Nedostatok učiteľov nie je len na Slovensku. Ak sa zahĺbime do článkov pojednávajúcich o stave učiteľstva vo viacerých krajinách sveta, zistíme, že aj v iných krajinách majú problém s nedostatkom učiteľov, napr. Estónsko, Švajčiarsko a ďalšie. M. Chovanculiak (Sme, 28. 4. 2023) uvádza: „Nedostatok učiteľov je problém v každej vyspelej krajine sveta. To nie je fráza, ale reálny stav. UNESCO už vyhlásilo globálnu krízu chýbajúcich učiteľov. A to vrátane krajín, kde majú najvyššie mzdy. Tento problém tak bude vyžadovať inovatívne riešenia. ... je to napríklad skvalitnenie odborného a mentorského servisu, ktorý školy poskytujú učiteľom.“ Podrobnejšie a komplexnejšie informácie o nedostatku učiteľov čitateľ nájde aj v pozoruhodnej štúdii autorov B. Pupala, O. Kaščák, M. Rehúš (2020).

Ak chceme zlepšiť edukáciu, musíme sa zamerať nielen na vonkajšie reformy, ale aj na transformáciu myslenia a práce učiteľov. Musíme veriť, že každý z nás má obrovský potenciál, ktorý treba využiť. Je zrejmé, že nedostatočné ohodnotenie práce učiteľov nie je jediným problémom, ktorý sa diskutuje pri rozhovoroch o chýbajúcich učiteľoch. Príčiny pretrvávajúcich problémov sú v skutočnosti oveľa zložitejšie a zaslúžia si väčšiu pozornosť ako v minulosti.

Status učiteľa

Nebojme sa priznať, že na ceste za dobrým učiteľom sme nezachytili správne dobu premeny statusu učiteľa. Učiteľské povolanie bolo v minulosti veľmi uznávaným povolaním, učiteľ bol vnímaný ako odborník v prostredí, v ktorom žil. V súčasnosti sa to zásadne zmenilo. Štúdium je neporovnateľne dostupnejšie, ako tomu bolo v minulosti, a teda aj učiteľ „už nevyčnieva nad ostatnými“ tak, ako kedysi. Prestíž a autorita, ktorá mu akosi prirodzene patrila, sa vytratila. Ak sa zamyslíme nad prijímaním na štúdium učiteľstva, musíme pripustiť, že požiadavky na vedomostnú úroveň uchádzačov o učiteľské štúdium a najmä záujem a predpoklady pre toto povolanie sa v ostatných rokoch znížili.

Ak by sme mali vychádzať z našich vlastných skúseností, nezdráhame sa vyjadriť, že záujem a predpoklady by sme kládli na prvé miesto. A tak sa učiteľmi neraz stávajú aj tí, ktorým chýbajú žiaduce predpoklady pre uvedené povolanie.

Často porovnávame prístupy k rôznym oblastiam edukácie v iných krajinách. Ako príklad uvedieme Fínsko, ktoré sa často uvádza ako vzor edukácie. Dostať sa na štúdium učiteľstva vo Fínsku je zložitejšie, ako sa dostať na štúdium medicíny. Už samotný status študenta učiteľstva mimoriadne významne vplýva a profiluje osobnosť budúceho učiteľa. Ak zvýrazňujeme isté predpoklady, vonkoncom tým nemyslíme na žiadnu degradáciu osobností uchádzajúcich sa o to, byť učiteľom. Ide nám len o zdôraznenie, že nie všetci máme rovnaké predpoklady pre výkon akéhokoľvek povolania alebo práce. Každý si uvedomuje, že dobrý učiteľ nemusí byť ten, kto je vynikajúcim matematikom, biológom alebo športovcom a pod.

Realita je taká, že špecifickosť a náročnosť učiteľského povolania si mnohí uvedomujú až vtedy, keď sa stanú ozajstnými učiteľmi.

Zisťovanie predpokladov uchádzačov o štúdium učiteľstva

Veľa rokov sa hovorí o tom, že by bolo žiaduce zisťovať nielen vedomostné, ale aj osobnostné, psychologické, sociálne, komunikačné a ďalšie predpoklady uchádzačov o učiteľstvo. Zatiaľ sme však v tejto oblasti veľa neurobili. Uvedenou myšlienkou máme na mysli zisťovanie predpokladov. Zo skúseností vieme, že veľa uchádzačov je motivovaných nie skutočnou prácou učiteľa, v podstate ani nevedia, čo taká práca vyžaduje. Sú vedení viacerými vonkajšími pohľadmi. Neraz sú to inšpirácie rodičmi učiteľmi, vyučovanými predmetmi, vzormi dobrých, ale aj negatívnych skúseností s učiteľmi (úsilie zmeniť v škole to, čo sa im nepáčilo) a pod. Nie celkom ojedinele sa stáva, že očakávania sa nezhodujú s predpokladmi študenta, ktorý potom štúdium neukončí a hľadá iné možnosti svojej budúcej realizácie. Celkom bežné je aj to, že študent sa stáva učiteľom, ale práca ho buď nenapĺňa, neuspokojuje, resp. ju považuje za príliš náročnú a hľadá si iné zamestnanie. Sme svedkami toho, že štúdium učiteľstva každoročne končí niekoľko stoviek učiteľov, ale v školách chýbajú. Táto realita nás musí konečne „prebudiť“ k tomu, aby fakulty pripravujúce učiteľov dôsledne prehodnotili svoje doterajšie obsahy vzdelávania, resp. prístupy k formovaniu osobnosti budúcich učiteľov. V Didaktike č. 5/2023 sme naznačili, že toto by malo byť kľúčov