Vplyv nežiaducich faktorov na atmosféru v materskej škole - prípadová štúdia

V prípadovej štúdii sa pokúsime popísať vznik, priebeh a dôsledky nežiaducich javov v kolektíve na atmosféru v materskej škole a vzťahy v kolektíve.

Analýza prípadovej štúdie

Čo viedlo k zmene správania riaditeľky materskej školy?

Zdravá atmosféra v materskej škole je predpokladom dobrých medziľudských vzťahov. Tie vytvárajú optimálne podmienky pre kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu a spokojnosť učiteliek i detí. Zmena správania riaditeľky školy nastala počas jej externého štúdia a zdá sa, že spúšťačom bola jej snaha zvyšovať si kvalifikáciu, ktorá išla na úkor riadiacich povinností. Túžba po kariérnom raste zasiahla plnenie si pracovných povinností a mala vplyv na vytváranie nepriaznivej atmosféry. V čase neprítomnosti riaditeľky vzniknuté problémy týkajúce sa detí a ich rodičov dokázal kolektív vyriešiť k spokojnosti oboch strán a celoškolské aktivity a akcie boli organizačne zvládnuté, čo však riaditeľka začala vyhodnocovať ako ohrozenie jej pozície. Tím dosiahol samostatnosť a nezávislosť od jej riadenia a manažovania. Z ďalšej analýzy situácie vyplynulo, že  už počas štúdia riaditeľka začala všetkých prehnane kontrolovať, hľadala zámienky na konflikt, robila náhodné kontroly a hospitácie, aby si mohla nájsť dôvod na kritiku a poníženie učiteliek.

Výskyt často neopodstatnenej a vykonštruovanej sťažnosti zmanipulovaných rodičov vyhodnocovala jednostranne, neobjektívne ako zlyhanie učiteľky bez možnosti vypočutia si jej názoru. Postupom času sa spustil kolotoč vykonštruovaného obviňovania, neodôvodneného osočovania, vyhrážania, ktoré prechádzalo  do osobných atakov a zasahovania až do súkromia zamestnancov. Vplyvom zmeny správania a prístupu  k podriadeným sa začala meniť aj jej osobnosť. Z príjemnej, chápavej a empatickej riaditeľky  sa stala prehnane sebavedomá, vzťahovačná a konfliktná osoba, ktorá nevedela ovládať svoje emócie, nedokázala racionálne vyhodnotiť a riešiť vznikajúce situácie, nebola schopná empatie, sebaovládania, sebakontroly a sebareflexie, neustále reagovala útočne a vťahovala do konfliktov ďalšie osoby, aby ukázala neobmedzenú moc a pocit neohrozenosti a nadradenosti.

Aké sú dôsledky nežiaducich faktorov na správanie sa zamestnancov?

Dôsledky môžu byť rôzne, napríklad:

• denne podrobovanie psychickej, mentálnej a najmä emocionálnej záťaži,
• práca pod neustálym  psychickým tlakom,
• strácanie sebaúcty a motivácie k práci,
• pociťovanie stresu, napätia a strachu povedať svoj názor,
• nechuť až odpor k práci,
• strata dôvery v tíme,
• pocit sklamania z nedocenenia svojho snaženia v práci,
• prejavenie psychických problémov, ktoré môžu prechádzať až do zdravotných problémov.

V tíme, kde vládne atmosféra strachu, sa môže postupne rozpadávať súdržnosť kolektívu, prichádza k skupinkovaniu tímu na dva tábory. Pri pretrvávajúcich konfliktoch sa členovia tímu môžu stretávať s nepochopením riaditeľky, neochotou hľadať riešenie, aby sa situácia upokojila a vzťahy na pracovisku sa vrátili do normálu. Z hľadiska moci môže nadriadený zamestnanec  mať tendenciu konať svojvoľne, zneužívajúc svoju pozíciu. Dôsledkom môže byť častá fluktuácia zamestnancov.

Vplyv počiatočných rozhodnutí na atmosféru v kolektíve 

Negatívne javy v materskej škole môžu mať rôzne podoby. Ich spoločnými znakmi sú negatívne dôsledky na kvalitu školy, napríklad v podobe zníženia výkonnosti zamestnancov, zhoršenia medziľudských vzťahov či poškodenia dobrého mena školy.

Profesionalita riaditeľky materskej školy spočívav schopnosti predvídať dôsledky zlyhávajúceho riadenia a v schopnosti uplatňovať také kroky, ktoré by negatívnym javom na pracovisku predchádzali. 

Na vyjadrenie toho, ako na začiatku stačí len malé úsilie človeka, aby na konci prišiel lepší výsledok, existuje  teória efektu motýlích krídel. Ide o to, že každá udalosť vychádza z nejakého počiatočného stavu. V určitom okamihu sa spojí mnoho faktorov, ktoré prinesú nejaký výsledok. Tu sa vynára niekoľko otázok.

• Čo keby sme  niektorý z týchto faktorov pozmenili?
• Čo by sa stalo, keby sme len jeden vynechali?
• Čo keby sme jeden faktor  nahradili niečím úplne odlišným?
• Vyvíjala by sa potom určitá udalosť rovnako?

Podľa tejto teórie mávnutie krídel motýľa na začiatku predstavuje len malú zmenu. Tá však v priebehu času dokáže spôsobiť vznik ďalších javov vedúcich až k rozsiahlym  zvratom v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle.

EFEKT MOTÝLÍCH KRÍDEL je veľmi dobrým príkladom, ako málo stačí k tomu, aby sa atmosféra a dobré vzťahy v kolektíve nenarušili. Niekedy stačí viac dôvery a nehľadanie konkurencie v každom správaní kolegov, niekedy stačí zmena prístupu k ľuďom, prejavenie ľudskosti, empatie a porozumenia k citom a prejavom správania  druhých, niekedy stačí viac sebaovládania sa a sebakontroly najmä v napätých situáciách. Riadiaca práca neznamená len dominanciu aj napriek odbornej erudovanosti, ale aj umenie presvedčiť ľudí, aby pracovali pre spoločný cieľ ako kolektív, ktorý je súdržný a v ktorom sa jeho členovia môžu v každej situácii oprieť jeden o druhého.

Závery a odporúčania z praxe

Každá materská škola má špecifické zloženie kolektívu, vedenie, pravidlá, víziu, ciele, podmienky a prostredie. V niektorej škole sa riešia problémové situácie s rozumom a nadhľadom a v inej škole prevláda ľahostajnosť a nezáujem o atmosféru a jej dopad na kvalitu vzťahov.

Efektívnosť práce riaditeľky materskej školy je do značnej miery závislá  od  odborných kvalít a manažérskych  zručností. Avšak základným predpokladom jej schopnosti vytvárať pozitívne vzťahy na pracovisku je, podľa nášhonázoru,  aj osobnostná a emocionálna zrelosť.

Je ťažké uviesť vlastnosti, ktoré by boli ideálne pre všetky situácie a každú osobnosť riaditeľa materskej školy. Pokúsime sa však vymenovať tie, ktoré by riaditeľku materskej školy mohli predurčovať k tomu, aby bola dobrou riaditeľkou a aby dosiahla v riadiacej práci optimálne výsledky.

BYŤ PRIRODZENOU AUTORITOU PRE VŠETKÝCH. Dôležité je zaujímať sa o svojich podriadených a snažiť sa im porozumieť. Môžeme mať akékoľvek vedomosti z praxe, pokiaľ sa nezaujímame o reálne veci, nevieme, čo sa v kolektíve deje, nemôžeme robiť optimálne rozhodnutia a ľudia nás nebudú rešpektovať.

OVLÁDAŤ SVOJE SPRÁVANIE A KONANIE. Riaditeľka nemôže podľahnúť svojim emóciám, ktorých následkom by bol jej „výbuch“ či iná skratová reakcia. Jej konanie by malo byť za každých okolností pokojné, čo neznamená, že nemôže prejaviť, čo cíti. Jej prejav by však mal byť empatický a asertívny. Nikdy by nemala navonok prejaviť svoj hnev a nesmie dopustiť, aby jej emocionálny stav vyústil do agresie.

VYTVÁRAŤ POZITÍVNE MEDZIĽUDSKÉ VZŤAHY. Ak si riaditeľka k podriadeným vybuduje pozitívny a rovnocenný vzťah, skôr ju príjmu ako autoritu a dokážu lepšie prijať príkazy z jej strany. Ak vo vzťahu začne prevládať riaditeľka, všetko, čo zamestnanci príjmu, bude nanútené a ak vo vzťahu prevládnu zamestnanci, riaditeľka stratí svoje postavenie.

PREJAVOVAŤ EMPATIU. Riaditeľka by mala byť schopná empatie nielen na úrovni predvídania správania iných, ale aj na úrovni primeraného reagovania na emócie druhých. Empatia by mala byť pre ňu nástrojom spätnej väzby a pochopenia svojich zamestnancov, aby vedela, ako sa cítia, čo prežívajú a prečo sa správajú tak, ako sa správajú.

BYŤ NÁROČNÁ A DÔSLEDNÁ. Tieto dve vlastnosti sa vzájomne dopĺňajú. Riaditeľka musí byť náročná v prvom rade voči sebe, ak má byť náročná voči podriadeným. Požiadavky na prácu zamestnancov musia byť reálne a splniteľné. V plnení požiadaviek by sa mala prejavovať dôslednosť.

BYŤ VZOROM PROSOCIÁLNEHO SPRÁVANIA. Riaditeľka by mala byť nositeľom týchto prosociálnych vlastností: je oporou školy, úspechy iných prijíma bez závisti, poskytuje pomoc a radu, prejavuje istotu a adekvátne reaguje v rôznych situáciách, vie sa odosobniť, je autentická, empatická a osobnostne príťažlivá, k ostatným sa správa ako k priateľom, myslí, cíti a koná s ohľadom na druhých.

BYŤ ZÁSADOVÁ A SPRAVODLIVÁ. Riaditeľka by mala uplatňovať zásadu nestrannosti. Mala by poskytovať zamestnancom rovnaké príležitosti v práci a  nastaviť spravodlivý systém odmeňovania. Mala by stáť za pravidlami, ktoré v materskej škole nastolila a zakladať si na vzájomnej spätnej väzbe a otvorenej komunikácii s podriadenými, ktorá je veľmi dôležitá.

Uvedené vlastnosti sú zároveň odporúčaniami aj pre začínajúce riaditeľky materských škôl, pri ktorých je predpoklad, že budú mať záujem pracovať na svojej osobnosti a emocionálnej zrelosti. Riaditeľka materskej školy by mala neustále pracovať na sebe a mať snahu o rozvoj všetkých svojich stránok osobnosti. Mala by mať záujem o celoživotné sebavzdelávanie, ale aj o sebavýchovu. Sociálno-emocionálnu stránku svojej osobnosti by mala formovať z hľadiska sebaregulácie správania a sebapoznávania emócií, ktoré vedú k schopnosti sebakontroly a správneho rozhodovania sa v rôznych situáciách, do ktorých sa denne dostáva.