Špecifikácia metód nácviku čítania

Na nácvik čítania sa využívajú tieto metódy:

• Hlásková analyticko-syntetická /H – A – S/ metóda
• Implicitno-deduktívne metódy - genetická metóda, globálna metóda, rébusová metóda
• Metodika Sfumato ® -  Splývavé čítanie ®

Hlásková analyticko-syntetická metóda

Metóda vychádza z analýzy prirodzenej hovorenej reči. Označenie „hláskováanalyticko-syntetická“ teda znamená, že základnou fonologickou jednotkou, z ktorej čítanie vychádza je hláska (tak ako ju počuť v slove), a že (na rozdiel od syntetických metód) fáza analýzy (hovorenej reči) predchádza fáze syntézy (hlások do slabík, slabík do slov). H-A-S metódu možno opísať v jednotlivých krokoch:

1. krok - identifikácia počiatočnej často sa opakujúcej kľúčovej hlásky. Tomuto účelu – vyvodeniu počiatočnej hlásky v slovách slúžia nápovedné obrázky a rôzne varianty obrázkovej abecedy.
2. krok – priradenie písmena, pričom deti sa oboznámia s novým písmenom, ktoré túto hlásku reprezentuje.
3. krok - upevňuje sa ním pamäťové spojenie medzi hláskou a písmenom.Proces zapamätávania sa podporuje rôznymi cvičeniami, najmä však opakovaným „čítaním“ spočiatku len izolovaných písmen.
4. krok – syntéza slabík. Spočiatku sa precvičujú len „otvorené slabiky“ (typu spoluhláska – samohláska, ma – me - mi), až neskôr pribúdajú „zatvorené“ (m-á-m, s-o-m) a ďalšie čoraz zložitejšie typy slabík (s pribúdajúcimi spoluhláskovými skupinami).
5. krok - syntéza slov - tá môže začať hneď po prvých slabikách, opäť v poradí náročnosti. Spočiatku ide o syntézu otvorených slabík do dvoj, troj- a neskôr viacslabičných slov (ma-ma, la-vi-ca, atď.), neskôr už aj kombináciu otvorených so zatvorenými slabikami (mes-to, so-már), vrátane slabík so spoluhláskovými skupinami (zá-hra-da, strom-ček). Absolvovanie posledného kroku – syntézy slova – sa predpokladá možnosť jeho identifikácie, t.zn., že v prípade, že je súčasťou slovnej zásoby dieťaťa, malo by ho spoznať a pochopiť jeho význam. (Zápotočná, 2012)               

Implicitno deduktívne metódy

Z implicitno-deduktívnych metód bližšie charakterizujeme metódu globálneho čítania. Východiskovou jednotkou globálnej – celoslovnej metódy čítania je slovo, ako základná významová jednotka jazyka. To znamená, že v počiatočnom období čítania touto metódou sa deti učia čítať slová ako celky – na základe rozpoznávania celkového tvaru slova zrakom bez toho, aby ho najprv analyzovali na časti, či už písmená alebo hlásky. Globálne čítanie je potom vo svojej podstate podobné čítaniu logogramov, prípadne čítaniu, ktoré možno pozorovať u detí predškolského veku, keď začínajú rozpoznávať nápisy vyskytujúce sa v ich bezprostrednom okolí. Zástancovia globálnej metódy zdôvodňovali význam a výhody globálnej metódy tým, že čítanie je primárne proces globálneho vnímania celkov, v ktorom je prvoradý ich význam a myšlienkový obsah. Vyučovanie čítania by sa preto malo zakladať na čítaní významových celkov a nie na mechanickom skladaní ich častí. Ďalším argumentom v prospech globálneho čítania bola skutočnosť, vyplývajúca z výskumov (sledovania očných pohybov pri čítaní a kapacity krátkodobej pamäti), ktoré potvrdili, že dospelí čitatelia zďaleka nečítajú texty po písmenách, ale po slovách a rozsiahlejších celkoch. Globálny charakter vyspelého čítania dospelých bol potom argumentom v prospech toho, aby sa práve takáto stratégia čítania podporovala aj u detí, a to už od samého začiatku. (Zápotočná, 2012) 

Metodika Sfumato ® -  Splývavé čítanie ®

Na ceste k správnemu čítaniu musíme prejsť celým radom plynulých prechodov. Súhrou jednotlivých funkcií získame komplexnú schopnosť čítania. Metodika Sfumato ® -  Splývavé čítanie ® rieši prenos zmyslových informácií a ich spracovanie. Jednotlivé orgány, ktoré sa zúčastňujú procesu učenia, nadväzujú na seba v presnej postupnos