciách týkajúcich sa výučby. Následne pedagóg tieto informácie vyhodnotí a usiluje sa poskytnúť žiakovi alebo žiačke žiadanú podporu v čo najväčšej možnej miere (Foudová, Slowík, 2017).

Jednostránkový profil je stručný dokument v rozsahu jednej strany vytvorený žiakom, poskytujúci učiteľovi informácie o žiakovi, v ktorom žiak sám definuje svoje ciele, záľuby, silné stránky, potreby a poskytuje návod, ako mu možno v plnení jeho cieľov pomôcť.

V nasledujúcich odsekoch definujeme, ako správne postupovať pri tvorbe profilov, aké sú možnosti pre pedagóga, a z akých častí sa jednostránkové profily môžu skladať (Sanderson, Smith, Wilson, 2010).

Väčšina šablón, ktoré sú voľne dostupné na internete, poskytuje priestor pre úvod v ľavom hornom rohu. Sekcia zahŕňa predovšetkým meno žiaka, dátum vytvorenia profilu, triedu, ktorú žiak navštevuje a fotku žiaka. Je prínosné, ak žiak alebo žiačka priloží fotku, kresbu, obrázok, ktorý učiteľov informuje o záľubách. Rovnako môžu žiaci použiť prezývku, príp. skratku svojho mena. Vytvoríme tým prostredie, v ktorom sa žiaci cítia uvoľnenejšie a následne sú ochotnejší úprimne odpovedať na osobné otázky v jednostránkovom profile.

1. Čo je pre mňa dôležité? V tejto časti žiaci definujú svoje hodnoty, záujmy, plány a sny. V tejto časti môže nastať problém s ochotou žiakov vyjadriť sa, nakoľko sa môžu obávať súdenia zo strany spolužiakov a učiteľov. Práve preto je kľúčové, aby bolo žiakom poskytnuté nesúdiace prostredie v školskej triede.
2. Čo na mne majú ľudia radi (oceňujú/obdivujú)? Táto časť je zameraná na kvality, schopnosti a vlastnosti, ktoré na žiakoch oceňujú ich najbližší. Žiaci majú možnosť opýtať sa kamarátov, spolužiakov rodičov, súrodencov alebo iných členov rodiny na svoje silné stránky. Žiaci dostanú spätnú väzbu od svojho najbližšieho okolia a učiteľ dostane informácie o silných stránkach žiakov z rovnakého zdroja.
3. Ako ma iní môžu podporiť v tom, čo robím (chcem dosiahnuť)? V tejto časti žiaci vyjadria svoje preferencie týkajúce výučby, ktoré následne môže pedagóg zobrať do úvahy pri plánovaní a príprave na nadchádzajúce hodiny. Je na učiteľovi, aby tieto informácie vyhodnotil a poznatky aplikoval do výučby.

Vyššie uvedené sú základné časti jednostránkového profilu, ktoré sú najčastejšie používané, no existuje niekoľko ďalších možností, ako jednostránkový profil vytvoriť, aké otázky klásť žiakom v závislosti od veku, zloženia triedy, prípadne špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov. Do obsahu je možné zahrnúť napríklad aj preferovaný štýl komunikácie – predovšetkým určený starším žiakom, žiakom stredných škôl, žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V tejto časti jednostránkového profilu sa učiteľ môže dozvedieť, aký spôsob skúšania zvoliť s jednotlivými žiakmi, prípadne preferovanú spätnú väzbu po skúšaní, formu komunikácie o problémoch písomne alebo ústne a pod.

Pri tvorbe jednostránkových profilov je kľúčové, aby žiaci zadaniu správne porozumeli. Používame jednoduchý jazyk (Sanderson, Smith, Wilson, 2010). V kontexte myslenia zameraného na človeka sú dôležité atribúty ako nesúdiace prostredie, autonómia žiaka, bezpodmienečné pozitívne prijatie, preto je dôležité, aby bolo zachované súkromie žiakov.

Kedy a ako použiť jednostránkový profil

Jednostránkové profily sa môžu používať v rôznych prostrediach a z rôznych dôvodov, ako napríklad:

• pri prvom stretnutí s dieťaťom alebo s mladým človekom môže zostavenie jednostránkového profilu pomôcť, aby sa stretnutie sústredilo na osobu a bolo pozitívne zamerané;
• pri práci s dieťaťom s poruchami učenia, ktoré môže mať obmedzenú písomnú alebo ústnu komunikáciu, v tomto prípade môže žiak na sprostredkovanie informácií použiť obrázky;
• pri práci so skupinou detí alebo mladých ľudí môže byť užitočné, aby si vytvorili jednostránkové profily, čo pomôže skupinám, aby sa lepšie navzájom spoznali;
• práca s inými podpornými pracovníkmi (odborní zamestnanci, členovia školského podporného tímu a pod.) alebo blízkymi rodinnými príslušníkmi môže pomôcť, aby bol proces vytvárania jednostránkového profilu pre jednotlivca zmysluplnejší.

Vedecké štúdie (Sanderson, Smith, Wilson, 2010; Fou­dová, Slowík, 2017) dokazujú benefity využitia jednostránkového profilu vo vzdelávaní, a to za predpokladu, že je použitý správne a konzistentne. Štúdie zamerané na zvýšenie aktivity pasívnych žiakov dokázali, že vďaka zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi a učiteľmi, sa aktivita predtým pasívnych žiakov významne zvýšila.

Tento efekt je pripisovaný viacerým faktorom:

1. zvýšená motivácia žiakov, ktorí sa cítili ocenení v školskom prostredí;
2. prispôsobenie vyučovacieho štýlu jednotlivých učiteľov, ktorí disponovali jednostránkovými profilmi žiakov.

Helen Sanderson Associates², britský vzdelávací inštitút, pomenovaný podľa autorky prvého jednostránkového profilu, opisuje skúsenosti žiakov a učiteľov s jednostránkovým profilom.

Učitelia zdôrazňujú prínosy pre žiakov:

• pozitívne sebahodnotenie žiaka,
• zlepšenie schopnosti vyjadriť sa,
• vytvorenie pocitu dôvery medzi žiakmi a učiteľmi.

Následne zdôrazňujú dôležitosť kontinuity, čiže opakované vypracovanie profilov, čím sledujú vývoj žiakov. Žiaci ocenili pocit zblíženia sa s učiteľmi, ako aj zvýšenie vlastnej motivácie, keď vidia, že ich podnety sú zakomponované do vyučovacieho procesu.

Obr.: Jednostránkový profil, zdroj http://www.helensandersonassociates.co.uk/media/55601/onepageprofilehelen.pdf