Učebné štýly žiakov stredných škôl (2.)

(dokončenie z predchádzajúceho čísla)

Rešpektovanie učebných štýlov

Vyučovanie rešpektujúce učebné štýly žiakov je vyučovanie zamerané na sebaučenie. Ako uvádza L. Kaliská (2013), jedná sa o vyučovanie zamerané na učiaceho, aktívne učenie, tvorivé, interaktívne, ale aj integrované a problémové vyučovanie, kde sa zdôrazňujú predovšetkým požiadavky a možnosti individuality učiaceho sa. Akceptovaním učebných štýlov žiakov na vyučovaní podporujeme individualizáciu vyučovania. Citlivý učiteľ dokáže prispôsobiť výučbu tak, aby každý žiak mal z vyučovania čo najväčší osoh, zažíval vlastný malý úspech, mal záujem o učenie a neskoršie sebavzdelávanie. Poznanie učebných štýlov žiakov pomáha učiteľovi navodiť príjemnú pracovnú klímu v rámci vyučovania a v neposlednom rade aj zlepšiť vzájomnú komunikáciu v triede.

Pri učení by učiteľ nemal zabúdať  rozvíjať u žiakov schopnosť adaptívnej flexibility využívania učebných štýlov, vedieť sa prispôsobiť danej situácií a vybrať si vzhľadom na ňu pre žiaka vhodný štýl učenia sa.

Významnú úlohu majú učitelia, ktorí majú možnosť aktivizovať variabilitu učebných štýlov v triede počas vyučovacieho procesu, a tým aj zvýšiť pravdepodobnosť toho, že žiak zažije úspech z vlastnej práce, ktorý ho ďalej motivuje k učeniu sa. Žiak získa sebadôveru a istotu, že aj on je úspešný a pochopí, že je schopný chcieť sa ďalej učiť. Netreba zabúdať na to, že každý žiak je individuálna bytosť so svojimi potrebami, záujmami a predstavami, jeho individualita sa prejavuje v spôsobe správania, konania, v prijímaní úspechov, aj neúspechov. Poznanie učebných štýlov žiakov, a rovnako aj poznanie činiteľov, ktoré ich ovplyvňujú, sú dôležitým krokom pri optimalizácii edukácie na strane žiaka, ale aj učiteľa.

Vyučovanie, v ktorom sa rešpektujú jednotlivé učebné štýly žiakov, podporuje záujem učiť sa. Žiaci pracujúci podľa im vyhovujúcim metódam dosahujú veľmi dobré výsledky v hodnotení a aj podľa vyjadrenia žiakov si z týchto vyučovacích hodín pamätajú oveľa viac, než počas klasickej frontálnej formy výučby, pri ktorej učiteľ využíva sprostredkovanie nového učiva najčastejšie vysvetľovaním a jeho následné precvičovanie žiakmi podľa vzoru učiteľa a skúšanie založené na memorovaní.

Frontálne vyučovanie vyhovuje skôr žiakom, u ktorých dominuje ľavá mozgová hemisféra, jazykový a logicko-matematický, abstraktno-reflektívny učebný štýl a žiaci preferujúci pri učení zvuk, teda auditívny (sluchový) učebný štýl (Musilová, 2012).

Ak učitelia pravidelne vyučujú spôsobom, ktorý vyhovuje len žiakom s istým učebným štýlom, ostatní žiaci s inými štýlmi učenia sa môžu cítiť diskriminovaní. Títo žiaci môžu získavať oveľa horšie učebné výsledky, než na ktoré potenciálne majú. Žiaci sú z výsledkov často demotivovaní, volia skôr povrchový prístup k učeniu, respektíve sa mu nevedia prispôsobiť vôbec, cítia sa frustrovaní, zažívajú pocit krivdy, neuvedomujú si dôležitosť vzdelávania. Môže sa dokonca stať, že škola sa žiakom sprotiví natoľko, že nevidia zmysel ju navštevovať, odmietajú sa zúčastňovať vyučovania. Pri klasickej výučbe si žiaci osvojujú jeden učebný štýl, ktorý je efektívny len pri spracovaní určitej informácie. Učiteľ tak nerozvíja ďalšie učebné štýly, ktoré by mohol žiak v budúcnosti potrebovať. Rozhodovanie, riadenie, vysvetľovanie a kontrolovanie sú typické najmä pre učiteľa v tradičnej výučbe.

Diagnostikovanie učebných štýlov žiakov a následná snaha učiteľov prispôsobovať vyučovacie metódy a formy práce žiakom, považujeme za veľmi dôležité pri snahe skvalitniť vyučovací proces, zjednodušiť prácu učiteľa a zefektívniť prípravu žiaka. Vo vyučovacom procese sa stále najviac preferujú najmä klasické metódy ako vysvetľovanie učiva, doplnené o prácu s textom v učebnici, alebo ešte častejšie učitelia počas vyučovania diktujú poznámky bez ďalšieho hlbšieho vysvetľovania. Učitelia sú často preťažovaní a znechutení stále silnejúcou byrokratizáciou v školstve a predimenzovanosťou učiva, ktorá nedáva príliš veľa priestoru pre sebazdokonaľovanie učiteľského majstrovstva.

Prieskum názorov učiteľov na dôležitosť