Špecifiká rómskych detí vo vzdelávacom systéme

Špecifiká rómskeho etnika

Najzávažnejším a najdiskutovanejším problémom spájaným s časťou rómskeho etnika je jeho zaostávanie, pričom významnú úlohu pri výchove a vzdelávaní zohráva škola. V majoritnej spoločnosti sa objavuje zjednodušený a zavádzajúci názor, že nízka úroveň vzdelania Rómov je daná geneticky.

Východisková pozícia rómskych detí pre výchovu a vzdelávanie v školách je však veľmi ťažká. Problémy súvisia s ich nedostatočnou vyspelosťou, nezáujmom, chudobou, zhoršeným zdravotným stavom, nevedomosťou až odmietaním školy zo strany rodičov. V rómskej rodine ide o spoločenstvo ľudí navzájom nerovnoprávnych. Rodina sa riadi presnými pravidlami, ktoré určuje nadradenosť alebo podriadenosť postavenia, pohlavie, vek a príbuzenská afinita daného člena rodiny. Samostatné rozhodovanie je v rómskej rodine potlačené. Riešenie problémov sa odohráva v rámci spoločnej, často i búrlivej diskusie, z ktorej vyjde jedno rozhodnutie. Obvykle ide o myšlienku najstaršieho muža.

Osobitným problémom je, že rómske deti prichádzajú do školy predpojaté. Selezián a pedagóg Peter Bešenyei (podľa Hajka, 2015; s. 275) spomína na vetu rómskej matky dieťaťu: „Sar naveha lačho, ta tut dava, le gadžeste!“, čo znamená: „Keď nebudeš dobrý, dám ťa gadžovi!“, po ktorých dieťa okamžite stíchlo.

Rómsky rasizmus je niekedy až intenzívny a nebezpečný. Stáva sa prekážkou na posielanie detí do „gadžovských“ škôl a zo strany Rómov predstavuje obávanú stratu Rómstva a odcudzenie dieťaťa od vlastných rodičov. Tým, že rodičia nevnímajú školu ako prioritu, dochádza k častým absenciám rómskych detí v škole bez skutočného dôvodu – rodičia ich nechávajú doma, aj vtedy, keď sa im len nechce, alebo keď len potrebujú, aby sa postarali o mladších súrodencov (Kaleja 2010, GAC 2007, podľa: Kvasnová, 2010, s. 35).

Odmietavý postoj rómskych rodičov k školám potvrdzuje pedagóg a romológ Rastislav Rosinský, ktorý vykonal v roku 2008 výskum v šiestich základných školách na západnom a východnom Slovensku, kde majú rómskych žiakov. Rozhovory s rómskymi rodičmi ukázali, že rodičia školy odmietajú a považujú ich za nutné zlo (Hajko, 2015, s. 275). Ďalším problémom je, že rómske dieťa sa v škole nespráva pož