Slovenská ľudová pieseň je nepochybne významným zdrojom poznania života ľudí, ich presvedčení, pocitov, vnímania sveta, je prejavom ich emocionality i estetického cítenia. Formovala sa v prostredí, ktoré ju modifikovalo, pretváralo, a ktoré bolo pre ňu zdrojom a inšpiráciou. Je preto dôležité, aby sme v edukačnej práci mali na zreteli aj tieto aspekty, ktoré majú značný vzdelávací a aj výchovný význam.

Mnohé druhy folklóru, či už poetické alebo prozaické, zanikajú, umenšujú sa, avšak neplatí to o piesni. Tá si našla pevné miesto aj v súčasnom aktívnom repertoári, je udržiavaná nielen v rámci folklórnych skupín a folklórnych súborov – inštitucionálne, ale je živá a dynamicky sa meniaca aj v prostredí každodenného reálneho života. Pieseň v minulosti aj dnes má svoju výpovednú hodnotu, dokáže sa prihovárať človeku jazykom, ktorému rozumieme – jazykom všeľudskej skúsenosti, keď vypovedá o šťastí, nešťastí, láske, smrti a chorobe. Ľudové piesne majú nezanedbateľný význam aj vo vyučovacom procese. Sú dôležitou súčasťou primárneho vzdelávania a možno ich úspešne implementovať aj vo vyšších ročníkoch základných škôl, pokiaľ ju nebudeme chápať úzko v intenciách melódie, rytmu.¹

Ľudová pieseň v sebe obsahuje viac ako len poslucháčsky príjemný spevný prejav, jej prínos nespočíva výhradne v estetickom naplnení. Pieseň vyrastá zo svojej doby a reprezentuje ju.

Tento aspekt umožňuje rôznorodý prístup k ľudovej piesni aj vo vyšších ročníkoch základných škôl. V ostatných rokoch sa komunikovala viackrát myšlienka implementácie etnológie do vyučovacích osnov. Tieto zásahy mali umocniť povedomie o kultúrnych hodnotách a tradíciách. Pokiaľ sa tak v praxi deje, učitelia sa orientujú na prejavy materiálnej kultúry a výročných zvykov. Tento postup môže spôsobiť, že práca s témou ľudovej kultúry môže skĺznuť do pracovných dielničiek, je paralelou k tvorbe folklórnych súborov a skupín. Bohatosť folklórnej tvorby však umožňuje viaceré pohľady na využitie v našom prípade ľudovej piesne do rôznych oblastí vyučovania.

Ľudovú pieseň treba vnímať nielen cez jej umeleckú, rytmickú, zábavnú, estetickú, či výchovnú zložku, ale treba pochopiť aj skutočnosť, že ľudová pieseň je symbolom svojej doby a svojským jazykom rozpráva o skutočnostiach, ktoré boli v danom období životnou realitou.

Príkladom sú zbojnícke piesne, piesne pracovné, historické piesne o bitke pri Moháči a mnohé ďalšie. Na pozadí príbehu, ktorý prezentuje city, vieme rozlíšiť kontexty spoločenského prostredia, z ktorého pieseň vzišla a ktoré ju významne formovalo.

Odzrkadlenie života ľudí a dobového kontextu v ľudovej piesni

Ľúbostná pieseň podľa definície obsahovo predstavuje intímnu ľúbostnú lyriku, vyrozprávanie ľúbostného vzťahu v epizódnej rovine. Dominuje v nej subjektívna výpoveď dvoch mladých ľudí. Ľúbostná téma je v ľudových piesňach veľmi frekventovaná a prechádza všetkými piesňovými žánrami.² V štúdii sa zameriame na obrazy životných situácií žien v silne hierarchizovanej patriarchálnej spoločnosti plne podriadenej systému nespochybniteľných autorít. Dievčatá a ženy mali v tejto hierarchii nižšie postavenie.³ Vzpieranie sa zaužívanému systému bolo vnímané negatívne. Ľúbostné piesne sú toho dôkazom, podobne ako balady (tie ešte výraznejšie využívajú hraničné situácie a ich riešenia).

V ľúbostných piesňach sa nám významným spôsobom ukazuje túžba po slobode, láske, slobodnom rozhodnutí o vlastnom živote a na pozadí toho vnímame razantnosť fungovania zaužívaných, prijatých noriem správania sa, ktorým sa bolo nevyhnutné podriadiť. Ľúbostná pieseň je vhodným príkladom na pochopenie tejto situácie, keďže do veľkej miere pracuje s emocionalitou a jej podriadenými výrazovými prostriedkami.

Podmienky života ľudových vrstiev vo feudálnej spoločnosti a v patriarchálnom systéme boli pevne dané. Jednotlivec, ale aj rôznym spôsobom definované skupiny (muži, ženy, deti, starí ľudia, remeselníci, bohatí, chudobní a pod.) žili v systéme určovanom autoritami rôzneho druhu, v hierarchicky pevne usporiadanom systéme.⁴ Osobný, rodinný, spoločenský život bol podriaďovaný zásadám, ktoré spoločenstvo prijímalo za svoje a prísne sankcionovalo ich narušenie.⁵ V tradičnom lokálnom spoločenstve existovala autorita formálna, ktorú zosobňoval richtár, farár, učiteľ; neformálna, napr. mládenecký spolok a rodičovská, ktorá uplatňovala autoritatívny model výchovy v rodine. Rešpektovala sa aj autorita veku, čo vidíme napríklad v hierarchii súrodencov rovnakého pohlavia. Autorita je chápaná ako všeobecne uznávaný vplyv jedinca, skupiny ľudí alebo inštitúcií, uplatňovaný vo vzťahu k iným ľuďom a inštitúciám v dôsledku určitých kvalít, výkonu, či pridelenej moci. Predstavuje silný regulatív spoločenského správania sa a základ sociálnej kontroly členov dedinského spoločenstva.⁶

K najvýznamnejších rozhodnutiam v živote ľudí patril výber manželského partnera. Neprihliadalo sa nijako zásadne na slobodné rozhodnutie mladého človeka postavené na osobných sympatiách a citovej zaangažovanosti. Predpokladalo sa, že láska príde v manželstve a v prvom rade treba zabezpečiť prežitie ďalšej generácie na zodpovedajúcej úrovni. Manželstvo bolo vnímané viac ako zmluvná dohoda s ekonomickým základom, než ako individuálne rozhodnutie sa na základe citov a náklonnosti. Dôležitým prvkom v živote ľudí bola morálka vnímaná ako súbor konvencií a zaužívaných postojov, nepísaných mravných a spoločenských noriem, ktoré poznal každý člen spoločenstva, v ideálnom prípade sa nimi aj riadil, príp. predstieral ich akceptovanie, aby nebol väčšinou morálne odsúdený. V patriarchálnej rodine bolo rešpektovanie autorít významnou zložkou bezproblémového fungovania rodiny vo vnútri, ale aj navonok. Nerešpektovanie hierarchie bolo prísne sankcionované. V tomto type rodiny rozlišujeme niekoľko typov autorít: prirodzená autorita vo vnútri rodiny, kopírujúca hierarchiu jej členov; autorita veku; autorita svetskej vrchnosti; autorita posvätného.

Postavenie žien v patriarchálnej spoločnosti bolo podriadené a v mnohom záviselo od autorít v rámci rodiny, spoločnosti – svetská a duchovná vrchnosť a podobne. U žien sa oceňovali prejavy podriadenosti, submisívnosť. Akékoľvek snahy o odpor boli vyhodnocované negatívne. U mužov sa však odpor voči zaužívaným normám a sys