Podpora podnikavosti v odbornom stredoškolskom vzdelávaní

Cvičné firmy sa stali populárnou organizačnou formou vyučovania, ktorá prináša žiakom stredných škôl lepšie prepojenie obsahu vzdelávania s hospodárskou praxou a skvalitnenie komplexnej odbornej prípravy absolventov v súlade s požiadavkami trhu práce. Didaktika cvičnej firmy stojí dnes pred novými úlohami.

Motivácia k podnikaniu

Vzdelávanie v oblasti podnikania zvyšuje šance absolventov škôl na založenie vlastného podniku a tzv. samozamestnanie. Budúci podnikateľ musí mať určité osobné predpoklady na podnikanie a mal by disponovať určitými vedomosťami a zručnosťami, ktoré súvisia s podnikaním. Zvlášť v malom podnikaní je osoba podnikateľa východiskovou hnacou silou pre štart a rozvoj podniku. Ten, kto sa rozhodol podnikať má v rukách potenciál získať nové vedomosti, schopnosti, zručnosti a návyky, vytvoriť si nové formálne a neformálne vzťahy, získať istý status v spoločnosti a zabezpečiť si trvalý príjem. Zároveň môže vytvoriť nové pracovné miesta pre iných a tak na seba vziať aj kus zodpovednosti za svojich zamestnancov a ich rodiny.

Podnikateľské zručnosti patria medzi kľúčové kompetencie v oblasti vzdelávania. Nadobudnúť určité podnikateľské zručnosti je len jeden aspekt odborného vzdelávania, ktorý vo svojich cieľoch uvádza aj odborný ekonomický predmet cvičná firma. V didaktike cvičnej firmy chápeme tieto zručnosti v širšom zmysle. Sú prostriedkom osobného rozvoja jednotlivcov a ukazujú sa ako všeobecne prospešné v akejkoľvek pracovnej činnosti a osobnom živote.

Uvedené skutočnosti si uvedomuje väčšina učiteľov cvičnej firmy a v tomto kontexte aj pristupuje k vyučovaciemu procesu. Podľa nášho názoru sa však zanedbáva jeden dôležitý aspekt a tým je motivácia žiakov k podnikaniu. Vyučovací proces v cvičnej firme prebieha podľa ustálenej takmer statickej šablóny pôvodných učebných osnov predmetov cvičná firma a cvičná firma – praktikum.

Príklad:

• úvodná hodina,
• cieľ a význam cvičnej firmy,
• právna stránka zakladania cvičnej firmy,
• tvorba organizačnej štruktúry,
• prijímacie konanie,
• práca v jednotlivých oddeleniach,
• príprava na veľtrh a pod.

Pre mnohých učiteľov sa tento model stáva rutinou a vytráca sa z neho žiak ako potenciálny podnikateľ, ktorý síce zvládne rôzne pracovné pozície zamestnanca, do ktorých sme ho náhodne, v lepšom prípade na základe výberového konania zaradili, avšak nevytvorili sme priestor pre zamyslenie sa nad jeho možnými predpokladmi na založenie vlastného podniku.

Nízky počet hodín cvičnej firmy neumožňuje uskutočňovať rotáciu pracovných pozícií a tak si žiak nemá možnosť vyskúšať viac pracovných rolí. Do tejto situácie sme sa vlastne dostali sami, keď sme v teórii vyučovania cvičnej firmy pripustili pomerne abstraktný model obchodnej spoločnosti (