Krízová intervencia v školách

V súčasnej dobe sa agresivita v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi posúva do stále nižších vekových kategórií. Tradičná stredoeurópska morálka a spoločenská etiketa sa vytrácajú nielen z činov, ale aj z aktívneho komunikačného slovníka a nahrádza ich vulgárnosť prezentovaná vzormi reality show, krutých, násilníckych počítačových hier, agresívnych animovaných rozprávok. Príklady z nich si v prvom rade berie najcitlivejší recipient – dieťa, ktorému chýba kriticky postoj a pre ktoré sa hrubosť, hostilnosť vulgárnosť, agresívnosť a násilie stávajú samozrejmým. Táto negatívna symptomatika zasahuje do veku školopovinných detí, pričom mimoškolská diagnostika agresívnosti sa rozvíja závratným tempom.

Agresívnosť a hostilita

Agresiu možno chápať ako jednorázové alebo opakujúce sa vybitie a uvoľnenie energie. Vo svojej podstate môže predstavovať určitý spôsob návykového správania a má viacero významov. Môže ísť o:

• negatívne atakové ubližovanie, poškodzovanie,
• pozitívne ofenzívne správanie sa športovcov v zápasoch a hrách,
• operatívne správanie, napr. v oblasti kreativity a presadzovania sa v šoubiznise.

Pri hľadaní odpovede, prečo sú ľudia rozdielni v agresivite, treba zdôrazniť fakt, že agresivita predstavuje multikauzálny jav a vychádza z interindividuálnych rozdielov.

Agresivitu v psychológii osobnosti vnímame ako osobnostnú črtu, ktorá charakterizuje sklon k útočnosti, je prejavom nepriateľského postoja, odporu, násilia.

Agresivitu však možno vnímať aj v pozitívnej rovine ako nadmernú snahu prezentovanú v podobe súťaživosti, expanzívnosti a sebapresadzovania. V negatívnom ponímaní ide o tendenciu k nepriateľskému, útočnému až deštruktívnemu konaniu voči objektu, k druhým osobám, zvieratám, veciam, skupinám, inštitúciám alebo voči sebe samému. Zahŕňa rôzne prejavy a formy od skrytých (napr. vo fantázii), cez verbálne a symbolické až po otvorenú agresiu (napadnutie, ničenie, zabíjanie).

Príčiny agresivity u človeka sú rôzne. Ide prevažne o multikauzálnosť spoločenskej a ekonomickej povahy. Z bezprostredných psychologických zdrojov možno menovať citovú frustráciu, nenaplnené ašpirácie, úzkosť, pocit menejcennosti, možný nedostatok až absencia psychickej a fyzickej relaxácie, ale tiež náhle a neočakávané ohrozenie a v neposlednej miere spoločenské vzory správania.

Pri vedeckom pohľade na agresivitu z biochemického hľadiska je dokázané, že prítomnosť niektorých látok v krvi môže ovplyvňovať senzitivitu voči agresívnej stimulácii a vyvolávať agresívne situácie. Agre­sívnymi môžu byť alkoholom alebo inými látkami intoxikovaní jedinci. Príkladom vplyvu biochemických procesov na agresiu je aj nízky obsah cukru v krvi. Agresivita môže byť vyvolaná aj patologickým zvýšením hladiny mužského hormónu testosterónu, ktorý bol signifikantne identifikovaný aj u páchateliek trestných činov ženského pohlavia. Pomer medzi zníženým metabolizmom serotonínu a jeho koncentrácie v mozgomiechovom moku prispieva k výraznejším prejavom agresívneho správania, ktorý je charakteristický pre mužov v mladšom veku a deviantne správajúcim sa jedincom. Na základe mnohých štúdií vedecky nie je vylúčené, že táto predispozícia súvisí do istej miery s dedičnosťou.

Agresivita najčastejšie býva výsledkom sociálneho učenia sa a vyplýva zo zámerne alebo nezámerne naučených foriem správania, zo situácie, kedy je za agresiu aktér odmenený, zo situácie, keď je za agresiu jedinec potrestaný a mení tak svoje správanie a zo situácie, keď jedinec chce trestať iných tým, že je agresívny sám k sebe.

Hostilita v psychológii predstavuje všeobecne negatívny, nepriateľský postoj voči ľuďom. Prejavuje sa prechovávaním nedobroprajnosti voči iným.

Hostilita je do značnej miery formovaná prevažne psychosociálnymi vplyvmi. Je pozadím agresivity, ale nemusí dosiahnuť charakter otvorenej agresivity. Všeobecne agresívne a hostilné správanie prezentuje zámer poškodiť inú osobu, ublížiť jej, aj keď aspoň nepriamo.

Príklad:

V poslednom období rastú prípady hrubých vulgarizmov, kompromitačných videí a fotografií na internete priamo v nastavení profilov v prostredí Facebook, pričom nejde len o hru hackerov, ale mnohokrát o blízkych priateľov, ktorí majú snahu znemožniť iných. Štatistiky zdokumentovaných prípadov zvláštneho druhu násilia s pozadím agresívnosti, zla a excentrického správania sa rastú. Médiá tomuto druhu negatívnej symptomatiky veľmi pomáhajú. V mnohých prípadoch sú samotným spúšťačom agresívnych počinov, vzorom i návodom pre iných aktérov. Príklady z praxe nás presviedčajú, že násilné útoky sa dejú aj prostredníctvom mobilných telefónov, ktoré sa používajú na kompromitujúce nahrávanie nahoty, pohlavného ponižovania, týrania zvierat, internetové stránky s rasistickou, vojenskou či krutou násilníckou tematikou.

Vandalizmus, demonštrácia sily a útoky v školskom prostredí

Jednou z negatívnych foriem prejavov negatívneho správania je vandalizmus spojený s prežívaním potešenia a demonštrácie sily a následného ničenia. Imperatívom sa stávajú priame ataky na spolužiakov i učiteľov, neraz so zámerom ublíženia či motívom zabitia, ktoré vznikajú situačne alebo plánovane. Za zbitím spolužiaka, rozbitým školským nábytkom či inými agresívnymi prejavmi môže byť odplata za to, čo malý násilník zažíva doma – hádky rodičov, hostilita, konflikty, týranie, fyzické tresty, sexuálne zneužívanie či dlhodobé psychické ponižovanie. Psychológovia sa zhodujú v názore, že do života dieťaťa môže vstúpiť mnoho iných sociálnych faktorov a vzorov, ktoré dieťa napodobňuje a identifikuje sa s nimi v snahe patriť do určitej rovesníkmi akceptovanej society, resp. splnenie túžby vyniknúť akýmkoľvek spôsobom.

V skúmaní genézy ubližovania rozhodujú prenesené, odpozorované vzorce správania a najmä schopnosť nedokázať sa vcítiť do pocitov iných.

Kto nie je schopný predstaviť si bolesť a utrpenie iného človeka, stráca vnútornú brzdu. Nič mu potom nebráni v tom, aby iného citovo či fyzicky zraňoval. S touto schopnosťou sa nerodíme. Závisí od spoločenského prostredia a sily vzorov, ako rýchlo ju získame. Pri pátraní po príčinách agresivity detí vždy skončíme u dospelých.

Krízová intervencia a jej podoby

V dôsledku zvyšujúcich sa problémov v spoločnosti a reakcií na nich je potrebné, aby každá škola bola špeciálne pripravená na riešenie agresívnych excesov rôzneho druhu. Krízová intervencia v škole, v triede môže mať mnoho podôb a vždy záleží od konkrétnej situácie. Čoraz častejšie sa stávajú situácie, pri ktorých sa mení klíma v triede, ide o závažné riešenia nielen konkrétneho momentu, ale aj o tragické udalosti, ktoré zasiahnu hlboko do chodu triedy. Tie ju môžu úplne paralyzovať, priniesť šok z toho, čo je ťažko predvídateľné. A stávajú sa aj situácie, kedy samotný žiak triedy je aktérom tragédie, ublíži sebe, iným. Veľmi ťažko sa to vysvetľuje a mimoriadne náročne prežíva.

Téma krízovej intervencie predstavuje reakciu školy alebo učiteľa v triede na krízové situácie, ktoré sa udejú a tie zasahujú do myslenia, vnímania, prežívania jedincov, ktoré s ohľadom na individuálne osobitosti jedincov môžu byť diametrálne odlišné.

Krízová intervencia predstavuje vnímavú reakciu školy na závažnú akútnu krízu, ktorú prežívajú jedinci v školskom prostredí a ktorú nemajú pod kontrolou. Môžu to byť rozličné nepredvídané situácie alebo vyústenie problému do abnormálneho konfliktu.

Ide napr. o tieto situácie: výbuchy agresivity priamo v triede vo vzťahu k okolnostiam alebo iným žiakom; fyzické napadnutie učiteľa priamo pred inými žiakmi; šikanovanie, poškodzovanie vecí; násilie, útok, amok, únos; vážne ochorenie alebo úraz či zdravotné postihnutie; zadržanie či uväznenie rodiča; prírodné katastrofy, dopravné nehody, úrazy, požiar; strata blízkej osoby, spolužiaka, učiteľa a následný smútok, nesústredenie; ťaživý rozvod rodičov, presťahovanie a nové manželstvo rodičov; automutilácia, zabitie, samovražda, teroristický čin; iné rôzne extrémne náročné situácie, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú prežívanie dieťaťa/učiteľa (smrť na lyžiarskom svahu, na školskom výlete).

Krízová situácia má určitú kulmináciu a je dôležité vedieť, ako vo vzniknutej situácii je treba reagovať. Je rozdiel, ak ide o krízovú intervenciu v triede, kde dieťa nezvláda tenziu, napätie a vybuchne, alebo ide o cielený premyslený akt agresie. Vtedy musí na mieste zasahovať okamžite učiteľ.

Pri jednoduchších prejavoch musí učiteľ vedieť upokojiť aktéra výbuchu a zároveň ubezpečiť žiakov v triede, že to zvládnu vyriešiť.

Ak je agresivita taká silná, že si vyžaduje zásah mimo triedy, učiteľ musí zabezpečiť izoláciu jedinca s dozorom, aby neublížil iným, ale ani sebe. Na tieto situácie by mala mať každá škola vyhradený priestor, (určite nie chodbu), kde učiteľ môže s daným jedincom komunikovať, resp. ho zveriť psychológovi školy alebo nadriadeným. Učitelia by mali presne vedieť, čo v danom čase robiť. Ak by išlo o priamy amok, treba zabezpečiť záchranné zložky, ktoré sa podieľajú na pomoci iným. V čase krízovej udalosti je zvyčajne napätá situácia a učitelia i deti sa môžu správať chaoticky alebo výrazne neprimerane. Preto treba zabezpečiť pokoj a pocit istoty, že sa iným deťom nemôže nič stať. Horšie je to v prípadoch, ak je učiteľ ohrozený tak, že agresivita je namierená priamo proti nemu, v tom prípade treba okamžité privolať odbornú pomoc, v podobe zásahových policajných a lekárskych zložiek.

Vhodné reakcie pri poskytovaní krízovej intervencie:

• správať sa kľudne, pokorne, ľudsky, ochotne,
• nestáť nad človekom, ale znížiť sa k nemu, kľaknúť, sadnúť, byť blízko,
• dávať najavo záujem pohybmi tela, dotykom, mimikou,
• aktívne počúvať,
• zvoliť pomalé tempo reči a hovoriť tichšie,
• vedieť strpieť aj revoltu, nespravodlivé obviňovanie a hnev,
• vyjadrovať stabilitu, istotu.

Etapy krízovej intervencie

Krízová intervencia na školách v prípade nepredvídateľných problémov, útokov, katastrof, zabití, smrti, či úmrtí učiteľa/žiaka priamo v škole pred očami detí by mala v sebe zahŕňať informačný a edukačný komplex, s ktorým má byť oboznámený každý zamestnanec školy. Ide nasmerovanie cieľa poznatkov k tomu, aby učitelia aj deti vedeli zachovať duchaprítomnosť, aby zaujali správne stanovisko k vyhodnocovaniu náhlych zmien, vedeli flexibilne konať a správne vyhodnocovať vzniknuté situácie. Učitelia by mali ovládať zvládanie copingových stratégií, príp. vedieť pracovať s terapeutickými kartami, t. j. poznať princípy zmierňovania traumy metaforickými kartami (Karty COPE). Mali by vedieť viesť krízovú intervenciu v prípade prírodnej katastrofy, automobilového nešťastia, smrti učiteľa/žiaka a pod.

Ku krízovej intervencii odborníci vytvárajú rôzne typy kurzov, cieľom ktorých je pripraviť riadiacich pracovníkov a široké spektrum učiteľov na:

• schopnosť spolupracovať v záchrannom tíme, viesť krízovú intervenciu v malých skupinách, aj v triedach podľa modelu NOVA (Národná organizácia pre pomoc obetiam),
• viesť psychoedukáciu pre rodičov, učiteľov, verejnosť, vystupovať v médiách a vedieť poznatky implementovať práve počas krízy,
• viesť posttraumatické poradenstvo, zabezpečovať skríning a prevenciu,
• rozvíjať poradenské zručnosti pri práci so smútiacim jedincom aj s jeho blízkymi,
• učiť zručnostiam krízovej intervencie zážitkovou formou, nácvik práce so skupinou.

Základom krízovej intervencie je príprava každej školy na možnosť výskytu krízy v rôznej podobe. Ide o súbor krokov, ktoré na začiatku školského roka predloží na oboznámenie zamestnancom školy.

Výskyt krízových situácií má široké spektrum a skúsenosti zo zahraničných škôl, udalosti z útokov v našich školách musia byť pre nás poučením. Prvým krokom je pripraviť krízový plán, ktorý predstavuje nižšie uvedené etapy krízovej situácie.

PRÍPRAVA

V dôsledku krízovej udalosti je nevyhnutné, aby škola zmobilizovala svoje sily a začala postupovať podľa krízového plánu (kto, ako, čo, kedy). Dôležitým začiatkom po krízovej udalosti je vytvorenie krízového intervenčného tímu. Podľa závažnosti a zásahu do školského života poverený jedinec alebo tím okamžite zaujme stanovisko a rieši danú situáciu. Dobrá príprava významne pomáha školskému systému adekvátne reagovať na znížené bezpečie, strach a stratu kontroly nad situáciou.

PREVENCIA

Základom dobrej adaptácie a zvládania náročných situácií je bezpečná atmosféra vo vnútri školy (prevencia), ktorá chráni žiakov a učiteľov pred tým, aby sa takéto situácie nestávali. V čase, keď sa nič závažné nedeje, treba pre prípad krízy vytvoriť krízový plán. Je dôležité so žiakmi hovoriť o rôznych situáciách, ktoré sa môžu udiať, resp. ktoré sa udiali v iných školách. Treba zdôrazniť bezpečnosť a dodržiavanie bezpečnosti pohybu v školskom prostredí, upozorniť na zákaz napodobňovania prípadov nosenia zbraní alebo predmetov, ktorými si žiaci môžu navzájom chtiac i nechtiac ublížiť.

POSTVENCIA - INTERVENCIA

Ide o čas, zvyčajne okolo 2 až 3 dní po krízovej udalosti, keď sa žiaci aj pedagógovia vrátia do školy, nasledujú prvé intervencie v školskom prostredí. Samotná krízová intervencia v školskom prostredí nenasleduje na mieste udalosti alebo bezprostredne v čase krízy, ale až krátko po nej, keď sa situácia stabilizuje a je vyhodnotená ako bezpečná. Je to čas, kedy ešte stále väčšina jedincov má myšlienkové zameranie ku krízovej situácii a prežíva rekonvalescenčné obdobie. Ide o situácie, kedy je dobré vyučovanie nahradiť inou aktivitou, napr. návštevou filmového predstavenia, exkurziou, turistickou aktivitou, návštevou ZOO či rôznymi inými aktivitami, ktoré stmelia kolektív a vyčistia mentálnu zameranosť na udalosti, ktoré spôsobili šok.

REZILIENCIA

Ide o schopnosť naučiť sa zvládať nepriaznivé okolnosti a vedome sa snažiť vybudovať vo svojom vnútri istotu, stabilitu, vysporiadať sa s nepríjemnými zážitkami, frustráciou, šokom. Ide o posilnenie sebauvedomenia každého zasiahnutého jedinca, mentálnu flexibilitu, empatiu a spoluprácu, schopnosť znovunadobudnutia optimizmu a wellbeing, ktorý sa stane kľúčovým fenoménom naplnenia každodenného života. Takýto základ umožní dosahovať ciele prostredníctvom kongruentného konania a pomôže školskému prostrediu zotaviť sa z krízovej udalosti, ba dokonca ho posilniť (reziliencia), vytvoriť bližšie a pevnejšie vzťahy.

Inštitúcie na čele s riadiacimi pracovníkmi škôl musia byť v strehu a musia sa snažiť edukovať svojich zamestnancov v oblasti najnovších poznatkov z psychológie, keďže vývoj spoločnosti smeruje k stále novým formám a prejavom agresivity a z nej plynúcich krízových situácií. Pripravenosť spočíva predovšetkým v prevencii a odbornom riešení problémov a v príprave na zvládanie akýchkoľvek kríz priamo v školách i mimo nich. 

1. HATÁR, C. 2004. Terminologické poznatky k agresii a agresívnemu správaniu detí. In Mládež a spoločnosť, 2004, č. 1/2004.
2. KOPÁNYIOVÁ, A. 2003. Metódy posudzovania prejavov porúch správania žiakov. Poruchy učenia a správania. In Poradca učiteľa, Bratislava.
3. NÁKONEČNÝ, M. 1996. Motivace lidského chování. Praha, Academia, 1996, ISBN 80-3378-343-1.
4. ONDREJKOVIČ, P. a kol. 2000. Sociálna patológia. Bratislava. ISBN 80-224-0616-3.
5. SMIKOVÁ, E., KOPANYIOVÁ, A.: 2013 Pedagogické možnosti znižovania agresivity u detí v školskom veku. vyd. Metodicko-pedagogické centrum Bratislava ISBN 978-80-8052-478-4.
6. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. „Krízová Intervencia.” Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/socialne-sluzby/krizova-intervencia.html.
7. Inklúcentrum. „Bulletin Krízovej Intervencie.” Inklúcentrum, január 2022, https://inklucentrum.sk/wp-content/uploads/2022/01/Bulletin-Krizova-intervencia.pdf.
8. Zdravoteka.sk. „Agresivita: Čo na Tento Problém Hovoria Psychológovia?” Zdravoteka.sk, https://zdravoteka.sk/magazin/agresivita-co-na-tento-proble-hovoria-psychologovia/.
9. IPčko: https://ipcko.sk/.
10. Linka detskej istoty: http://www.ldi.sk/.