Osobná pohoda - well being a kreatívne stratégie v pedagogickej praxi

 „ Nebuďme tými, ktorí prečítajú všetky múdre knihy a predsa konajú inak.“

Je nepopierateľným faktom, že medzi najdôležitejšie faktory úspešného vývinu osobnosti patrí spoločenské prostredie, z ktorého jedinec pochádza a výchova, ktorú získava v rámci rodiny, školy a svojho okolia.

? Aké kvality by mal jedinec v sebe snúbiť, aby sa mohol úspešne etablovať v osobnom a pracovnom živote? Ako vychovávať a formovať jedinca, aby s radosťou navštevoval školu, tešil sa na rovesnícke interakcie, neprežíval frustrácie a depresie zo školského prostredia, neodchádzal z pracoviska znechutený z apatickosti, či z agresívneho správania svojich zverencov?

To sú otázky a témy, ktoré nás inšpirujú k záverom, že rovnako učitelia ako aj žiaci cítia potrebu zmeny prístupu vo vzájomných interakciách, v zmysle dynamizácie doby.

Jedným z východísk ako vytvárať osobnú pohodu v školskom prostredí a zároveň dosahovať predpísané zvládanie učiva je kreatívna „well beingova“ stratégia, pri ktorej učiteľ aj žiak spoluvytvárajú pozitívnu interpersonálnu atmosféru. Učivo je interpretované a posilňované formou hry, ktorá bola imperatívom pedagogického prístupu už od čias J. Á. Komenského. Veľa zodpovedných učiteľov v snahe odovzdať žiakom čo najviac poznatkov a vedomostí dnes zisťuje, že na hrový prístup vo výučbe nie je čas. Preto na rozvoj inteligencie treba vo významnejšej miere poskytovať priestor pre kreativite myslenie a konanie, ktoré bude realizované v psychicky pozitívnom prostredí, pričom môže byť implementované v niekoľkých rovinách.

D. O. Hebb (2005) a mnohí ďalší autori v svojich výskumoch potvrdili, že dieťa prichádza na svet s istými intelektovými predpokladmi. Aby sa rozvíjali, potrebujú podnecujúce prostredie, predovšetkým prostredie sociálne, hlavne školu. Poukazujú na to, že termín inteligencie sa používa v dvoch významoch. Raz vo vzťahu k pôvodným (zdedeným) predpokladom a inokedy rovine vzťahu k sociálnym determinantom.

Problematikou tvorivého myslenia sa zaoberajú psychológovia najmä v súvislosti s modernizáciou výchovno-vzdelávacieho procesu na školách. Pojem tvorivosti v psychologickej literatúre má niekoľko dimenzií.

• Najdlhšiu tradíciu má užšie chápanie tvorivosti, podľa ktorého tvorivosť predstavuje elitná aktivita (vlastnosť, schopnosť) určitých talentovaných jedincov (umelcov, vedcov, vynálezcov).
• Širšie chápanie tvorivosti zahŕňa v sebe kreativitu širších más, hľadá tvorivé prvky v spoločenskej činnosti, v dennodennej aktivite, v práci vedúcich a organizátorov ľudskej činnosti a tiež v racionalizátorskom myslení všetkých jedincov.

Psychológovia prívlastkom „tvorivý – kreatívny“ označujú produkujúcu osobu a následne produkt, výtvor, ktorý spĺňa osobitné požiadavky, ako aj proces, ktorý k nemu vedie, a taktiež schopnosť vytvárania a ovplyvňovania istých priaznivých podmienok pre rozvoj tohto procesu.

Český autor J. Hlavsa (1981) pri definícii tvorivosti vychádza z kreativizačného procesu. Podľa neho tvorivosť znamená takú zmenu v subjekto-objektovom vzťahu, pri ktorej syntézou vonkajších vplyvov a vnútorných stavov človeka dochádza k alterácii subjektu a jeho intenzívnej a špeciálnej činnosti, vedúcej k tvorivým produktom, novým, progresívnym a komunikovateľným, čo spätne a dlhodobo formuje osobnosť jedinca. S touto definíciou možno súhlasiť preto, lebo je formulovaná a chápaná z pozície pedagogickej psychológie. Je v súlade s psychologickými problémami výchovy k tvorivosti a vychádza z L. S. Rubinštejna (1984), autora známej „teórie lomu“, podľa ktorej sa vonkajšie vplyvy lámu cez vnútorné podmienky subjektu.

Faktory tvorivosti

Medzi základné faktory tvorivosti J. P. Guilforda (2008) patria:

• fluencia,
• flexibilita,
• originalita,
• senzitivita,
• redefinovanie,
• elaborácia.

Fluencia

Fluencia je schopnosť rýchlo, ľahko a pohotovo vytvoriť čo najviac psychických produktov určitého druhu(slov, myšlienok, obrázkov, symbolov a pod.).Faktor fluencie má viac variácií.