Problémové správanie žiakov a reflexia v plánoch prevencie

Pojem rizikové a problémové správanie

U žiakov základných a stredných škôl sa vyskytujú rôzne druhy nevhodného – problémového správania, ktoré ešte nemusí byť zaraďované do skupiny sociálno-patologických javov. V oblasti školskej prevencie sa častejšie používa pojem rizikové správanie, čo sa prejavuje aj v strategických dokumentoch, metodických pokynoch a ďalších materiáloch (napr. v Pedagogicko-organizačných pokynoch pre školský rok 2018/2019).

Pojem rizikové správanie by mal, ako poukazujú viacerí autori (Miovský et al., 2010, Bělík, Hoferková, 2016), zmierniť stigmatizáciu žiakov s problémovým správaním. Rizikové správanie zahŕňa široký okruh maladaptívneho správania, čo však môže spôsobovať určitú nejednoznačnosť. Z pohľadu pedagogických a odborných zamestnancov škôl pre nevhodné, provokujúce, agresívne či nedisciplinované správanie žiakov je adekvátne označenie problémové správanie.

V súvislosti s problémovým správaním M. Lipnická (2014) uvádza, že má najčastejšie N (negatívne) znaky, ktoré dominujú dlhodobo, často sa opakujú a nepríjemne pôsobia na iných:

• neústupčivosť,
• nepozornosť,
• neprispôsobivosť,
• neposlušnosť,
• náladovosť,
• nevyspytateľnosť,
• neposednosť.

Problémové správanie môže byť aj symptómom zdravotného alebo sociálneho znevýhodnenia dieťaťa alebo jeho nadania. Trendy vo vývine detí a mládeže Spektrum problémového či rizikového správania žiakov je široké a neustále sa mení.

V prieskume z roku 2009 (Piovarčiová, Halašová, Miháliková, Bagalová, Gogolová, 2010), ktorého cieľom bolo identifikovať trendy vo vývine detí a mládeže, sa javia ako najnaliehavejšie:

• malá angažovanosť rodičov pri výchove detí,
• nárast agresie,
• príležitosti a ohrozenia informačno-komunikačnými technológiami (ďalej len „IKT“),
• vplyv médií.

Pre súčasnú situáciu je typické, že okrem javov, ktoré sa roky vyskytujú u detí a mládeže (záškoláctvo, užívanie drog, páchanie trestných činov a pod.), vznikajú nové trendy vo výskyte problémového správania žiakov, napr. nárazové pitie s cieľom čo najrýchlejšie sa opiť (binge-drinking) a najmä rozširujú sa nové riziká v súvislosti s IKT a online prostredím.

Kyberpriestor

Kyberpriestor nesporne prináša mnohé pozitíva a výhody. Nové technológie však môžu deti, mládež a dospelých aj ohroziť. Z rizík a ohrození kyberpriestorumožno uviesť kyberšikanovanie, závislostné správanie, sexting, sextortion, zneužitie osobných údajov, cyberhate a iné. Podľa T. Fertaľovej a kol. (2019) žiaci základných a stredných škôl sú na internete najčastejšie 2 až 4 hodiny, najviac internet využívajú na chatovanie a hranie online hier.

Vo vzťahu k internetu upozorňuje M. Dulovics (2018) na dve základné roviny rizikového správania:

1. rizikové využívanie internetu – vyhľadávanie nevhodných obsahov, nadmerne dlhý čas strávený na internete, kontaktovanie sa s neznámymi osobami, účasť v rizikových online skupinách, neuvážené zverejňovanie osobných údajov, 
2. rizikové správanie v prostredí internetu – šírenie nevhodných obsahov, kyberšikanovanie, nevhodné sexuálne správanie, všetky známe formy počítačovej kriminality.

Ako zistili K. Kopecký a kol. (2015) najčastejšie sú deti na Slovensku vystavené verbálnym útokom, nasleduje prienik na účet, prelomenie hesla do online účtu a pomerne rozšírené je aj vyhrážanie a zastrašovanie. Opakované útoky v kyberpriestore potvrdzuje vyše 48 % respondentov vo veku 11 – 17 rokov.

J. Holdoš a L. Druso (2018) upozorňujú na dva fenomény v súvislosti so závislosťou od sociálnych sietí:

1. závislosť na mobilných telefónoch ako k nástroju alebo k bráne k internetu a sociálnym sieťam, v spojitosti s týmto fenoménom sa často uvádza aj nomophobia – strach zo straty mobilného telefónu,
2. fenomén FOMO (fear of missing out) – strach, že človeku niečo dôležité uchádza, ak nie je na sociálnej sieti, výsledkom je neustále až kompulzívne kontro