Odborná a osobnostná pripravenosť uchádzačov o zamestnanie (1.)

Pracovný výkon podlieha trvalej intelektualizácií a vyžaduje si nielen zvyšovanie kvalifikačnej prípravy, ale rozhodujúce sú aj vlastnosti osobnosti, ktoré sa formujú dlhodobo v priebehu života. V súčasnej dobe zamestnávateľské subjekty kladú na zamestnancov a uchádzačov o prácu čoraz väčšie nároky. Úspech nezáleží len na ovládaní nových technológií a udržaní kroku s najnovšími trendmi, ale zamestnanci a rovnako aj manažment organizácií musí zvládnuť široké spektrum vedomostí, zručností a schopností, ktoré prinášajú permanentnú zamestnateľnosť a zamestnávateľskému subjektu úspešnosť v konkurencii.

Podnikateľské subjekty poskytujúce hmotné aj nehmotné produkty musia vyhovovať náročným krité­riám hospodárskej súťaže, čo vedie k starostlivému sledovaniu prínosov každého jedinca pracujúceho v rôznych pozíciách. V závislosti od pozície sa očakávajú aj požadované efekty práce.

Zmenené podmienky výkonu práce a zvyšovanie jej náročnosti kladie zvýšené požiadavky aj na procesy vzdelávania, ktoré sú realizované v rámci počiatočného, ale aj ďalšieho vzdelávania. Viac ako inokedy sa do popredia dostáva význam celoživotného učenia, od ktorého sa očakáva jeho nepretržitosť. V skutočnosti ide o pripravenosť a ochotu jedinca učiť sa v priebehu života. Zdôrazňuje sa význam takých vzdelávacích aktivít, ktoré nemajú organizovaný charakter.

V rámci celoživotného učenia okrem formálneho a neformálneho vzdelávania stále väčšiu váhu získava informálne učenie, ktoré predstavuje proces získavania vedomostí, zručností, postojov a ďalších významných charakteristík dotvárajúcich osobnosť jedinca.

Osobnosť človeka možno definovať ako súhrn zdedených a pod tlakom výchovy a spoločnosti nadobudnutých vlastností, schopností, zručností a kvalít psychických procesov, ktoré riadia konanie a správanie človeka v konkrétnych situáciách a zároveň vytvárajú predpoklady správania sa a konania v budúcnosti. Výkon jedinca, jeho prejavy a spôsoby správania sa závisia od štruktúry osobnosti a vzájomných vzťahov jednotlivých zložiek tvoriacich osobnosť, napr. schopnosti, charakter, temperament, vôľové dispozície, adaptačný mechanizmus, psychické procesy.

Štúdium štruktúry osobnosti je dôležité nielen z pohľadu realizácie personálnych činností v podniku, ale aj pre rozvoj poradenstva v oblasti vzdelávania. Výber vhodného odboru a úrovne počiatočného vzdelávania je rozhodujúcim faktorom celoživotného úspechu a formovania nepretržitej kariéry.

Predpoklady úspešnosti vysokoškolského vzdelávania vytvárajú predchádzajúce úrovne vzdelávania a faktory formovania osobnosti, kde možno zaradiť biologické, sociálne, kultúrne, situačné faktory a faktory ­sebautváracích aktivít, ktoré sú spojené so slobodným rozhodnutím jedinca nechať vplyvy vonkajšieho prostredia na seba pôsobiť a rešpektovať ich.

Základné teoretické východiská pre analýzu názorov zamestnávateľských subjektov k vybraným prvkom štruktúry osobnosti

Úlohou štruktúry osobnosti je vystihnúť to, čo je v správaní sa človeka stále a nezávislé na premenlivosti situácií, čo sa vždy prejaví ako určitá tendencia správania sa a konania.

Utváranie osobnosti je proces náročný a dlhodobý a je determinovaný troma faktormi:

• geneticky vrodenými dispozíciami,
• sociálnymi a kultúrnymi vplyvmi,
• učením sa.

Štúdium štruktúry osobnosti je nielen predmetom psychologických výskumov zameraných na určovanie prvkov a zložiek, z ktorých sa osobnosť skladá a ktoré sú východiskom pre charakteristiky typológii osobnosti. Preniká aj do praxe zamestnávateľských subjektov a významne ovplyvňuje manažment ľudských zdrojov. Poznatky a skúsenosti sú priamo využívané v procesoch plánovania, projektovania a realizácie ďalšieho profesijného vzdelávania zamestnancov, v prípravách kariérnych plánov a plánov nástupníctva na kľúčové pracovné pozície.

Vymedzenie osobnosti je predmetom viacerých teó­rií. Psychológia osobnosti definuje osobnosť ako konkrétneho jedinca, ktorý sa vyznačuje určitými, pre neho charakteristickými psychickými a fyzickými vlastnosťami, prejavujúcimi sa v každej jeho činnosti. Z pohľadu psychológie je každý človek osobnosť a ku každému človeku treba z tejto pozície pristupovať (Provazník, V., 1997).

Rozdiely m