Školská integrácia na strednej škole (2.)

Pokračovanie z predchádzajúceho čísla.

Charakteristika najčastejších porúch žiakov so ŠVVP

Počet žiakov so ŠVVP, ktorí sa vzdelávajú v školskej integrácii v stredných školách sa neustále zvyšuje. Za posledných 10 rokov najväčší nárast žiakov je s vývinovými poruchami učenia, nasleduje skupina s poruchami aktivity a pozornosti, viacnásobným postihnutím a žiaci chorí a zdravotne oslabení. Narastajú počty žiakov s nadaním, ale aj s narušenou komunikačnou schopnosťou. Podľa analýzy M. Hapalovej (2019), za posledné desaťročie došlo k viac než trojnásobnému zvýšeniu počtu detí s diagnostikovaným autizmom. Najčastejšie sa v stredných školách stretneme so žiakom s vývinovými poruchami učenia; poruchou aktivity a pozornosti; so žiakom chorým a zdravotne oslabeným; žiakom so všeobecným intelektovým nadaním; s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami (bez mentálneho postihnutia) (To dá rozum, 2019).[1]

Žiak s VPU v strednej škole sa vzdeláva podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s VPU (ISCED 3). Špecifiká výchovy a vzdelávania sú v Dodatku k Vzdelávaciemu programu pre žiakov s VPU (ISCED 3)[2] Pri vývinových poruchách učenia sa v praxi stretávame najčastejšie s pojmami dyslexia, dysgrafia, dysortografia a dyskalkúlia.

Žiak s poruchou aktivity a pozornosti (ADD, ADHD) je žiak so ŠVVP, ktorý musí mať zabezpečené odborné, personálne, materiálne, priestorové, organizačné podmienky v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej jeho individuálnym potrebám. Je nutné, aby bola v strednej škole realizovaná spolupráca učiteľov so špeciálnym pedagógom, resp. psychológom. Vo výnimočných prípadoch môže žiak na základe lekárskeho odporúčania na určitý čas prejsť na individuálne vzdelávanie (Skočíková M. a kol., 2015). V prípade, že prejavy hyperkinetickej poruchy (ADHD) u žiaka pretrvávajú aj v období stredoškolského štúdia, zohľadňuje škola túto skutočnosť pri prijímacích skúškach, v priebehu štúdia, pri záverečnej skúške. Individuálny výchovno-vzdelávací prístup vychádza zo záverov psychologického vyšetrenia, vyšetrenia špeciálneho alebo liečebného pedagóga, potvrdeného medicínskou diagnózou.

Žiak chorý a zdravotne oslabený sa môže vzdelávať spolu s ostatnými žiakmi, pokiaľ to dovoľuje jeho zdravotný stav. Pri vzdelávaní treba zachovať kontinuitu a úzku spoluprácu pedagógov najmä v prípadoch, keď sa žiak často opakovane lieči alebo je dlhodobo hospitalizovaný. Odborné zdroje (Vladová, Lechta, 2017) uvádzajú, že žiak chorý a zdravotne oslabený:

• plní rovnaké ciele výchovy a vzdelávania ako žiaci strednej školy bez zdravotného znevýhodnenia,
• má rovnaké vyučovacie predmety ako žiaci bez ZZ,
• má obsahový a výkonový štandard rovnaký ako žiaci bez ZZ,
• plnení výkonový štandard, ktorý určuje obsah učiva osvojiteľný všetkými žiakmi, ale je ovplyvnený zdravotným stavom, aktuálnou liečbou a momentálnymi schopnosťami,
• postupuje podľa niektorého z rámcových učebných plánov pre žiakov chorých a zdravotne oslabených, ak si to vyžaduje jeho zdravotný stav (Vladová K., Lechta V. a kol., 2017).

Žiak so všeobecným intelektovým nadaním môže časť vzdelávacieho procesu absolvovať v inej strednej škole na základe dohody s touto školou. Môže byť vzdelávaný v konkrétnom predmete pod vedením učiteľa inej strednej školy alebo vysokej školy, ktorá mu zabezpečí spoluprácu s príslušnými odborníkmi podľa druhu rozvíjaného nadania (Vladová K., Lechta V. a kol., 2017).Výchovu a vzdelávanie žiakov špecifikuje § 103 školského zákona a metodické usmernenie, ktoré má v kompetencii Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.