Procesy posudzovania a hodnotenia v kurikulárnej premene (1.)

Posudzovanie a hodnotenie je neoddeliteľnou súčasťou edukačného systému. Na úvod si vysvetlíme tieto dva pojmy. Posudzovanie je o zhromažďovaní údajov, zatiaľ čo hodnotenie je o použití týchto údajov na úsudok. Hodnotenie je metodické skúmanie údajov zozbieraných prostredníctvom rôznych posúdení s cieľom určiť hodnotu, efektívnosť alebo kvalitu posudzovaného aspektu (programu, projektu, výkonu jednotlivca). Zahŕňa prijímanie informovaných rozhodnutí na základe stanovených kritérií a noriem. Primárnym cieľom hodnotenia je poskytnúť komplexnú spätnú väzbu, ktorú možno použiť na zlepšenie a skvalitnenie budúcich výsledkov. Profesionálni experti v tejto oblasti disponujú súborom kognitívnych schopností a afektívnych dispozícií, ktoré z nich robia vysoko efektívnych hodnotiteľov, t. j. objektívnych, priamych, kriticky a morálne zodpovedných ľudí.

Uvedieme aspekty, ktoré bránia objektívnemu posudzovaniu a hodnoteniu. V súčasnej spoločnosti čoraz viac registrujeme egocentrické prejavy jednotlivcov. Pandémia Covid-19 v nás ešte viac prehĺbila individualizmus a predsudky, prostredníctvom ktorých sa dopúšťame mnohých kognitívnych omylov. Na sebareflexiu často nemáme čas. Vysoké spoločenské nároky v nás „poctivo“ budujú povrchnosť, pretože nie sme schopní byť všade v rovnaký čas, všetko stihnúť a všetko vedieť. Mnohí sa utvrdzujú vo vlastnej jedinečnosti a dokonalosti a ani netušia, že vykazujú črty Dunning-Krugerovho efektu. Ešte vážnejšie je, ak sa tieto prejavy vyskytujú u ľudí, ktorí formujú generáciu detí – generáciu, ktorá raz prevezme zodpovednosť za spoločnosť a seba.

Skôr, než sa čitatelia oboznámia s obsahom tohto príspevku, odporúčame im prečítať si tézy o autoregulácii, egocentrizme, sociálnych zvyklostiach, kognitívnych omyloch, motivácii a i. (napr. Kosturková, M., 2021a, 2021b, 2022a, 2022b, 2022c) alebo publikáciu M. Zelinu (2011), v ktorej sú opísané mnohé inšpiratívne stratégie prístupu, rozvoja, posudzovania a hodnotenia komplexnej osobnosti dieťaťa. Sú to východiskové úvahy na to, aby sme rešpektovali jedinečnosť edukanta a neponižovali vlastnú dôstojnosť ako osoby, ktorá robí vážne úsudky o iných ľuďoch.

Princípy posudzovania a hodnotenia

Schopnosť hodnotiť je jeden z najdôležitejších komponentov profesionálnej výbavy učiteľa. V optimálnom prípade môže vzdelávaniu veľmi pomôcť, no pri nerešpektovaní princípov môže spustiť sériu negatívnych sprievodných javov.

To, ako učiteľ hodnotí žiakov, vypovedá o jeho profesionalite a odbornosti. Úroveň jeho hodnotenia odráža aj úroveň jeho kritického myslenia a morálnej zrelosti, ktorá je výsledkom jeho intelektuálneho charakteru (Kosturková, M., 2022).

Integrácia kritického a morálneho myslenia v profile učiteľa odráža spravodlivé uvažovanie o myšlienkach alebo situáciách s cieľom plne im porozumieť, identifikovať ich dôsledky, urobiť úsudok a/alebo usmerniť rozhodovanie. Je to nevyhnutná prenosná zručnosť, ktorá umožňuje učiteľovi zisťovať, porovnávať, posudzovať hodnoty určitého javu objektívnej reality na základe vlastností a prejavov správania podľa vopred stanovených kritérií.

Primárnym účelom posudzovania a hodnotenia je zlepšiť učenie sa edukantov.

Sedem základných princípov uvedených nižšie predstavuje základ pre bohatú a náročnú prax. Keď všetci učitelia plne pochopia a dodržiavajú tieto princípy, povedú k zhromažďovaniu zmysluplných informácií, ktoré pomôžu pri rozhodovaní o vyučovaní, podporia zapojenie žiakov a zlepšia ich učenie sa.

V procese posudzovania, hodnotenia a podávania správ potrebujeme zabezpečiť ich platnosť a spoľahlivosť. Len tak dosiahneme lepšie učenie pre všetkých žiakov. K tomu potrebujeme schopných učiteľov, aby používali postupy a procedúry, ktoré:

• sú pravdivé, transparentné a spravodlivé;
• podporujú všetkých žiakov;
• sú starostlivo naplánované tak, aby boli v súlade s očakávaniami učebných osnov a vzdelávacími cieľmi a pokiaľ možno so záujmami, štýlmi učenia a preferenciami, potrebami a skúsenosťami všetkých žiakov;
• sú jasne oznámené žiakom a rodičom na začiatku školského roka alebo kurzu a na iných vhodných miestach počas školského roka alebo kurzu;
• sú nepretržité, majú rôzny charakter a spravujú sa počas určitého časového obdobia tak, aby poskytli žiakom viacero príležitostí na preukázanie celého rozsahu svojho učenia;
• poskytujú priebežnú popisnú spätnú väzbu, ktorá je jasná, konkrétna, zmysluplná a aktuálna na podporu lepšieho učenia a výsledkov;
• rozvíjajú zručnosti sebahodnotenia žiakov, ktoré im umožnia posúdiť svoje vlastné učenie, stanoviť si konkrétne ciele a naplánovať ďalšie kroky pre svoje učenie (Government of Ontario, 2024).

Posudzovanie a hodnotenie s ohľadom na socio-kultúrne špecifiká osobnosti

Jednou z profesijných kompetencií budúceho učiteľa je „Identifikovať socio-kultúrne prostredie a jeho vplyv na vývin, výchovu a vzdelávanie žiaka“ (NIVAM, 2024, s. 2). Posudzovanie a hodnotenie odráža a potvrdzuje kultúrnu a sociálnu identitu edukantov, jazyky a rodinné štruktúry. Zahŕňa starostlivé uznanie, rešpekt a pochopenie podobností a rozdielov medzi edukantmi, medzi edukantmi a učiteľmi s cieľom efektívne reagovať na myslenie edukantov a podporovať ich učenie. Zapojenie sa do hodnotenia na základe rešpektovania kultúrneho prostredia si vyžaduje, aby si učitelia uvedomili a uvažovali o svojich vlastných presvedčeniach o tom, kto je žiak a čo môže dosiahnuť.

V tomto procese sa učitelia zapájajú do neustálej sebareflexie a kritickej analýzy rôznych údajov, aby pochopili a riešili spôsoby, akými identita a zaujatosť učiteľa ovplyvňuje posudzovanie a hodnotenie učenia sa žiakov. Hodnotenie z pozície tejto kompetencie začína hlbokými znalosťami o každom učiacom sa a pochopením toho, ako sa najlepšie učí.

Hlavným cieľom hodnotenia podľa dobre fungujúcich vzdelávacích systémov (Government of Ontario, 2024) je zlepšiť učenie sa edukantov. Hodnotenie vzdelávania vytvára pre učiteľov príležitosť zámerne sa dozvedieť o každom žiakovi a jeho sociokultúrnom a jazykovom zázemí, aby mohli zhromažďovať rôzne dôkazy o jeho učení spôsobom, ktorý odráža a reaguje na silné stránky, skúsenosti, záujmy a kultúrne spôsoby poznania každého žiaka.

Priebežná opisná spätná väzba a citlivý koučing sú nevyhnutné na zlepšenie učenia sa žiakov.

Učitelia sa zapájajú do hodnotenia ako učenia tým, že vytvárajú neustále príležitosti pre všetkých žiakov, aby rozvíjali svoju schopnosť byť sebavedomými, nezávislými a samostatnými žiakmi, ktorí si stanovujú individuálne ciele, monitorujú svoj vlastný pokrok, určujú ďalšie kroky a uvažujú o svojom myslení a učení vo vzťahu k cieľom vzdelávania a očakávaniam učebných osnov.

Jedným zo spôsobov, ako učitelia diferencujú hodnotenie, je poskytovanie úloh, ktoré umožňujú viaceré vstupné body pre všetkých žiakov a ktoré umožňujú všetkým žiakom navrhovať a vytvárať osobne zmysluplné úlohy, projekty, vystúpenia a iné ukážky ich učenia. Realizuje sa v danom čase. Používa sa posúdenie kvality učenia sa edukantov na základe stanovených kritérií, na priradenie hodnoty reprezentujúcej túto kvalitu a na podporu oznamovania informácií o výsledkoch každému jedincovi, jeho rodičom, učiteľom a iným zainteresovaným v tomto procese.

Dôkazy, ktoré sa zhromažďujú o učení učiacich sa, a to aj prostredníctvom pozorovaní a rozhovorov, ako aj žiackych produktov, by mali odrážať a potvrdzovať žiakove prežívané skúsenosti v rámci školy, domova a komunity, ich silné stránky v učení a ich znalosti pojmov a zručností. Tento proces triangulácie dôkazov o učení žiakov umožňuje učiteľom lepšie pochopiť, ako každý žiak napreduje vo svojom učení.

M. Zelina (2011, s. 94) pripomína F. Rheinbergovu metódu sociálnych rámcov, v ktorej ide o to, s kým a ako porovnáva učiteľ výkon žiaka alebo jeho správanie. Sú dve možnosti:

1. Sociálny vzťahový rámec – učiteľ porovnáva výkon žiaka s ostatnými žiakmi v triede.
2. Individuálny vzťahový rámec – učiteľ porovnáva výkon žiaka s jeho vlastným výkonom v priebehu času.

V našom školstve dominuje používanie sociálneho vzťahového rámci pri hodnotení žiakov, čo môže viesť k demotivácii učiaceho sa.

Zmena sociálneho vzťahového rámca na individuálny sa dosahuje pomocou týchto techník:

• Výkonová spätná väzba pri vyučovaní a učení – „Tvoja odpoveď je lepšia v porovnaní s tým, ako si odpovedal minule.“
• Spätná väzba výsledkov v didaktickom teste – dieťa si porovnáva bodové hodnotenie so svojím predošlým testom.
• Dávanie otázok a úloh – v prípade sociálneho vzťahového rámca, keď žiak nevie odpoveď na otázku, učiteľ vyzve ďalšieho žiaka. Pri individuálnom vzťahovom rámci učiteľ položí otázku žiakovi a v prípade, že žiak nevie odpoveď, inštrukciami ho navádza na to, aby k nej dospel sám – za čo dostane aj pochvalu.
• Sankcie – individuálny vzťahový rámec je vtedy, keď pochvala a trest sú vo vzťahu k predchádzajúcim výkonom toho istého žiaka (Zelina, M., 2011, s. 94-95).

Individuálny vzťahový rámec motivuje deti, aby dosiahli lepšie výkony. Autori upozorňujú, že používanie len individuálneho vzťahového rámca nie je možné, ale je potrebné ho aplikovať pri slabších žiakoch.

Základné kroky pri hodnotení žiakov

Uvádzame základné kroky, ktoré by mal dodržiavať učiteľ pri hodnotení žiakov:

• plánovať hodnotenie súbežne s vyučovaním a plynulo ho integrovať do vyučovania;
• zdieľať so žiakmi vzdelávacie ciele a kritériá úspešnosti na začiatku učenia, aby sa zabezpečilo, že žiaci a učitelia budú mať spoločné a zdieľané porozumenie týchto cieľov a kritérií v priebehu učenia;
• zhromažďovať informácie o učení sa žiakov pred, počas a na konci vyučovacieho obdobia alebo takmer na jeho konci pomocou rôznych stratégií a nástrojov hodnotenia;
• používať hodnotenie na informovanie o výučbe, usmerňovanie ďalších krokov a pomoc žiakom pri sledovaní ich pokroku pri dosahovaní učebných cieľov;
• analyzovať a interpretovať dôkazy o učení;
• poskytovať a prijímať konkrétnu a včasnú opisnú spätnú väzbu o učení sa žiakov;
• pomáhať učiacim sa rozvíjať zručnosti vzájomného hodnotenia a sebahodnotenia (Government of Ontario, 2024).

Správne motivujeme dieťa vtedy, keď vytvárame príležitosti na to, aby sme mohli každé dieťa pochváliť, hodnotíme najmä významné veci, viac odmeňujeme ako kritizujeme!

Posudzovanie a hodnotenie – predsudky a stereotypy

Pri posudzovaní a hodnotení žiakov by mal učiteľ odbúrať všetky predsudky, vlastné presvedčenia a stereotypy v hodnotení, aby zabezpečil čo najrelevantnejšiu objektivitu. Government of Ontario (2024) odporúča, že keď sa učitelia zapájajú do procesu skúmania vlastných predsudkov týkajúcich sa postupov hodnotenia a posudzovania v triede, môžu zvážiť niektoré z nasledujúcich otázok:

• Sú úlohy prístupné všetkým žiakom a zahŕňajú ich? Obsahujú úlohy vhodné a rozmanité vstupné body pre všetkých žiakov?
• Sú úlohy prepojené s predchádzajúcim učením sa žiakov a poskytujú im príležitosti na tvorbu zmyslu a integráciu nového učiva? Odrážajú vybrané úlohy identitu a životné skúsenosti žiakov?
• Majú všetci žiaci rovnaký prístup k nástrojom, ktoré potrebujú na splnenie zadaných úloh?
• Aké príležitosti môžu učitelia zakomponovať do svojej praxe, aby ponúkli žiakom opisnú spätnú väzbu na zlepšenie učenia? Používajú sa klasifikované úlohy na hodnotenie spôsobom, ktorý dopĺňa používanie opisnej spätnej väzby na rast?
• Ako možno priebežne a zmysluplne odovzdávať informácie o pokroku žiakov v učení žiakom a rodičom?
• Aký je účel zadávania a klasifikácie konkrétnej úlohy alebo činnosti? Zohľadňuje sa možnosť voľby a konanie žiakov?
• Ako ovplyvňujú predsudky učiteľa rozhodnutia o tom, aké úlohy alebo činnosti sa vyberú na hodnotenie?

Edukačná prax v slovenskom školstve stále ukazuje, že posudzovania a hodnotenia žiakov zo strany učiteľov sú veľmi stereotypné, mechanické, neobjektívne, strácajú hodnotu a funkciu.

(Dokončenie v nasledujúcom čísle).

Príspevok je súčasťou riešenia projektov VEGA č. 1/0193/2023 Štandardy kritického a morálneho myslenia v pregraduálnej príprave odboru učiteľstvo so zameraním na aktuálne medzinárodné výzvy. KEGA č. 049TUKE--4/2022 Podpora cvičných učiteľov na stredných odborných školách a zlepšovanie kvality pedagogickej praxe študentov DPŠ na TUKE.

1. Government of Ontario. 2024. Education and training. [online]. [2024-02-15]. Retrieved from: https://www.ontario.ca/page/government-ontario; https://www.ontario.ca/page/education-and-training
2. Kosturková, M. 2021a. Egocentrizmus... In: Didaktika, roč. 2, č. 3, s. 2-4.
3. Kosturková, M. 2021b. Autoregulácia... In: Didaktika, roč. 2, č. 5, s. 19-22.
4. Kosturková, M. 2022a. Etika kritického mysliteľa a sociálne zvyklosti. In: Manažment školy v praxi, roč. 17, č. 3, s. 26-28.
5. Kosturková, M. 2022b. Kognitívna zaujatosť. In: Manažment školy v praxi, roč. 17, č. 11, s. 15-17.
6. Kosturková, M. 2022c. Motivácia – významný faktor kritického a morálneho mysliteľa. In: Manažment školy v praxi, roč. 17, č. 3, s. 18-21.
7. Kosturková, M. 2022. Kritické a morálne myslenie: Vysokoškolská učebnica a cvičebnica. Prešov: FHPV. ISBN 978-80-555-3020-8.
8. NIVAM. 2024. Profesijný štandard: Učiteľ základnej školy. [online]. [2024-06-18]. Retrieved from: https://mpc-edu.sk/pages/projects/teachers/profesijne_standardy/2022_Standard_Ucitel_ZS_web-1.pdf
9. Zelina, M. 2011. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava: Iris, 241 s. ISBN 978-80-89256-60-0.