Rodina a škola tvoria dve dôležité prostredia pre život školopovinných detí. Spolupráca medzi nimi výrazne ovplyvňuje ich ďalší vývin. Rodičia aj učitelia si uvedomujú jej dôležitosť, avšak stále existuje veľa problémov v ich vzájomnej interakcii. Keďže obe skupiny sú kľúčovými účastníkmi vzdelávania detí, ich interakcie výrazne ovplyvňujú výsledky vzdelávania. Vzťah rodič – učiteľ je rozhodujúci pre sociálno-emocionálny vývin detí (Lang et al., 2020) a ich akademický výsledok (Kim, Hill, 2015).

Dobrý vzťah medzi rodičmi a učiteľmi môže poskytnúť podporu žiakom, vďaka čomu s väčšou pravdepodobnosťou žiaci rozpoznajú výhody svojho učenia.

Pedagóg na okraji spoločenského záujmu

Neoddeliteľnou súčasťou práce učiteľa je interakcia so žiakmi, rodičmi, kolegami a vedením školy. Povolanie učiteľa je v mnohých ohľadoch psychicky náročné. Okrem množstva povinností je učiteľ aj pod väčším tlakom. Kriticky ho hodnotí zamestnávateľ, kolegovia, rodičia a aj žiaci. Materiálne hodnoty a túžba po úspechu devalvovali význam vzdelania. Rolu učiteľa v edukácii žiakov dehonestovali na najnižšiu úroveň spoločenského záujmu. Učitelia sa spomedzi všetkých vysokoškolsky vzdelaných ľudí ocitli na chvoste finančného ohodnotenia (Tišťanová, Siváková, 2018) a v médiách sa čoraz častejšie začali spomínať ich nízke zárobky a úbohé postavenie. S upadajúcim spoločenským postavením učiteľov začalo pribúdať aj ohrozovanie učiteľov zo strany rodičov. V mnohých prípadoch však tieto situácie ostali utajené, a to buď pre obavy obetí nahlas o nich hovoriť, ale aj pre snahy nadriadených popierať akékoľvek problémy a bagatelizovať pocity nespravodlivosti, krivdy, bezmocnosti učiteľov.

Pre efektívne vzťahy medzi učiteľmi a rodičmi žiakov je nevyhnutná dôvera.

Komunikácia je základom, na ktorom sa vytvára a udržiava dôvera. Žiaci sú v školskom prostredí dobre motivovaní, ak cítia záujem okolia. To je dobrý predpoklad toho, ako predchádzať konfliktom medzi rodinou a školou tak, aby komunikácia medzi rodičmi a učiteľmi bola efektívna a viedla v prospech všetkých zúčastnených strán, no najmä žiakov. Príbehy o agresii rodičov voči učiteľom a vedúcim pedagogickým zamestnancom zdôrazňujú spoločné obavy mnohých zamestnancov škôl, ktoré sa často uvádzajú ako dôvod odchodu učiteľov zo škôl.

Účinky negatívnych sociálnych interakcií učiteľov s rodičmi môžu spôsobiť traumu a majú dlhodobé dôsledky pre optimálne psychologické fungovanie a pohodu v ďalšej práci pedagógov.

Nerešpektovanie autority učiteľa zo strany rodičov

Podľa Belešovej (2018) na učiteľov stresujúco pôsobia aj faktory spojené s nedostatočným záujmom rodičov o dosahované výsledky ich detí v škole alebo ich celkový nezáujem o svoje dieťa. Rovnako negatívne pôsobí na učiteľov aj prehnaný záujem rodičov o deti v snahe ovplyvňovať proces edukácie, učiteľa a jeho spôsob výučby. Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá rieši nerešpektovanie autority učiteľa zo strany rodičov. Svedčia o tom mnohé výskumné správy a diskusné príspevky v Európe, ale aj v Spojených štátoch amerických a ostatných krajinách. Vzťah s rodinami a rodičmi žiakov je dôležitou sférou života každej školy. Prevláda konsenzus, že budovanie a posilňovanie spolupráce oboch strán je potrebné a pre žiaka prospešné. Takýto prístup je založený na presvedčení, že integrovaný postup školy a rodiny je efektívny pre školu, rodičov, a predovšetkým podporuje úspech žiakov (Majerčíková, 2015).

Fenoménom dnešnej doby sú sťažnosti učiteľov na to, že majú veľmi zlé vzťahy s rodičmi. Nedokážu si vzájomne nájsť k sebe cestu. Budujú si od seba odstup. Aj malé konflikty vo vzťahoch si v konečnom dôsledku môže odniesť práve dieťa. Dôležité je však venovať sa obsahovej rovine konfliktu, zistiť, o čo v ňom skutočne ide a zvládnuť subjektívnu emočnú stránku konfliktu.

Hoci konflikt patrí medzi náročné situácie na zvládnutie, sám o sebe nie je negatívnym javom. Negatívne v ňom pôsobia emócie spájané s konfliktom, ktoré často nevieme zvládať, napr. neistota, strach, zlosť, rozčúlenie, agresia.

V súčasnosti sa zdôrazňuje potreba dobrých vzťahov medzi rodinou a školou a ideálom sa rozumie partnerstvo, v ktorom ani jedna strana nie je autoritou s neobmedzenou mocou, ale predpokladá sa ich aktívna spolupráca. Podľa Rawn (2003) škola začala lepšie komunikovať, rodičom viac vecí vysvetľovať, do mnohých záležitostí ich zapája, transparentnejšie sa prezentuje, po zavedení rád škôl ich pozýva aj spolurozhodovať. Svojimi znakmi sa tento proces približuje participačnému modelu s otvoreným a kolaboratívnym centrom, ktorý je prístupný aj rodičom.

Príklad: Výroky učiteľov prezentujúcich ich rozhorčenie sa nad správaním rodičov

• Raz mi jedna matka vynadala za to, že som nedávala jej synovi dostatočné množstvo úloh, a to aj napriek tomu, že s