Motivácia - významný faktor kritického a morálneho mysliteĺa

Spoločenský tlak, množstvo rušivých prvkov, individualizmus, egocentrické tendencie so sociálnymi zvyklosťami, negatívne a nevhodné vzory, šírenie informácií, dezinformácií, manipulácia médiami a pod., to všetko útočí na city človeka. Na druhej strane aj motivácia má veľmi blízko k citom. Tie sú jej hnacím motorom, energiou. Podľa M. Zelinu (2011) vyúsťujú do hodnotových systémov osobnosti. V systéme KEMSAK sú sýtené kognitivizáciou a emocionalizáciou, sú východiskom pre ďalšie stupne rozvoja osobnosti – socializáciu, axiologizáciu a kreativizáciu. Autor do motivácie zahŕňa inštinkty, pudy, potreby, záujmy, ciele, ašpirácie, ideály, hodnoty, životnú filozofiu. Ľudský výkon sa skladá hlavne z motivácie a sociálnych podmienok, v ktorých človek žije. Výkon nie je len práca a učenie, je to aj cesta, ako človek postupuje pri sebazdokonaľovaní v interakcii s inými ľuďmi.

Prečo sa to deje? Podľa Aristotela (preklad diela z roku 2021; Aristoteles, 2021, in Kosturková, M., 2022) nám k tomu pomáha cnosť rozumnosti (fronésis – praktická múdrosť). Je to dominantná intelektuálna cnosť, ktorá riadi a pomáha rozvíjať ďalšie intelektuálne a mravné cnosti. V kontexte neoaristotelovskej koncepcie[1] pomáha človeku žiť dobrý život – konať dobro a vyhýbať sa zlu. Oveľa náročnejší je proces a regulátory, ktoré k tomuto cieľu majú človeka priviesť. Naše školy potrebujú učiteľov s praktickou múdrosťou, ktorí vedia čo najefektívnejšie zvnútorniť vonkajšie motívy na vnútorné (prirodzene uspokojujúce). Docieliť to, aby si žiak aktivitu užíval a vnímal ju ako príležitosť preskúmať vlastný potenciál.

Učitelia a vychovávatelia by mali vedieť, že aktivity, ktoré sa vyskytujú s pozitívnym citovým zážitkom, spôsobujú ustaľovanie kladných charakterových vlastností osobnosti (Kubáni, V., 2010). Platí to aj opačne. Zvnútornenie je iba jedna stránka veci a predpoklad vzniku dobrého charakteru človeka. Celkovú osobnosť posudzujeme až z jeho vonkajšieho správania a konania. Dôvod, prečo sa venujeme motivácii, je aj ten, aby sme edukáciou správne nasmerovali osobnosť jedinca k racionálne altruistickému správaniu, čo reprezentuje najvyššiu úroveň morálnej zrelosti osobnosti. Výsledky edukácie detí a mládeže by mali viesť k tomu, aby sme ako dospelí a zodpovední jedinci konali operatívne s ohľadom na danú situáciu a na dôsledky svojho konania pre ostatných ľudí a seba samých – mali by sme byť kritickými a autonómnymi osobnosťami s plnou morálnou zodpovednosťou.

Motivácia a jej význam v živote človeka

Motivácia je proces, ktorý iniciuje, vedie a udržiava cielene orientované správanie. Je to to, čo nás prinúti konať (napr. pohár vody na zníženie smädu, čítanie knihy na získanie vedomostí a pod.).

Zahŕňa biologické, emocionálne, sociálne a kognitívne sily, ktoré aktivujú správanie. V každodennom používaní sa pojem často používa na opis toho, prečo človek niečo robí. Je jednou z hybných síl ľudského správania (Nevid, J. S., 2013). Motivácia správania človeka môže vychádzať z vnútorných stimulov (potrieb človeka) a z vonkajších popudov (incentív). Keď sa vzbudí potreba, vzniká motív – dôvod, pre ktorý sa človek začína správať určitým spôsobom (Zelina, M., 2011). Motivácia je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich úspešnosť človeka. Je vedecky dokázané, že podaný výkon vzrastá priamo úmerne s rastom pozitívnej motivácie. V edukačnej praxi by to malo vyzerať tak, že najdôležitejšie by malo byť to, aby sa žiak venoval činnostiam, ktoré ho motivujú (napĺňajú). Práve v týchto činnostiach je potom schopný podávať nadpriemerné výkony.

Motivácia v súčasnom vzdelávaní sa primárne zaoberá podporovaním záujmu žiaka o učenie ohodnotením vzdelá