Podnecovanie čitateľskej gramotnosti žiakov v primárnom vzdelávaní (1.)

Pokračovanie článku: Podnecovanie čitateľskej gramotnosti (2.)

Gramotnosť (literacy) je v súčasnej škole často skloňovaným pojmom. Je to jav, ktorý závisí od kultúry spoločnosti, odráža jej potreby a vývoj. Život v 21. storočí si vyžaduje od človeka takú výbavu spôsobilostí, ktorá mu zabezpečí efektívne fungovanie v jeho sociálnom prostredí.  Definícia UNESCO, (1958), že „Gramotný človek je ten, ktorý vie s porozumením prečítať a napísať krátky jednoduchý výrok zo svojho každodenného života“, je už dávno prekonaná! V súvislosti s kultúrnym kontextom gramotnosti, s jeho charakteristikou relativity a kontinuity (Rabušicová, In: Průcha, 2009) sa dnes uvažuje o novom pojme funkčná gramotnosť.

Funkčnú gramotnosť tvorí:

• literárna (vedomosti a zručnosti potrebné pre porozumenie a využívanie súvislých textových materiálov),
• dokumentová (vedomosti a zručnosti potrebné pre porozumenie a využívanie krátkych nesúvislých textových materiálov) a 
• numerická gramotnosť (vedomosti a zručnosti potrebné pre porozumenie a uskutočnenie operácií s číslami, ktoré sú súčasťou textov) (Gavora, 2003). 

Výskumy ukazujú, že úroveň funkčnej gramotnosti vždy nesúvisí s dosiahnutým vzdelaním človeka, a že povinné formálne vzdelávanie vždy nezaručí vysokú funkčnú gramotnosť. Možno predpokladať, že niektorí žiaci, hoci vedia čítať a písať, nedokážu používať textové informácie na riešenie úloh, ktoré im prinášajú rôzne životné situácie.

Čitateľská gramotnosť žiakov mladšieho školského veku

Čitateľskú gramotnosť definuje model funkčnej gramotnosti ako schopnosť spracovať textové informácie.

Ich spracovanie sa realizuje (Gavora P., 2003) nasledovnými činnosťami:

• identifikovanie hierarchie informácií v texte,
• odlišovanie dôležitých informácií od marginálnych
• hľadanie vzťahov medzi hlavnou myšlienkou a podpornými informáciami,
• komprimovanie (stláčanie) textu,
• vyvodenie záverov z textu,
• extrahovanie explicitných a implicitných informácií („čítanie medzi riadkami“),
• hodnotenie využitia, užitočnosti, novosti, spoľahlivosti a pravdivosti informácií a kritická reflexia.

V tomto ponímaní sú pomenované činnosti potrebné pre aktívne spracovanie textu čitateľom, kde mu už nestačia kognitívne operácie na úrovni pamäte, ale na porozumenie textu potrebuje mať rozvinuté vyššie úrovne poznávania, ako analýza, syntéza a hodnotiace myslenie. Čitateľ dokáže spracovávať textové informácie vtedy, keď má rozvinuté kontextuálne, procedurálne a metakognitívne poznatky a zručnosti, ktoré dokáže podľa potreby aplikovať v životných situáciách (Sihelská E. a Sihelský B., 2010). Otázne je, či základná škola cielene vedie žiakov k aktívnemu spracovávaniu textov a rozvíja poznatky a zručnosti k tomu potrebné.

Čitateľskú gramotnosť 9 až 10-ročných žiakov mladšieho školského veku skúma v rámci Medzinárodnej asociácie pre hodnotenie vzdelávacích výsledkov (IEA) štúdia PIRLS (Progress in Reading Literacy Study). Testovanie čitateľskej gramotnosti žiakov sa uskutočňuje každých päť rokov.

PIRLS definuje čitateľskú gramotnosť ako schopnosť porozumieť a používať také písomné jazykové formy, ktoré spoločnosť vyžaduje, alebo ktoré majú hodnotu pre jednotlivca. Mladí čitatelia dokážu konštruovať význam z rozmanitých textov. Čítajú pre potrebu vzdelávania sa, pre účasť v čitateľskej komunite a pre zábavu.“ 

PIRLS skúma štyri úrovne porozumenia textu:

1. Schopnosť identifikovať informácie explicitne formulované v prečítanom texte (žiak vie vyhľadať informácie z textu, zapamätať si ich a zreprodukovať ich).
2. Schopnosť dedukovať z prečítaného textu (žiak vie vyvodiť informácie a myšlienky, ktoré z textu priamo vyplývajú, alebo súvislosti medzi nimi).
3. Schopnosť interpretovať a integrovať myšlienky a informácie z prečítaného textu (žiak vie konštruovať významy nad rámec textu, pri interpretácii nachádza medzi myšlienkami z textu súvislosti, integruje a spája predchádzajúce poznatky a vedomosti s informáciami a poznatkami z textu).
4. Schopnosť kriticky analyzovať a hodnotiť prečítaný text (žiak vie analyzovať a hodnotiť text nielen z hľadiska obsahu ale aj foriem, reflektuje štruktúru textu, jazykové prostriedky, literárne útvary, autorov štýl, pričom sa opiera o svoje predošlé skúsenosti s čítaním textov).

Podľa výsledkov testovania slovenskí žiaci pri čítaní s porozumením zostávajú často len na úrovni reprodukcie textu, niekedy vedia dedukovať. Dosahujú tak len nižšie úrovne porozumenia. Z toho vyplýva, že čitateľskú gramotnosť žiakov mladšieho školského veku treba rozvíjať cez vyššie úrovne porozumenia, a to nie len na hodinách slovenského jazyka a literatúry, ale aj vo všetkých predmetoch, na ktorých žiaci pracujú s textovými informáciami. Výsledky posledného testovania poukazujú na to, že naši žiaci skončili na 13. mieste z 18 krajín EÚ a pätina testovaných žiakov dosiahla len najnižšiu úroveň čitateľských zručností, prípadne ani tú (PIRLS 2006).

Príklady úloh a otázok ku všetkým štyrom úrovniam porozumenia:

Schopnosť identifikovať informácie explicitne formulované v prečítanom texte

• Aké postavy v prečítanom texte vystupujú?
• Kde sa odohráva dej?
• Kedy sa to stalo, odohralo?
• Nájdi v texte písmeno, slovo, vetu, údaj....
• Povedz vlastnosti. Aký bol, aká bola, aké bolo...?
• Ktorý, ktorá, ktoré (z textu)...?
• Otázka s alternatívami. (Bola princezná pyšná alebo skromná?)
• Dichotomická otázka. (Žiak odpovedá áno – nie)
• Doslovné reprodukovanie. ( Zopakuj doslovne, čo odpovedal hlúpy Jano?)
• Nájdi vetu, ktorá vyjadruje hlavnú myšlienku
• Prečítaj slovo, vetu ...
• Podčiarkni slovo, vetu...
• Spočítaj koľkokrát sa opakuje...
• Spočítaj vety...

Schopnosť dedukovať z prečítaného textu – vyvodenie priamych záverov

• Dokonči vetu, dej (podľa textu)
• Zoraď slová, vety podľa časovej následnosti...
• Urči začiatok, koniec príbehu...
• Čo majú postavy spoločné, čím sa líšia...(komparácia)?
• Ktoré vlastnosti charakterizujú, necharakterizujú...
• Pomenuj vlastnosti a konania postavy...
• Zisti, ako dlho (čas), prečo (príčinu)...
• Rozdeľ, rozlíš, rozhodni (analýza)...
• Podľa čoho vieš, zistíš (dedukcia)...
• Čo si myslí postava, postavy? (súvislosti, vzťahy medzi postavami)...
• Nájdi vetu, ktorá hovorí o hlavných, všeobecných veciach...
• Ktorá informácia o tom hovorí...?
• Aký vzťah bol medzi postavami?

Schopnosť interpretovať a integrovať myšlienky a informácie z prečítaného textu

• Interpretuj obsah v prvej osobe jednotného čísla...
• Vysvetli príčinu, následok...
• Ako by si ty zareagoval, keby...?
• Ako by si sa ty zachoval?
• Prečo tak konal...?
• Čo si myslíš o jeho konaní, správaní, vlastnostiach...?
• Spomeň si, kde si sa s touto informáciou stretol...?
• Aké ponaučenie vyplýva z príbehu...?
• Pomenuj , čo je témou úryvku...
• Aké posolstvo možno z článku sformulovať?
• Ktoré porekadlo alebo príslovie sa hodí k textu...?
• Charakterizuj postavu podľa konania...
• Máme na to príklad, alebo skúsenosť zo života?
• Rozhodni, koho alebo čo ti to pripomína...
• Využil/la si už túto vlastnosť, povedz na to príklad...
• Ktoré vlastnosti človeka súvisia s touto...?
• Nahraď slovo, zameň podobný, opačný význam...
• Prirovnaj, nájdi personifikáciu, obrazné vyjadrenie...

Schopnosť kriticky analyzovať a hodnotiť prečítaný text

• Prečo si myslíš, že tento text je (rozprávka, príbeh, bájka, báseň, povesť...)?
• Nájdi v texte znaky literárneho žánru (rozprávky, príbehu, bájky, básne, povesti...).
• Nájdi v texte znaky, ktoré naznačujú, že ide o informačný text.
• Prečo autor použil tieto slová...?
• Čo by podľa teba urobil hrdina..?
• Aký pocit v tebe príbeh vyvolal...?
• Čo chcel autor vyjadriť týmto slovom, vetou...?
• Ktoré slovo charakterizuje tento príbeh?
• Vcíť sa do situácie a vymysli ako by si riešil, poradil, vyjadril...
• Čítal sa ti tento text ľahko – ťažko a prečo?
• Sú všetky informácie v texte jasné?
• Vymysli iný záver, nadpis... (tvorivosť)
• Čo si prečítal medzi riadkami? (skrytý význam)
• Správal by si sa aj ty takto? (áno – nie) Prečo áno? Prečo nie? Zdôvodni.
• Aké iné výrazové prostriedky by si použil?
• Predveď, zahraj, neverbálne vyjadri, ilustruj...
• Je pravdepodobné, že opísané udalosti skutočne nastali?

Pokračovanie v Podnecovanie čitateľskej gramotnosti žiakov v primárnom vzdelávaní (2).

Zdroj: Babiaková, S. Podnecovanie čitateľskej gramotnosti źiakov v primárnom vzdelávaní. In: Didaktika 1/2011 (krátené)