V pedagogickej praxi škôl sa učitelia takmer denne stretávajú s problémovým správaním žiakov. Nie vždy býva náprava jednoduchá a rýchlo účinná. Takéto správanie môžu učitelia zvládať zmenami svojho správania a komunikácie, používaním vhodných pravidiel, spôsobov a postupov v pedagogickej práci.

Medzi pravidlá správania sa a komunikácie učiteľa so žiakom patria tieto: Učiteľ má dôverný a rešpektujúci vzťah so žiakmi. Je empatický a trpezlivo s nimi komunikuje. Pomáha im pri dosahovaní primeraných výsledkov. Učí ich zdvorilému, ohľaduplnému a slušnému správaniu. Akceptuje žiaka takého, aký je a pomáha mu riešiť problémy. Rozpráva sa so žiakom o príčinách jeho problémového správania. Nekričí na žiakov. Na častý krik si žiaci zvyknú a potom zvýšenie hlasu ako trest nepomáha. Spravodlivo hodnotí výsledky žiakov a prevažne používa formatívne hodnotenie. Vážne problémy v správaní žiaka nerieši sám, ale úzko spolupracuje s rodičmi a odborníkmi.

Pravidlá reflektovaného konania učiteľa:

• skôr, než udelí žiakovi trest, reflektuje, či problém nevyplýva z vlastnej pedagogickej chyby;
• skôr, než zlé správanie žiaka oznámi rodičom, reflektuje, či ho môže (vy)riešiť najskôr sám;
• skôr, než ponúkne negatívnu spätnú väzbu žiakovi pred spolužiakmi, reflektuje, či nenaruší vzájomne rešpektujúci vzťah;
• skôr, než začne problém riešiť, reflektuje či a nakoľko je dôležitý a ako ho treba aj (ne)riešiť;
• nezníži sa k fyzickému potrestaniu žiaka, lebo reflektuje, že bude niesť za to zodpovednosť;
• skôr, než žiaka potrestá, že nesplnil úlohu, reflektuje, či bola primeraná a mal na to podmienky;
• koná čestne, spravodlivo, profesionálne a eticky, lebo reflektuje, že problémy tu sú zbytočné.

Pravidlá demokratického a humanistického prístupu učiteľa:

• zdokonaľovanie vedomia a zachovávanie rovnováhy práv a povinností zúčastnených;
• uplatňovanie slobody prejavu a paralelnej zodpovednosti za svoje správanie a konanie;
• prechod od regulovaného (kontrolovaného) správania k autoregulovanému správaniu;
• plnenie primeraného množstva a kvality zmysluplných úloh a povinností v prevencii nudy;
• vedenie k pomoci, solidarite a spolupatričnosti a rozvíjanie prosociálnych vlastností žiakov;
• prejavovať sa ako prirodzená autorita a vzor správania, ktoré je dôležité žiakov naučiť,
• uplatňovanie a dôsledné dodržiavanie pravidiel správania v súlade so školským poriadkom.

Princípy používania pravidiel správania

PRINCÍP NEVYHNUTNOSTI – Pravidlá správania v triede a škole je nutné formulovať, so žiakmi prerokovať a dôsledne rešpektovať. Žiaci potrebujú poznať hranice svojho správania a činností, aby sa vedeli rozhodovať a boli čo najviac samostatní. Pravidlá správania určujú rámce, mantinely, za ktoré žiaci nemôžu zachádzať, lebo nastanú problémy. Ak ich prekročia, nesú za to zodpovednosť. Nemožno ich chápať ako príkazy, zákazy, obmedzenia. „Ide o permanentné formovanie vedomia žiaka v oblasti riešenia dilem, čo môžem a čo nemôžem, čo je uznávané, a čo je odmietané, čo sa sluší, a čo nie“ (Lipnická, 2021).

PRINCÍP PRIMERANOSTI – Pravidlá správania musia byť formulované žiakom zrozumiteľne, v rámci ich schopností a skúseností, aby ich mohli dodržiavať. Pravidlá majú byť formulované stručne, jednoducho, možno aj v rýmoch, aby si ich žiaci ľahko zapamätali. Funkčné pravidlá apelujú na „zdravý rozum“ žiakov a vedú ich k účelnému a slušnému správaniu, napr. ohľaduplnosti, empatii, tolerancii. Nemôžu vyplývať z momentálnych nápadov. Majú byť výsledkom premysleného prístupu učiteľa a žiakov k tomu, čo treba v rámci poriadku v triede riešiť v prevencii a eliminácii problémov, v záujme spravodlivosti, čestnosti a zodpovednosti.

PRINCÍP ROKOVANIA – Zavádzanie pravidiel má prebiehať diskusiou učiteľa so žiakmi o ich obsahu a dôsledkoch. Učiteľ takto môže pochopiť, ako žiaci o pravidle rozmýšľajú, či sú, alebo do akej miery sú ochotní a schopní určité pravidlo rešpektovať, s akými dôsledkami jeho nerešpektovania sa stotožňujú a čo navrhujú. Súčasťou diskusie majú byť tiež aplik