Metodika čítania s porozumením v cudzojazyčnej edukácii (1.)

Globálne čítanie s porozumením

V súvislosti s cudzojazyčnou edukáciou treba poukázať na význam globálneho čítania s porozumením. Existuje viacero stratégií, ako sa vyhnúť detailnému čítaniu slova za slovom (tzv. lineárnemu alebo doslovnému čítaniu), ako u žiakov iniciovať konštruovanie celkového významu textu a formulovať jeho hlavnú myšlienku. Tieto stratégie možno rozdeliť do dvoch postupov, resp. etáp čítania.

• Prvá etapa predstavuje vizuálne vnímanie textuako celku so zameraním sa na vnútorné znaky textu, akými sú názov, podnázov, medzititulky, sprievodné ilustrácie, obrázky, fotografie, grafy, schémy a typografické charakteristiky (tučné písmo, kurzíva, malé/veľké písmená, úvodzovky a pod.). Ide o dôležitú fázu pozorovania, ktorá umožňuje čitateľovi rozpoznať, o aký druh alebo žáner textu ide.
• V druhej etape sa čitateľ pri čítaní sústredí na pozorovanie takých zložiek textu, ktoré stimulujú jeho porozumenie. Ide predovšetkým o vyhľadanie kľúčových slov v texte na základe vopred položených otázok alebo zadania, vnímanie textu z hľadiska jeho logickej a organizačnej štruktúry, identifikovanie spojovacích výrazov a časovo-priestorových ukazovateľov v texte, vyhľadanie špecifických prvkov textu, ktoré čitateľovi umožnia sformulovať odpovede na otázky typu Kto? Čo? Kedy? Kde? a Prečo?

Bertocchini a Costanzo (2008) konštatujú, že hlavným cieľom nelineárnych techník globálneho čítania je podporovať formulovanie predpokladov týkajúcich sa obsahu a funkcií textu, čím dochádza k iniciovaniu stratégií nevyhnutných k vytvoreniu významu. Niekedy sa zadanie úlohy zameranej na globálne čítanie s porozumením (napr. „zakrúžkujte slovo“, „podčiarknite vetu“, „vyberte jednu z možností“, „nájdite výraz“) môže javiť ako veľmi triviálne. Avšak opak je pravdou. Takéto zadanie vyžaduje zapojenie zložitých a komplexných myšlienkových procesov, ako aj logického myslenia, ktoré sa spájajú s operáciami klasifikácie, triedenia, zoraďovania, kognitívnej štrukturácie, dedukcie, schopnosti kombinovať myšlienky a rozvíjať závery na základe určitých údajov alebo informácií prítomných v texte, vyvodzovať závery nad rámec implicitne formulovaných informácií a pod.

Tagliante (2006) dodáva, že prvotným cieľom práce s textovým dokumentom v triede nemá byť jeho okamžité porozumenie, ale osvojenie si takých stratégií čítania, ktoré budú žiaka z dlhodobého hľadiska podnecovať k čítaniu v cudzom jazyku, či už pre získanie nových poznatkov, pre radosť či zábavu. 

Proces čítania s porozumením

Čítanie s porozumenímje pomerne zložitý proces, na ktorý možno pozerať z viacerých uhlov pohľadu. V tejto súvislosti možno uvažovať o tomto fenoméne v troch východiskových líniách (Bertocchini, Costanzo, 2008).

• Prvá línia predstavuje proces čítania ako fyzickú činnosť, ktorá je podmienená fungovaním zraku a pamäte. Počas čítania textu je nepochybne veľmi dôležitá práve funkcia a činnosť oka. Oko vníma slová (slovo, skupiny slov) ako celok, pričom sa vo veľmi krátkom čase postupne fixuje na jeden celok za druhým. Rýchlosť striedania zrakového vnemu jednotlivých celkov závisí od rýchlosti, s akou čitateľ text číta (pomalé a rýchle čítanie). Fungovanie zraku je veľmi úzko prepojené aj s pamäťou. Pri čítaní intervenujú dva druhy pamäte: pracovná pamäť, kto