Slovenská ľudová pieseň je nepochybne významným zdrojom poznania života ľudí, ich presvedčení, pocitov, vnímania sveta, je prejavom ich emocionality i estetického cítenia. Formovala sa v prostredí, ktoré ju modifikovalo, pretváralo, a ktoré bolo pre ňu zdrojom a inšpiráciou. Je preto dôležité, aby sme v edukačnej práci mali na zreteli aj tieto aspekty, ktoré majú značný vzdelávací a aj výchovný význam.

Mnohé druhy folklóru, či už poetické alebo prozaické, zanikajú, umenšujú sa, avšak neplatí to o piesni. Tá si našla pevné miesto aj v súčasnom aktívnom repertoári, je udržiavaná nielen v rámci folklórnych skupín a folklórnych súborov – inštitucionálne, ale je živá a dynamicky sa meniaca aj v prostredí každodenného reálneho života. Pieseň v minulosti aj dnes má svoju výpovednú hodnotu, dokáže sa prihovárať človeku jazykom, ktorému rozumieme – jazykom všeľudskej skúsenosti, keď vypovedá o šťastí, nešťastí, láske, smrti a chorobe. Ľudové piesne majú nezanedbateľný význam aj vo vyučovacom procese. Sú dôležitou súčasťou primárneho vzdelávania a možno ich úspešne implementovať aj vo vyšších ročníkoch základných škôl, pokiaľ ju nebudeme chápať úzko v intenciách melódie, rytmu.¹

Ľudová pieseň v sebe obsahuje viac ako len poslucháčsky príjemný spevný prejav, jej prínos nespočíva výhradne v estetickom naplnení. Pieseň vyrastá zo svojej doby a reprezentuje ju.

Tento aspekt umožňuje rôznorodý prístup k ľudovej piesni aj vo vyšších ročníkoch základných škôl. V ostatných rokoch sa komunikovala viackrát myšlienka implementácie etnológie do vyučovacích osnov. Tieto zásahy mali umocniť povedomie o kultúrnych hodnotách a tradíciách. Pokiaľ sa tak v praxi deje, učitelia sa orientujú na prejavy materiálnej kultúry a výročných zvykov. Tento postup môže spôsobiť, že práca s témou ľudovej kultúry môže skĺznuť do pracovných dielničiek, je paralelou k tvorbe folklórnych súborov a skupín. Bohatosť folklórnej tvorby však umožňuje viaceré pohľady na využitie v našom prípade ľudovej piesne do rôznych oblastí vyučovania.

Ľudovú pieseň treba vnímať nielen cez jej umeleckú, rytmickú, zábavnú, estetickú, či výchovnú zložku, ale treba pochopiť aj skutočnosť, že ľudová pieseň je symbolom svojej doby a svojským jazykom rozpráva o skutočnostiach, ktoré boli v danom období životnou realitou.

Príkladom sú zbojnícke piesne, piesne pracovné, historické piesne o bitke pri Moháči a mnohé ďalšie. Na pozadí príbehu, ktorý prezentuje city, vieme rozlíšiť kontexty spoločenského prostredia, z ktorého pieseň vzišla a ktoré ju významne formovalo.

Odzrkadlenie života ľudí a dobového kontextu v ľudovej piesni

Ľúbostná pieseň podľa definície obsahovo predstavuje intímnu ľúbostnú lyriku, vyrozprávanie ľúbostného vzťahu v epizódnej rovine. Dominuje v nej subjektívna výpoveď dvoch mladých ľudí. Ľúbostná téma je v ľudových piesňach veľmi frekventovaná a prechádza všetkými piesňovými žánrami.² V štúdii sa zameriame na obrazy životných situácií žien v silne hierarchizovanej patriarchálnej spoločnosti plne podriadenej systému nespochybniteľných autorít. Dievčatá a ženy mali v tejto hierarchii nižšie postavenie.³ Vzpieranie sa zaužívanému systému bolo vnímané negatívne. Ľúbostné piesne sú toho dôkazom, podobne ako balady (tie ešte výraznejšie využívajú hraničné situácie a ich riešenia).

V ľúbostných piesňach sa nám významným spôsobom ukazuje túžba po slobode, láske, slobodnom rozhodnutí o vlastnom živote a na pozadí toho vnímame razantnosť fungovania zaužívaných, prijatých noriem správania sa, ktorým sa bolo nevyhnutné podriadiť. Ľúbostná pieseň je vhodným príkladom na pochopenie tejto situácie, keďže do veľkej miere pracuje s emocionalitou a jej podriadenými výrazovými prostriedkami.

Podmienky života ľudových vrstiev vo feudálnej spoločnosti a v patriarchálnom systéme boli pevne dané. Jednotlivec, ale aj rôznym spôsobom definované skupiny (muži, ženy, deti, starí ľudia, remeselníci, bohatí, chudobní a pod.) žili v systéme určovanom autoritami rôzneho druhu, v hierarchicky pevne usporiadanom systéme.⁴ Osobný, rodinný, spoločenský život bol podriaďovaný zásadám, ktoré spoločenstvo prijímalo za svoje a prísne sankcionovalo ich narušenie.⁵ V tradičnom lokálnom spoločenstve existovala autorita formálna, ktorú zosobňoval richtár, farár, učiteľ; neformálna, napr. mládenecký spolok a rodičovská, ktorá uplatňovala autoritatívny model výchovy v rodine. Rešpektovala sa aj autorita veku, čo vidíme napríklad v hierarchii súrodencov rovnakého pohlavia. Autorita je chápaná ako všeobecne uznávaný vplyv jedinca, skupiny ľudí alebo inštitúcií, uplatňovaný vo vzťahu k iným ľuďom a inštitúciám v dôsledku určitých kvalít, výkonu, či pridelenej moci. Predstavuje silný regulatív spoločenského správania sa a základ sociálnej kontroly členov dedinského spoločenstva.⁶

K najvýznamnejších rozhodnutiam v živote ľudí patril výber manželského partnera. Neprihliadalo sa nijako zásadne na slobodné rozhodnutie mladého človeka postavené na osobných sympatiách a citovej zaangažovanosti. Predpokladalo sa, že láska príde v manželstve a v prvom rade treba zabezpečiť prežitie ďalšej generácie na zodpovedajúcej úrovni. Manželstvo bolo vnímané viac ako zmluvná dohoda s ekonomickým základom, než ako individuálne rozhodnutie sa na základe citov a náklonnosti. Dôležitým prvkom v živote ľudí bola morálka vnímaná ako súbor konvencií a zaužívaných postojov, nepísaných mravných a spoločenských noriem, ktoré poznal každý člen spoločenstva, v ideálnom prípade sa nimi aj riadil, príp. predstieral ich akceptovanie, aby nebol väčšinou morálne odsúdený. V patriarchálnej rodine bolo rešpektovanie autorít významnou zložkou bezproblémového fungovania rodiny vo vnútri, ale aj navonok. Nerešpektovanie hierarchie bolo prísne sankcionované. V tomto type rodiny rozlišujeme niekoľko typov autorít: prirodzená autorita vo vnútri rodiny, kopírujúca hierarchiu jej členov; autorita veku; autorita svetskej vrchnosti; autorita posvätného.

Postavenie žien v patriarchálnej spoločnosti bolo podriadené a v mnohom záviselo od autorít v rámci rodiny, spoločnosti – svetská a duchovná vrchnosť a podobne. U žien sa oceňovali prejavy podriadenosti, submisívnosť. Akékoľvek snahy o odpor boli vyhodnocované negatívne. U mužov sa však odpor voči zaužívaným normám a systému mohol vyhodnocovať ako prejav mužnosti, odvahy a sily.

V ľúbostných piesňach sa často zobrazuje láska, ktorej stojí v ceste rozhodnutie rodičov. Tí boli najvyššou autoritou a tak ich rozhodnutie mohlo byť neprekonateľnou prekážkou.

V patriarchálnej rodine bolo rešpektovanie autorít významnou zložkou bezproblémového fungovania rodiny vo vnútri, ale aj navonok.

Výber manželského partnera – Pre ženu bolo dôležitejšie, do akej rodiny sa vydávala, než to, akého si brala muža.⁷ Podobne to platilo aj pre opačnú stranu. Nie vždy boli určujúce majetkové pomery. Rodina, ktorá bola ekonomicky stabilnejšia, si mohla sobášom zabezpečiť aj iné benefity ako finančné.⁸ Rozhodovanie o manželskom partnerovi, osudová voľba tvoria veľkú časť piesní s ľúbostnou tematikou.

Príklad:

V šírom poli, hruška stojí, vŕštek sa jej zelená,
pod ňou stojí moja milá,
ej, celá vyplakaná.
Čože plačeš, čože ti je, drahá dušička moja,
vezmi ručník a utri sa, vezmi ručník a utri sa,
ej, milenôčka moja.

Akoby ja neplakala, ešte viac plakať budem,
to pre teba môj milenký, ej že tvoja nebudem.
Keď nebudeš, moja milá, ale budeš bratova,
predsa budeš v mojom rode, predsa budeš v mojom rode,
ej milenôčka moja.⁹

Rozhodovanie nepatrilo do kompetencie dvoch mladých ľudí, hlavným motívom výberu manželského partnera nebolo osobné zaľúbenie sa a preferencie, ale priority rodiny, ktorú reprezentoval otec a matka mladého človeka.

Majetková nerovnosť partnerov – Významným činiteľom rozhodovania bolo materiálne zabezpečenie oboch strán. Jedným z najčastejších a najtragickejším námetov, ktoré sa zobrazujú v ľudovej piesni, je majetková nerovnosť a jej dopad na osobný život jednotlivca. Tragickosť spočíva v tom, že nie je ukotvená len v individuálnom rozhodnutí sa mladých ľudí, dokonca majetok je obmedzujúcim prvkom aj pre rodičov, ktorí sa snažia pre svoje deti nájsť toho najlepšieho partnera v zmysle človeka, pri ktorom by materiálne prežitie jednotlivca bolo zabezpečené čo najlepším spôsobom.¹⁰ Aj rodičia sú v tejto fáze limitovaní. V zásade môžu vyberať budúceho manžela pre dcéru či nevestu pre syna len v skupine, ktorá je ekonomicky pre nich primeraná. V ľudovom prostredí neboli súhlasne prijímané nerovné sobáše, obaja partneri mali byť pre novú rodinu rovnakým prínosom. Ťažko sa prijímala chudobná dievčina do rodiny nielen preto, že jej veno bolo nedostačujúce, ale aj preto, že nevedela organizovať prácu na veľkom hospodárstve. Bohatá nevesta v chudobnej rodine tiež predstavovala problém, keďže v rámci rešpektovania hierarchie rodu bola povinná sa podriadiť manželovi. Nemožnosť pristúpiť k sobášu z dôvodu majetkovej nerovnosti tvorí významný objem námetov ľúbostných piesní.

Tvrdé slová sú zobrazované nielen z úst svokier, ktoré v patriarchálnom prostredí uplatňovali razantne svoju moc aspoň nad domácnosťou, nevestami a deťmi, ale aj z úst hrdého mládenca, ktorý priamo hovorí, že dievča nie je pre neho tou pravou budúcou manželkou. Na Gemeri sa v piesni Suchý topoľ spieva:

Príklad:

Pozriže ty, milá, na tot suchý topoľ.
Ked sa tot rozvinie, vtedy ja budem tvoj...¹¹
V iných typoch piesní dievča neoponuje, že nie je chudobné, ale vyzdvihuje svoju pracovitosť a usilovnosť.

Príklad:

Vyletela húska, pekná jarabatá,
povedal mi milý, že nie som bohatá,
že som ni bohatá, ja o tom dobre vjam,
ale si ja vedem, ak bohatých sedem.¹²

Práve na individuálnych osudoch ľudová pieseň emotívne dokumentuje sociálnu či majetkovú nerovnosť, keď upriamuje pozornosť na dopad na jednotlivé osoby. Chudobná nevesta, ktorá nepriniesla do novej rodiny bohaté veno, bola terčom výčitiek nielen príbuzných jej manžela, ale aj jeho samotného. Vydaj bol vnímaný ako najdôležitejší benefit pre mladú ženu už len tým, že získava mužského ochrancu a zástupcu, čo má vyrovnať napríklad aj venom, ktoré matky pripravovali, už keď boli ich dcéry malými deťmi. Výčitky muža voči svojej žene kvôli výbave, ktorá nenaplnila predstavy rodiny, nachádzame aj v nasledovnej piesni.

Príklad:

Načo si sa vydávala, keď si málo perín mala?
Trafí byť ti veľká zima, zamrzneme obidvaja.¹³

Na inom mieste mládenec utešuje dievčinu, ktorú si nemôže vziať za manželku kvôli chudobe, kedy symbolicky hovorí, že by sa museli riedkou plachtou zakrývať.

Príklad:

Keď som k vám chodieval, vždycky si plakala,
Červeným ručníčkom, slźy utierala.
Nebanuj Kačenko, že som si ťa nevzal,
Lebo by ťa iba riedkou plachtou odzal.
S jakoubys´maodzal, pod takou by spala,
Nech by len, šuhajko, tvoja žena bola.¹⁴

Tajná láska – Prísne dané pravidlá vzájomného spolužitia patriarchálnej spoločnosti dávali osobitné čaro tajnej láske, o ktorej nikto nevedel. Vtedy bolo možné stierať spoločenské rozdiely a mladí ľudia sa mohli stretávať nielen na spoločensky akceptovaných aktivitách, ako boli zábavy či priadky, ale aj osamote bez vedomosti rodičov. V prípade prezradenia hrozili sankcie, rodičia neradi videli, aby ich deti trávili takýto čas bez kontroly, aby neprišlo k tomu, že dievča stratí panenstvo a dostane sa do spoločensky neprijateľnej situácie, ktorá jej znemožní dobrý sobáš, a tým aj nádej na lepšie postavenie v spoločnosti. Symbolom panenstva bol zelený rozmarín, ktorý je ako symbol pevnou súčasťou slovenských ľúbostných piesní, tiež červená ruža, symbolom čistoty je biela ľalia a pod. V piesňach, kde sa spieva o stratenej láske, sa spieva aj o uschnutom, stratenom, či vädnúcom rozmaríne, kde sa zobrazuje tajná láska, o rozmaríne zalievanom slzami.

Príklad:

A v tej našej záhraďe, záhraďe, rozmarín som saďila,
každý večer som ho ja, som ho ja, poľievaťi choďila.
A preca mi suchej ľisti z neho spadaľi,
ket sme sa mi s mojim najmilejším rozlučovaťimaľi.
Mamka sa ma spituje, spituje, cérka moja, čo ťi je,
čo tak smutňe pozeráš, po svojom rozmaríňe.
Tajila som, aľe teraz šetko vijavím,
pre edního huncúta, beťára, z toho sveta sa zmárňim.
Keť som išla prevčerom, zavčerom, na špacírku s frajerom,
prišov ku mňe môj miľí, môj miľí a takto mi pošepov.
On ma chiťiv a priťisov šehaj ku sebe,
Či mám choďiť milá má, duša má, či mám choďiť ku ťebe.¹⁵

Tajná láska sa naplnila len výnimočne, osobné preferencie ustupovali prioritám rodiny. V ľúbostných piesňach, kde sa spieva o nenaplnenej láske, sa často hovorí o tom, že skončila s odchodom leta a nástupom zimy. V letných mesiacoch hlavne mládež trávila svoj život prevažne vonku, pri pasení dobytka, na lúkach či v lese. S príchodom zimných mesiacov, kedy sa život stiahol do obydlí, sa umenšili aj príležitosti neformálneho stretávania sa mladých ľudí bez dozoru rodičov, či iných dospelých.

Príklad:

Bože, bože, jak to šumne,
keď sa ľúbi potajme,
keď to nezná otec matka,
ani žiadna kamarátka.
Bože, bože, kde sa podel,
včera večer u nás sedel,
taký pekný, peknuštičký,
mal dolomán i čižmičky.
Bože, bože, ako je to,
strávili sme spolu leto,
ale zimu nebudeme, akože sa zabudneme.¹⁶

Vydaj z donútenia – Bol bežným pre bohatšie aj pre chudobné dievčatá. Emotívne sa o tom spieva v piesni z Revúcej. Aj keď bolo ťažké prijať budúceho manžela, manželku na základe praktického zhodnotenia funkčnosti a nezávislosti budúcej rodiny, rozhodovacia moc rodičov sa rešpektovala vo väčšine prípadov (nerešpektovanie sa zobrazuje v iných typoch piesní, v baladách).

Príklad:

...Išlo dievča do záhradky
Kleklo ono medzi hrädky.
Klince, ruže preplievalo,
a tak horko zaplakalo.
Klince, klince, žoltia klince,
netreba ste mi na vence.
Možete vy žlto kvitnôť,
ja musím od vás odvyknúť.
Možete vy, aj ružisko,
ja už budem nevestisko.
Možete vy tulipánom,
už ja budem s mladým pánom.¹⁷

Podobne je smútok z nedobrovoľného sobáša zobrazený aj v nasledujúcej piesni.

Príklad:

Nechcela som zaň ísť, len ma prisilili.
Tú moju hlavičku len zakosili.
Nerobte mi jarmo, nič vám neutiahnem.
Vykopte mi jamu, sama do nej ľahnem.
Vykopte mi jamu, do červenej hliny.
Sama do nej ľahnem ako do periny.¹⁸

Symbolika jarma, ako manželstva do ktorého sa vstupuje, chomúta, ktorý sa zakladá mladému človeku, je živá do dnešných dní.

Manželstvo ako námet ľudovej piesne – Ľ. Droppová, významná znalkyňa slovenskej ľudovej piesne, viackrát upozornila na výrazný nepomer počtu piesní, ktoré opisujú vzťah muža a ženy pred manželstvom a po uzatvorení manželstva.¹⁹ Hoci sa o láske pred manželstvom spieva veľa a slovenské ľudové piesne predstavujú množstvo textov o vzťahu dvoch ľudí v mnohorakých formách, po svadbe táto téma utícha. Nielen ľúbostný cit, ale aj fyzická príťažlivosť a krása ženy prestáva byť po svadbe verejne prezentovanou témou, ako dokladuje úryvok piesne Horička zelená.

Príklad:

Krásu, ďiovča, krásu, šanuj si do času,
buďeťi potrebná, ket pôjdeš k sobášu.
Buďeťi potrebná na ten ďem poslední,
ket budeš skladaťi svoj vienok zeľení.²⁰

Predpokladalo sa, že láska, či skôr rešpekt a tolerancia prídu v manželstve a v prvom rade treba zabezpečiť prežitie ďalšej generácie na zodpovedajúcej úrovni. Manželstvo bolo vnímané viac ako zmluvná dohoda s ekonomickým základom, než individuálne rozhodnutie sa na základe citov a náklonnosti. Ľudová pieseň vyjadruje zmenu statusu slobodného dievčaťa, ktorej prináležala aj istá miera slobody, voľnosti a prejavov veselosti na pozíciu vydatej ženy, ktorá mala iné postavenie ako dievčatá, čo sa manifestovalo na všetkých úrovniach života ženy, poeticky.

Príklad:

Piesne moje, piesne,
však vás ja veľa mám,
keď ja za muž pôjdem,
do truhly vás schovám.²¹

V tomto type piesní evidujeme stopy melanchólie a poukazovanie na uzatvorenie etapy života, v ktorom malo mladé dievča istú voľnosť pod záštitou svojej pôvodnej rodiny. V svadobných piesňach sa upozorňovalo na zmenu statusu dievčaťa, nevesta smútila nielen za rodným domom a rodičmi, od ktorých sa natrvalo odlučovala, ale aj za životom slobodnej dievky a svojim vylúčením z dievockej skupiny, ako dokladuje svadobná pieseň z Dúbravky pri Bratislave.

Príklad:

Zbohem ti už, márny svete, zbohem ti už dávam,
do raja a do rozkoše, chodiť už prestávam.
Lúčim sa ja s vami, mládenci aj pany,
pod vínečkem, pod zeleným, nebudem viac s vami.
Bratia sestry moje, tí ma vystrájajú,
kde som sa ja narodila bývať mi nedajú.²²

Smútok za slobodou – Napriek tomu, že manželstvom sa zvyšuje spoločenský status mladých ľudí a v hierarchii a autoritatívnom systéme postupujú vyššie, v piesňach nachádzame aj texty, ktoré poukazujú na vnímanie manželstva nielen ako na stratu slobody, ale aj radosti a veselosti u dievčat aj chlapcov.

Príklad:

Poznať to zďaleka, který je mládenec,
chodí si po poli jak ružový veniec.
Poznať to zďaleka, který je ženatý,
chodí po dedine ako pes chlpatý.
Poznať to zďaleka hrdého roháča,
lebo si klobúčik nakrivo zatláča.
Poznať to zďaleka, kto je spravedlivý,
lebo je mládenec veľmi haneblivý.²³

Manželský stav ako ťarchu označuje aj nasledovný úryvok piesne.

Príklad:

Ľúto mi je ľúto
i doma i tuto,
že som si založil
na hrdielce puto.²⁴

Záver

Všeobecné ciele predmetu hudobná výchova sú bližšie definované a rozdelené medzi kognitívne, psychomotorické a socioafektívne ciele. Kľúčové kompetencie v tomto predmete sa majú rozvíjať tak, aby sa rozvíjal citový svet žiakov a formovali sa mravné vzťahy žiakov k svojmu okoliu. Hudobná výchova ako predmet sa snaží žiakov vychovávať tak, aby boli hrdí na svoje kultúrne bohatstvo a históriu, aby sa žiaci zapájali do spoločensko-kultúrnych aktivít, aby boli tolerantní k iným národom a kultúram a spájali hudobné umenie s inými formami umenia.²⁵ Ambíciou štúdie je apelovanie na využitie ľudovej piesne aj iným spôsobom, ako je to ponímané štandardne. Využitie piesne, slovesnej ľudovej tvorby len v intenciách hudobnej výchovy, kde sa bude prihliadať hlavne na to, ako vedieť čisto a so správnym výrazom zaspievať určitý počet piesní, je príliš ploché. Ľudová pieseň so svojim bohatstvom nie je len záležitosťou estetiky, ale aj výpoveďou o určitej dobe prostredníctvom ľudového jazyka plného symbolov.

Tento prístup si vyžaduje ďalšie nároky od učiteľa, avšak nepochybne má potenciál byť osviežujúcim a motivujúcim prvkom vyučovania v rôznych predmetoch – dejepis, náuka o spoločnosti a pod. (napr. piesne o vysťahovalectve do Ameriky, odchode za prácou, robotnícke piesne, ale aj jarmočné piesne atď.).

Ľúbostná pieseň nie je v ľudovom prostredí presne zadefinovaná vo forme striktne vymedzeného žánru, ale prechádza viacerými typmi piesní. Námety lásky nájdeme v piesňach zbojníckych, pastierskych, uspávankách, svadobných piesňach i baladách. V ľudovej piesni je námet lásky viacrozmerný a bohatý. Spracúva témy prvej lásky, nerovných vzťahov, vynúteného sobáša, obáv z manželstva i prekročenie tabu, kedy vykresľuje smútok dievčat, ktoré otehotneli mimo manželstva, či uverili sľubom lásky a následne sa sklamali. Piesne s ľúbostnou tematikou spracúvajú človeku blízku tému, vychádzajú z prostredia, ktoré bolo istým spôsobom limitované a štruktúrované. Pieseň sprítomňuje a potvrdzuje systém akceptovaných morálnych hodnôt a autorít, hoci nie prvoplánovo a priamo. Na udržanie pozornosti poslucháča využíva rôzne prístupy k textu i k melodike, zameriava sa na tragédiu ľudského života viazanú na celoživotné rozhodnutie. Ako sme mali možnosť sledovať, ľúbostná pieseň nie je v ľudovej kultúre prvoplánovo len vyjadrovaním o láske, nie je romantizujúcim prejavom bez toho, aby akcentovala spoločenské a dobové problémy. Vo vyučovacom prostredí predstavuje prvok, ktorý ponúka veľmi rozmanité uplatnenie, plastické prepojenie tvorivosti, estetiky, emocionality i morálneho posolstva. Vďaka svojej mnohorozmernosti ponúka možnosť plnohodnotne vstúpiť ako motivačný prvok do vyučovacieho procesu nielen v primárnom vzdelávaní viazanom výhradne na predmet hudobná výchova. 

1. Hudobná výchova v základnej škole je predmetom činnostným a zážitkovým, kde na báze hudobných hrových činností sa žiaci učia orientovať vo svete hudby, prebúdza sa v nich záujem o elementárne muzicírovanie a postupne aj záujem o hlbšie vzdelanie z oblasti hudby a umenia (napr. ZUŠ) [ISCED 1, www.statpedu.sk].
2. Kol.: EĽKS. Bratislava: Veda 1995, s. 313 – 314.
3. V ľúbostnej piesni sa odzrkadľuje dokonalý obraz spoločenského a sociálneho postavenia, ako aj citového života prostého dedinského človeka 18. a 19. storočia. In: Elscheková, A.: Ľúbostná pieseň v gemerskom ľudovom speve. Pranda, A.(zost.): Gemer. Národopisné štúdie 4, 1981, s. 249.
4. Ak sa pôvodne druhovo-žánrový výskum koncentroval len na otázky poetiky piesňových textov a na hudobný štýl piesňových nápevov, neskôr zahrnul širší sociálno-kultúrny kontext: spevné príležitosti a situácie, sociálne funkcie spevu aj jeho nositeľov a interpretov. Na pôde piesňových žánrov sa vytvárali prvé predpoklady na detailnejšie štúdium rodového aspektu v slovenskom ľudovom speve. Urbancová, H.: Rodový aspekt vo výskume ľudovej piesňovej kultúry na Slovensku. In: Musicologica Slovaca 7 (33), Bratislava 2016, č. 1, s. 7.
5. Ľúbostná pieseň, ako ju poznáme zo záznamov 18. a 19. storočia, je produktom posledných troch storočí, počnúc 17. storočím s rozkvetom v 18. a 19. storočí. Elscheková, A.: Ľúbostná pieseň v gemerskom ľudovom speve. Pranda, A.(zost.): Gemer. Národopisné štúdie 4, 1981, s. 249.
6. Kol.: EĽKS. Bratislava: Veda 1995, s. 23.
7. Botíková, M. (zost). Tradície slovenskej rodiny. Bratislava: Veda, 1997, s. 178.
8. Ftedi bola sakramencká doba. Kresťína veľkuo veno ňemala, ňebola bohatá, aľe Dieškuouci túžiľi po honore, nakoľko jej oťezbou richtárom. I povedau som stariemu ocovi: „Starí oťez, veď to chudobní ľuďá, čuo nám tí dajú?“ Kceu som starieho oca skúsiť, čuo ten, a on povie: „Dobre, dobre, Janko, aľečuo ja to ňedám, keď puojďem do dolnieho vidieka a keť tam poviem, že mám dľhánskeho richtára ďieuku za ňevestu?“ Habovštiak,A.: Oravci o svojej minulosti. Reč a slovesnosť oravského ľudu. Martin: Matica slovenská, 2006, s. 140.
9. Melicherčík, A. (zost): V šírom poli studienočka. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1961, s. 85.
10. Dievčatá z chudobných rodín mali problémy s vydajom napriek tomu, že boli pracovité, či morálne bezúhonné. I keď si tieto vlastnosti spoločenstvo cenilo, majetkové zázemie bolo často dôležitejším a rozhodujúcim prvkom pri výbere manželského partnera. Bocánová, M., Slobodová Nováková, K. Kostolianska dolina (Teoreticko-metodologické a praktické aspekty terénneho výskumu) Trnava: UCM 2015, str. 80.
11. Sborník slovenských národních piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier. Turčiansky sv. Martin: Matica slovenská, 1874, sväzok II, sošit I. s. 43.
12. Elscheková, A. Slovenské ľudové spevy. Slowakischevolksgesange. I. Bratislava: Ústav hudobnej vedy SAV, 1995, s. 58.
13. Sborník slovenských národních piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier. Turčiansky sv. Martin: Matica slovenská, sväzok II, sošit I., str. 20.
14. Tamtiež, s. 108.
15. Brlošová, A. Naprostred Hrušova. Spevník ľudových piesní. Hrušov 2010, s. 25.
16. Melicherčík, A. (zost) V šírom poli studienočka. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1961, s. 33.
17. Elscheková, A. Slovenské ľudové spevy. Slowakischevolksgesange. I. Bratislava: Ústav hudobnej vedy SAV, 1995, s. 69.
18. Sborník slovenských národních piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a pover. Turčiansky sv. Martin: Matica slovenská, 1874, sväzok II, sošit I. s. 67.
19. Droppová, Ľ. K podobám ženy v slovenskej ľudovej piesni. In: Hlôšková, H., Leščák, M. Žena z pohľadu etnológie. Bratislava: Katedra etnológie FF UK, SNS pri SAV, Prebudená pieseň, 1998, s. 140.
20. Brlošová, A. (zost). Naprostred Hrušova. Spevník ľudových piesní. Hrušov 2010, s. 32.
21. Droppová, Ľ. Slovenská ľudová pieseň – texty a kontexty. Univerzita Komenského Bratislava 2000,s. 52.
22. Elscheková, A. Funkcia a typy svadobných piesní. In: Slovenský národopis, č. 4, roč. 45, Bratislava: SAV, 1997, s. 75.
23. Kollár, J. Národnie spievanky I. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1953, s. 230.
24. Slovenské spevy. Turčiansky sv. Martin: Matica slovenská, soš. 3, 1881, s. 83.
25. Maceková, K.: Regionálne ľudové piesne a ich využitie v primárnom vzdelávaní. Diplomová práca, UKF v Nitre, Pedagogická fakulta, 2012, s. 13.