Tvorivo humanistická koncepcia edukácie

Učiteľ by sa mal snažiť o vytváranie priaznivej socioemočnej klímy a stimulatívneho prostredia.

Tradičné vyučovanie

Tradičné vyučovanie, ktoré sa snažia niektoré alternatívne koncepcie nahradiť, sa vyznačuje tým, že žiaci dostávajú už hotové vedomosti, ktoré si osvoja na základe pamätania a kopírovania učiteľovej činnosti. Z metód prevládajú informatívno-receptívne (výklad, vysvetľovanie, prednáška) a  reproduktívne (cvičenie, riešenie úloh). Aktivita je na strane učiteľa. Ten vysvetľuje, rozpráva, ukazuje, dokazuje, diktuje, cvičí, pýta sa, požaduje, skúša, hodnotí. Žiaci sú pasívni, všetko robia na základe príkazu učiteľa, musia počúvať, pamätať si, vykonávať, odpovedať. Nespoliehajú sa na vlastné schopnosti a zručnosti, neveria si, potláča sa ich nápaditosť a odvaha pri uplatňovaní vlastných názorov, nerozvíja sa ich kritické a tvorivé myslenie. Pozornosť je zameraná na hromadenie vedomostí a rozvíjanie pamäti. Pri uplatňovaní tradičného vyučovania ideálom je priemerný žiak.

Hlavným znakom tradičného vyučovania je transmisívnosť t. j. odovzdávanie učiva, informácií, poznatkov od toho, kto vie (učiteľ), tomu, kto nevie (žiaci) už v hotovej, ucelenej, konečnej podobe” (I. Turek, 1997).

Tradičné školstvo dosahuje relatívne dobré výsledky v tom, že žiaci sa veľa naučia, no za cenu toho, že sú preťažovaní množstvom učebnej látky, motivovaní vonkajšou motiváciou, neraz donucovaním. Výkony žiakov závisia prevažne od ich pamäti a pozornosti.

Alternatívne školy

Alternatívne školy preferujú vytváranie dobrej atmosféry vo vyučovaní, budovanie vnútornej motivácie, rozvíjanie tvorivosti. Pozitívom je aj viac osobnej interakcie medzi učiteľom a žiakom, než v tradičnej škole, kde vzťahy medzi učiteľom a žiakom sú skôr neosobné. Často sa stáva, že “učitelia vidia svojich žiakov len cez svoje učebné predmety. Ľudsky majú k žiakom ďaleko. Výsledky svojej činnosti potom merajú a hodnotia mierou súhlasu s vlastnými názormi. Nesúhlas pociťujú ako chybu, ako nedostatok žiaka” (J. Šperka, 1995). V porovnaní s tradičnou školou alternatívne školy nedosahujú také dobré vzdelávacie výsledky.

• Ako teda spojiť pozitívne prežívanie a radosť s požiadavkami podávať požadovaný výkon?
• Ako žiakov veľa naučiť, no ostať pritom humánny, priateľský?
• Ako pritom rozvíjať tvorivosť?
• Ako ponechať žiakom slobodu?
• Ako ich viesť k spolupráci?

Odpoveďou je poznanie odborníkov, ktorí dospeli k trom kľúčovým kvalitám podmieňujúcim výkonnosť a pozitívne prežívanie súčasne. Sú to city, motivácia a tvorivosť. Do oblasti motivácie sú zahrnuté hodnoty, ciele a zmysel života človeka, jeho ambície a túžby, do tvorivosti ľudská múdrosť, inteligencia a vzdelanie, pričom pri samotnej práci a podávaní výkonov by mali byť nápomocné pozitívne prežívanie, radosť a šťastie (M. Zelina, 2000).

Za hlavných protagonistov tvorivo humanistickej koncepcie edukácie sa považujú C. Rogers, A. Maslow a A. Combs. Rogers vypracoval v oblasti výchovy koncepciu PCE (person centred education), ktorá je aplikáciou jeho nondirektívneho prístupu do školstva, do výchovy a vzdelávania, v ktorej zdôrazňuje prístup orientácie na žiaka. Medzi pozitíva jeho koncepcie patrí napr. to, že žiaci sa naučia viac, majú vyššie sebavedomie, ašpirácie, je tu viac možností iniciovať nezávislé správanie, riešiť problémy, zlepšuje sa dochádzka do školy a klíma, u žiakov je vyššia vnútorná motivácia k učeniu a sebazdokonaľovaniu.

Podľa I. Tureka (2008) je humanistická výučba založená na dôvere v sily a schopnosti žiaka, na úcte k jeho osobnosti, na uznaní jeho hodnoty ako človeka bez ohľadu na jeho momentálny stav, na partnerskej spolupráci učiteľa a žiaka. Je to orientácia na osobnosť žiaka, na jeho rozvoj tak, aby si žiak vedel samostatne, progresívne tvoriť svoj život.