Šikanovanie a rovesnícke násilie v triedach

Na šikanovanie nie je recept, aký poznáme z kuchárskych kníh. Počas stretávania sa s riaditeľmi, pedagógmi a odbornými pracovníkmi zo všetkých regiónov Slovenska na multidisciplinárnom vzdelávaní sme spolu hľadali „liek“ na šikanovanie a rovesnícke násilie. Nenašli sme ho v podobe, ktorá sa dá kopírovať z jednej školy na druhú, napriek tomu sme sa posunuli o čosi ďalej. Z témy hasenia následkov šikanovania sme sa oveľa viac rozprávali o podmienkach, ktoré šikanovanie spúšťajú alebo podporujú.

Šikanovanie patrí medzi jeden z najvypuklejších problémov detí školského veku, a tým sa stáva aj problémom škôl. Hoci je téma pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov aktuálna, záujem o problematiku sa veľakrát zastaví len pri samotnom incidente, ktorý sa škola s účastníkmi snaží vyriešiť. A vyriešiť v tomto kontexte neznamená celkom odstrániť príčiny a podmienky, za ktorých k šikanovaniu dochádza, ale zastaviť „len“ to, aby agresor obeť šikanoval.

Školy často tlačí čas, strach z medializácie, nerovný boj s agresívnymi rodičmi a neochota spolupracujúcich inštitúcií vnímať v obci či meste tento problém komplexne.

Práve tento spôsob uvažovania o šikanovaní stavia školy, pedagógov a preventistov do role „hasičov“, miesto do role „tvorcov protipožiarnych opatrení“.

Pozitívne je, že veľa škôl vníma potrebu prevencie vzniku šikany. Niektoré školy vsádzajú na preventívne aktivity prostredníctvom preventistov z poradní alebo iných inštitúcií, niektoré školy sa snažia podchytiť šikanovanie svojpomocne. Ak by sme sa však na prevenciu šikanovania pozreli trochu odbornejšie, mnohé z týchto aktivít spadajú do funkcie informačnej osvety a skôr deti informujú (niekedy až strašia), než tvoria postoje, ktoré sú pri prevencii šikanovania úplne kľúčové.

Nastavenie legislatívy v prevencii šikanovania

Fenoménom, o ktorom sa pri prevencii šikanovania veľmi málo rozpráva, je všeobecné nastavenie legislatívy a pomoci v situácii, keď je už problém rozsiahly. Situáciu poznáme zo školských tried, keď príde učiteľ s tým, že nejaký žiak má manipulatívne sklony, ale ešte nič vážne neurobil. Ku psychológovi ho máme problém dostať, pretože nie je na základe čoho. S rodičmi sa o tom ťažko hovorí, pretože zatiaľ nikomu nič vážne neurobil. A hoci vieme, že správanie žiaka je časovanou bombou, nemáme žiadne nástroje túto situáciu riešiť. Vo väčšine prípadov po mesiaci, roku „čakania“ a neriešenia situácie sa žiak prejaví a začne sa podieľať na šikanovaní. Vtedy je škola je postavená pred situáciu riešiť problém, rodičia obete tlačia na to, aby to bolo hneď, rodičia agresora bránia svoje dieťa, na školu vzniká aj tlak s ohlasovacou povinnosťou voči úradom, prípadne polícii.

Zrazu máme pred sebou šikanujúceho žiaka, ktorého treba korigovať, účinne sankcionovať, nezriedka presunúť do inej triedy, školy. A tiež obeť, ktorú treba okamžite chrániť, ale s ňou aj d