Tvorivosť v práci učiteľa odborného predmetu

Tvorivosť možno definovať z dvoch základných hľadísk. V širšom zmysle je „tvorivosť produkcia nových a hodnotných nápadov, riešení a myšlienok” (Zelina, Zelinová, 1994, s. 16). V užšom zmysle je tvorivosť definovaná ako „proces, ktorým jedinec vyjadruje svoju základnú podstatu prostredníctvom určitej formy alebo média, takým spôsobom, ktorý v ňom vyvoláva pocit uspokojenia, proces môže vyústiť v produkt, ktorý o tejto osobe, teda o svojom pôvodcovi, niečo hovorí ostatným” (Bean, 1992, s. 47).

Jednotlivé etapy tvorivého procesu rozdeľujeme na (Zelina, 1994, s. 16):

• Preparácia – prípravná fáza, v ktorej sa zbierajú všetky potrebné informácie, údaje a poznatky a osvojujú sa stratégie riešenia problému,
• Inkubácia – tlmenie, predstavuje fázu, v ktorej človek vedome nepracuje na predmete tvorby a ani sa nezaoberá činnosťami, ktoré s ňou súvisia,
• Iluminácia – „osvietenie” (heuristický moment) – je etapou objavenia nového nápadu alebo riešenia,
• Verifikácia – teda kritické preskúmanie, zhodnotenie nápadu, riešenia, výsledku a jeho overovanie.

Poznáme štyri východiskové axiómy tvorivosti:

• tvorivý môže byť každý človek,
• tvorivosť sa môže prejaviť v každej činnosti,
• tvorivosť je naučiteľná funkcia, dá sa rozvíjať,
• tvorivosť je náročná práca.

Tvorivá osobnosť sa na rozdiel od menej tvorivej vymedzuje týmito charakteristikami (Zelina, 1994, s. 17):

• percepčné schopnosti – vyššia citlivosť,
• intelektové charakteristiky – vysoká inteligencia a krea­tivita,
• emočné charakteristiky – emocionálna zrelosť,
• motivačná vyspelosť – vnútorná motivácia, motivácia výkonu alebo úspechu,
• socializácia osobnosti – komunikatívnosť, schopnosť spolupráce,
• hodnotová vyspelosť – zameranosť na hodnoty tvorivosti a všeľudskej morálky,
• životný štýl – štýl regulácie charakterizovaný heuristickým spôsobom,
• sebarealizácie.

Vo výchovno-vzdelávacom procese by sa mali uplatňovať také stratégie prostriedkov, ktoré by vyvážene pôsobili na poznávacie (kognitívne) a mimopoznávacie (nonkognitívne) funkcie, ktoré tak vytvárajú kreativitu osobnosti žiaka.

Pod pojmom kreativita rozumieme produkciu nových hodnotných nápadov, myšlienok a riešení.

Prostriedky (rozvoja kreativity) predstavujú úroveň poznatkov, postojov, uplatňovanie verbálnej a neverbálnej komunikácie, uplatňovanie taktiky a stratégie vzťahov a utváranie atmosféry. Medzi materiálne prostriedky možno zahrnúť vonkajšie prostredie, učebné pomôcky a didaktickú techniku a pod. Rozvoj možno rozumieť ako kvalitu vývinu, ktorá je vo využívaní potencií, rezerv a možností, ktoré žiak má, ako je vonkajšie prostredie a taktiež aj vnútorné predpoklady. Kreativita je najvyššou úrovňou poznania a považujeme ju za spôsobilosť vidieť veci také, aké sú, ale tiež poznať súvislosti, prečo je tomu tak.

Výchova označovaná ako cieľavedomé pôsobenie dospelých, by mala smerovať k motivácii vychovávaného vybrať si takú stratégiu prostriedkov, v ktorej bude rešpektovaná jeho miera individuality.

Prostredníctvom nej by mal vedieť využiť slobodnú vôľu z vlastnej zodpovednosti. Pre takto formovaného človeka by potom život a prekonávanie problémov boli najzábavnejšou školou tvorivosti. Existuje množstvo metód a techník slúžiacich na rozvoj tvorivosti. Sú to metódy ako n