Pandémia COVID-19 ovplyvnila všetky sféry našich životov vrátane školstva. Núdzová situácia so sebou priniesla prenos prezenčnej výučby do online priestoru formou audiovizuálnych stretnutí s využitím platforiem Discord, Google Classroom, Google Meet, Microsoft Teams, Skype, Zoom, čo M. Strenáčiková (2020) a ďalší popisujú ako synchrónnu formu dištančného vzdelávania. Učitelia a žiaci boli pripojení na niektorú z vyššie prezentovaných platforiem v rovnakom čase, pričom miesto pripojenia bolo rôzne. Práve tieto dva aspekty (čas a priestor) odlišujú synchrónnu a asynchrónnu formu dištančného vzdelávania, resp. online a offline vyučovania.

Prechod na online vyučovanie bol náročný nielen pre učiteľov, ktorí museli promptne reagovať a preniesť vyučovací proces do online priestoru, ale aj pre žiakov a rodičov. Z hľadiska vekovej kategórie si myslíme, že najnáročnejšie to bolo pre žiakov prvých ročníkov a ich rodičov.

Prváci, ktorí prišli do škôl s nadšením naučiť sa niečo nové, veľmi rýchlo vymenili školské lavice za obrazovky a osobný kontakt s učiteľkou za členov rodiny. Nadobúdanie elementárnej (ranej, bázovej gramotnosti) prebiehalo „cez obrazovku“, pričom dôležitú úlohu zohrávalo aj rodinné prostredie. Práve rodičia mali v čase online vyučovania nezastupiteľné miesto a ich pomoc bola na mieste, čo popisujú aj autori Z. D. Jayanti a M. Indrakurniawan (2022).

Metodológia výskumu

Predkladaný príspevok reflektuje čiastkové výsledky pološtruktúrovaného rozhovoru s cieľom odhaliť názory rodičov na vyučovanie elementárneho čítania a písania počas online vyučovania.

Zatiaľ čo v našom výskume sme sa zaujímali o komplexný pohľad zainteresovaných subjektov, na tomto mieste poskytneme odpovede rodičov na nasledujúce otázky:

• Bolo technické vybavenie domácnosti postačujúce?
• Ako hodnotili rodičia diagnostikovanie čítania?
• Ako hodnotili rodičia vyvodzovanie novej grafémy?
• Mali rodičia inštrukcie súvisiace s nácvikom elementárneho čítania a písania?