Úzkosť môže ovplyvniť výkon učiteľov v rôznych oblastiach. Môže mať vplyv na schopnosť udržať pozornosť, rozhodovať sa, riešiť problémy, komunikovať, plánovať vyučovací proces. Učitelia zažívajúci úzkosť môžu byť náchylnejší k vyhoreniu, ktoré môže byť spôsobené nespracovaným stresom. Výsledkom môže byť horšia kvalita výučby, narušenie vzťahov so žiakmi, s kolegami, aj s rodičmi.

Úzkosť (anxieta) je charakterizovaná ako nepríjemný duševný stav, ktorý je sprevádzaný predtuchou hrozby. Jedná sa o emóciu, ktorá je ťažko verbalizovaná, spája sa s nevedomím a je orientovaná na budúcnosť. Je bežnou reakciou organizmu na situáciu, ktorá vyvoláva stres. Úzkosť nás aktivizuje, naša pozornosť sa plne sústredí na blížiace sa nebezpečenstvo.

Úzkosť, strach, úzkostlivosť

So stavom úzkosti je často spájaný strach, ktorý má podobné fyziologické prejavy a môže sa prejaviť v príbuzných situáciách. V spojitosti so strachom hovoríme o negatívnej emócii, pričom sa táto emócia orientuje a viaže k nejakému konkrétnemu objektu. Na rozdiel od úzkosti sa strach spája s vedomím a orientáciou na prítomné riziko. Strach slúži primárne na vyhýbanie sa situáciám, ktoré môžu ohrozovať život a existenciu. Pri úzkosti nedokážeme popísať nepríjemnú emóciu kvôli neurčitosti podnetu, ktorého sa človek obáva, a tým sa tiež predlžuje doba, počas ktorej reakcia trvá. U strachu môžeme hovoriť o tom, že subjekt nášho strachu vieme špecifikovať.

Úzkostlivosť môžeme chápať ako trvalú osobnostnú dispozíciu, pri ktorej má človek neustále pocity obáv a úzkosti. Patrí tiež k hlavným príznakom úzkostných porúch a väčšinou sa vyskytuje neustále, čiže nezáleží na situácií, v ktorej sa človek nachádza. Prežívanie úzkosti nám môže spôsobiť stres. Ak trvá dlhšiu dobu, môže prísť depresia, a tá môže zapríčiniť úzkostné správanie. Stres sa dostavuje vtedy, keď záťaž, s ktorou sa stretávame, narušuje homeostázu.

Úzkostlivosť u pedagógov sa môže prejaviť rôzne, napr.:

• učitelia môžu byť neprimerane kritickí voči vlastnému výkonu,
• môžu mať ťažkosti s rozhodovaním,
• môžu sa trápiť nad tým, či robia veci správne,
• môžu mať tiež obavy o to, ako ich vnímajú žiaci, rodičia, kolegovia, manažment školy,
• cítia sa vyčerpaní a môžu trpieť aj vyhorením.

Z pozitívneho hľadiska môžeme spomenúť, že vďaka úzkosti by sme v niektorých situáciách nereagovali bojom či únikom, ale poddali by sme sa danému nebezpečenstvu. Zjednodušene povedané, úzkosť aktivizuje naše zmysly a sústredí našu pozornosť, čím môžeme lepšie odhaliť nebezpečenstvo.

Úzkostná reakcia je kontrolným mechanizmom organizmu a nezáleží na tom, o aký typ ohrozenia ide.

Príznaky úzkosti

Príznaky úzkostí môžu byť rôzne. Rozlišovať ich môžeme na psychické a fyzické. Medzi psychické príznaky patria: insomnia (nespavosť), malátnosť, nepokojnosť, zlá koncentrácia, ostražitosť, strach a náladovosť. Medzi fyzické príznaky patrí hyperventilácia, tachykardia, pocit hrče v hrdle, potenie, tras, chvenie, pocit zovretej hrude, blednutie.

Tab. č.1: Prejavy úzkosti

Učitelia, ktorí trpia úzkostnou poruchou, zvyčajne majú aj katastrofické predstavy. Často zveličujú, majú nutkavé myšlienky nebezpečenstva, hrozby, znižujú si sebavedomie.

Vzniká u nich anticipačná úzkosť, ktorá má za dôsledok záujem vyhnúť sa situácii. Väčšinou v úzkostnej situácií má človek tendenciu utiecť, pritom si neoverí, či je jeho strach opodstatnený. Človek nemá možnosť naučiť sa zvládať svoje obavy a úzkostnej situácii čeliť.

Vyhýbavé správanie môže byť:

• zjavné vyhýbavé správanie – človek sa zámerne vyhýba situácii, ktorá mu môže spôsobiť úzkosť, napr. učiteľ sa vyhýba aktivitám, ktoré ho stresujú – diskusia s rodičom, prejavenie názoru na pedagogickej rade, konfrontácia s konfliktom a pod.,
• skryté vyhýbavé správanie – človek sa zúčastní situácie, ktorá mu spôsobuje úzkosť, ale predstavuje si, že sa nachádza niekde inde, napr. riaditeľ školy pri obhajobe záverečnej práce funkčného vzdelávania a prezentovaní záverov číta všetko z pripraveného textu, nie je schopný samostatne prezentovať výsledky svojej práce.

Ľudia z úzkostnou poruchou majú nutkanie sa neustále o niečom ubezpečovať. Môžu teda častejšie kontaktovať svojich kolegov, vedenie školy, či je všetko v poriadku. To im dáva pocit pokoja a istoty.

Podporu môžu hľadávať aj u rodinných príslušníkov, avšak ich kľud nemá dlhé trvanie a po čase napätie rastie opäť. Človek s úzkostnou poruchou zvykne nosiť oblečenie, ktoré mu dodáva pocit istoty, príp. má nejaké talizmany. Jedným zo psychických príznakov úzkosti je aj náladovosť. Človek v úzkostnej situácii môže byť viac podráždený, resp. výbušný.

Úzkostné poruchy

Na rozdiel od bežného pocitu úzkosti pre úzkostné poruchy je charakteristická dĺžka ich trvania. Pocity obáv, strachu, inej nepohody trvajú dlhodobo a niekedy sú aj bez konkrétnej príčiny. To má za následok, že človek je obmedzovaný v bežnom fungovaní, čo ho výrazne limituje v činnosti. Tzv. úzkostné ataky bývajú silné a časom sa stupňujú. Vo väčšine prípadov nie je jasný spúšťač, čiže sa úzkosť objavuje v nečakaných okamihoch, resp. v situáciách, ktoré sú podobné tej, ktorá vyvolala predošlý atak. Ľudia trpiaci úzkostnou poruchou majú väčšinou plnú hlavú katastrofických scenárov a vnímajú aj malé detaily, ktoré môžu pre nich predstavovať hrozbu. Tento prejav sa objavuje bez priania človeka. Jeho nálada je vtedy kolísavá, mení sa do bezradnosti a úzkosti.

Úzkostné poruchy bývajú diagnostikované u lekára – psychiatra po ústnom pohovore a prekonzultovaní rôznych príznakov ochorenia. Pre lekára je dôležité vedieť, ako dlho trvajú príznaky a ako vážne je narušené denné fungovanie klienta.

Typy úzkostných porúch

Americká psychiatrická asociácia (DSM-V) vyčlenila niekoľko typov úzkostných porúch:

SEPARAČNÁ ÚZKOSŤ – Vyskytuje sa u detí aj dospelých. V nižšom veku (18 až 30 mesiacov) je prirodzené, že sa deti vyhýbajú odlúčeniu od najbližších osôb. Táto fixácia sa však vekom môže preniesť aj do dospelého veku. Títo ľudia psychicky trpia pri každom odlúčení od osoby, s ktorou majú emočné puto. Separačná úzkosť sa môže prejavovať problémami so spánkom, človek môže mať prehnaný strach o jeho blízku osobu. Napríklad rodičia, ktorí majú silné emočné puto so svojimi deťmi navštevujúcimi materskú školu, môžu mať prejavy úzkosti a prehnaný strach o svoje deti. To môže mať negatívny vplyv na ich schopnosť zvládať každodenné situácie v materskej škole.

PANICKÁ PORUCHA – Je sprevádzaná tzv. panickým atakom. Tie sú charakterizované ako ohraničené epizódy/záchvaty úzkosti a nevoľnosti, ktoré nie sú vyvolané konkrétnym objektom/situáciou ohrozujúcou život. Prejavujú sa náhlymi a intenzívnymi pocitmi paniky, ktoré prichádzajú v nepredvídateľných situáciách. Týchto ľudí zachváti strach, že sa stane niečo strašné a že nebudú mať nad sebou kontrolu. U panickej poruchy môžeme hovoriť o telesných pocitoch, ktoré sú natoľko výrazné, že sa jednotlivci obávajú smrti. Ich mentálne, emočné a fyzické prejavy sú silno nekontrolovateľné a neovládateľné. Panické ataky trvajú dlhšie, približne 20 minút, ale aj viac. Po ataku je telo v strese, býva vyčerpané a objavuje sa únava.

U ľudí s panickou poruchou prichádza sled reakcií, napr.:

1. Myšlienka, že je ohrozený a že to nedokáže nijako ovplyvniť.
2. Strach, že táto porucha vyústi v smrť.
3. Snaha vyhľadať odbornú pomoc.

Tieto reakcie sa zvyknú vyskytovať aj pri menšej fyzickej aktivite, napr. prudké zdvihnutie zo stoličky. Títo ľudia sa snažia vyhnúť situáciám, kde je možnosť, že sa u nich prejaví panický atak, aj keď si uvedomujú, že to je iracionálne riešenie. Bývajú častými pacientmi u kardiológov, pľúcnych lekárov, kedy môže prísť ku tachykardií alebo hyperventilácií. Väčšinou sa objavuje u ľudí, ktorí prežili nejakú silnú emočnú traumu, ale môže sa objaviť aj bez dôvodu. S panickou poruchou sa často spája aj anticipačný strach, agorafóbia, generalizovaná úzkostná porucha. Na rozdiel od generalizovanej úzkostnej poruchy má panická porucha silný a náhly atak.

GENERALIZOVANÁ ÚZKOSTNÁ PORUCHA – Jedná sa o najčastejšiu formu úzkostných porúch. Medzi typické prejavy generalizovanej úzkostnej poruchy patrí trvalá a všeobecná „voľne plynúca úzkosť“, ktorá sa týka každodenných záležitostí a ich zvládania alebo obáv z rôznych telesných príznakov. Títo ľudia majú neustále stresujúce myšlienky plné obáv. Väčšinou majú obavy o rodinu, priateľov, zdravie, denný rozpočet, prácu a podobne. Majú strach z odmietnutia a zo straty kontroly. Pohybujú sa v bludnom kruhu, pretože ak sa z ich mysle vytratí negatívna myšlienka, z ktorej majú strach, boja sa, že príde ďalšia, o ktorú sa treba začať strachovať. Učitelia môžu mať ťažkosti s koncentráciou a sústredením, pretože ich myseľ sa neustále vracia k obavám a stresu.

SELEKTÍVNY MUTIZMUS – Je neschopnosť verejného prejavu, hoci v iných situáciách človek dokáže hovoriť. Táto porucha narušuje školské a pracovné výsledky. Porucha sa diagnostikuje len v tom prípade, ak ju nie je možné pripísať nedostatku jazykových znalostí alebo plynulosti v ovládaní hovorového jazyka. Učiteľ môže mať problémy s komunikáciou s kolegami, rodičmi, žiakmi v určitých situáciách. Môže sa cítiť nekomfortne, úzkostlivo v situáciách, kde sa musí s niekým stretnúť osobne.

OBSEDANTNO-KOMPULZÍVNA PORUCHA (OCD) – Je jednou z častých úzkostných porúch. U tejto formy úzkosti hovoríme o neustálych obsedantných myšlienkach, ktoré človeku neustále víria v hlave a nedokáže sa ich zbaviť. Často ich nevie vypudiť z mysle a nedokáže sa sústrediť na nič iné. K tomu, aby ich odstránil, musí vykonávať tzv. kompulzie, ktorými sa upokojí. Môže ísť napríklad o:

• časté umývanie rúk,
• upratovanie,
• opakované dotýkanie istých predmetov bez zjavného zmyslu,
• nutkavé kontrolovanie či sú zamknuté dvere,
• pri odchode z bytu aj niekoľko krát kontrolujú, či je vypnutý sporák a podobne,
• ľudia zbierajú nepotrebné veci,
• pri chôdzi stúpajú na hrany chodníka,
• na prechode pre chodcov idú len po bielych pruhoch.

SOCIÁLNA ÚZKOSTNÁ PORUCHA – Väčšinou sa dostaví pri rôznych spoločenských stretnutiach a udalostiach. Úzkosť sa stupňuje vtedy, keď je človek stredobodom pozornosti, resp. ak sa od neho očakáva nejaký výkon. Vtedy sa ho zmocňuje strach, že sa nezachová podľa očakávaní, resp. že sa strápni. Títo ľudia sa neradi zúčastňujú situácií, kedy ich druhí hodnotia. To môže mať za následok, že sa vyhýbajú vystupovaniu na verejnosti alebo verejnosti všeobecne. Obavy a nepohoda sa zvyšuje v okamihoch, kedy človek vie, že sa danej situácií nemôže vyhnúť a čím viac sa situácia blíži, tým väčší má strach. Majú nízke sebavedomie, negatívne sa vnímajú, sú neistí a neveria si. Môžu mať aj problémy v každodennom živote, keďže ľudom sa nedá vždy vyhnúť, čiže môže byť pre nich silno stresujúce aj nakupovanie.

Učitelia so sociálne úzkostnou poruchou môžu mať ťažkosti s nadviazaním kontaktu s kolegami alebo s rodičmi, pretože sa boja, že budú odmietnutí alebo že sa s nimi nebudú chcieť baviť.

ZMIEŠANÁ ÚZKOSTNÁ A DEPRESÍVNA PORUCHA – Pri tejto poruche sa stretávame aj s úzkosťou aj s depresiou, pričom žiadny z týchto symptómov neprevláda natoľko, aby bola diagnostikovaná úzkostná alebo depresívna porucha. Ľudia veľmi často opisujú pocit dysfórie (smútok, úzkosť, frustrácia), podráždenosti, zlej koncentrácie. Sú plačliví a pesimistickí.

AGORAFÓBIA – Ide o strach z otvorených priestranstiev a miest, kde je veľa ľudí. Keďže s úzkosťou sa spája aj strach, môžeme pri úzkostných poruchách hovoriť aj o fóbiách. Fóbií máme niekoľko a podľa Praška (2005) ich môžeme deliť do štyroch kategórií:

1. strach zo zvierat,
2. strach z prírodných javov (búrky, živelné pohromy a pod.),
3. strach zo zranenia, injekcií a pod.
4. strach z miest (lietadiel, výťahov, verejných priestranstiev).

K tomu sa môže pridružovať aj strach z bežných denných činností, napr. strach z nakupovania, cestovania v MHD. Títo ľudia majú strach z miest, kde majú pocit, že únik nie je možný, vtedy sa objavujú aj panické ataky. V najťažších prípadoch neopúšťajú svoj domov. Tieto situácie im pomáhajú zvládať najbližší, v ktorých väčšinou hľadajú oporu. Úzkosť má u tohto druhu fóbie rôznu intenzitu.

POSTTRAUMATICkÁ STESOVÁ PORUCHA – Pri tomto type poruchy sa stretáva úzkosť aj so stresom. Vyvolať ju môžu nepríjemné zážitky, napr. autonehoda, úmrtie blízkej osoby, fyzické alebo psychické násilie, resp. ak je človek prítomný pri nejakom teroristickom útoku, príp. inej traumatickej udalosti. Jedným z hlavných príznakov je, že títo ľudia mávajú tzv. flashbacky, čo sú útržkovité stresové situácie, ktoré sa im stali. Títo ľudia majú tendenciu vyhýbať sa situáciám, ktoré im pripomínajú danú okolnosť. Môže ísť o rôzne zvuky, vône, pocity. Môže dochádzať k problémom so spánkom, niektoré traumatické udalosti sa objavujú aj prostredníctvom snov. Títo ľudia majú často narušené emócie, ktoré sa prejavujú v častej podráždenosti, v agresívnom správaní, môžu pociťovať hanbu či vinu. Tiež prichádza k zmenám nálad, negatívne prežívajú pozitívne momenty, prestávajú mať záujem o záľuby, všetko je podľa nich beznádejné. Často sa tieto prejavy odzrkadľujú aj na vzťahoch s blízkymi.

Úzkosť môže mať negatívny vplyv na pracovný výkon pedagógov. Rôzne typy úzkostných porúch môžu ovplyvniť schopnosť učiteľov poskytovať kvalitnú edukáciu svojim žiakom. Je dôležité, aby učitelia poznali čo je úzkosť, ako sa prejavuje a aké typy úzkosti existujú. Snažiť sa vyrovnať so svojimi obavami a problémami aj odborne, a to prostredníctvom psychológov, psychoterapeutov, je jednou z ciest riešenia situácie. Ak sa učitelia naučia zvládať svoju úzkosť, môžu sa sústrediť na svoju prácu.   

1. HERETIK A. SR, HERETIK A. JR. A KOL., Klinická psychológia, Psychoprof, 2016, vyd. 2.
2. HOSÁK L., ŠILHÁN P., HOSÁKOVÁ J., Genetika úzkostných porúch roč.1 čís. 14, Psychiatria pro praxi, [online] str. 23 – 25 Dostupné na internete: http://www.solen.sk/pdf/0e7f9754c94bb2dbbc4b09804158b72b.pdf.
3. KRYL M., Psychoterapie úzkostných stavů, Psychiatrie pro praxi, [online] str. 184 – 185 Dostupné na internete: https://www.psychiatriepropraxi.cz/pdfs/psy/2003/04/10.pdf .
4. KRATOCHVIL S., Základy psychoterapie, Portál Praha 1997, vyd. 7.
5. VYMĚTAL J. A KOL., Speciální psychoterapie, Grada 2007, vyd. 2.
6. PRAŠKO J.,VYSKOČILOVÁ J.,PRAŠKOVÁ J., Úzkost a obavy, Portál 2008, ISBN: 8073674106.
7. PAULIK K., Psychologie lidské odolnosti, Grada 2017 ISBN: 9788024756462.
8. PRAŠKO J., Úzkostné poruchy, Portál 2005, ISBN: 8071789976.

Viac k téme duševného zdravia na direktor.sk v rubrike DUŠEVNÉ ZDRAVIE