Myšlienka literárneho žánru priamo súvisí so svetom detí. Deti sú od útleho veku vystavené uspávankám, piesňam, rozprávkam a prostredníctvom týchto médií si predstavujú príbehy, udalosti a okolnosti. Používajú ich ako „hračku“, prostredníctvom ktorej neviditeľne získavajú poznatky. Čas strávený v materskej škole je spojený s nárastom porozumenia literárnym žánrom. Učiteľ, ktorý má v tomto procese najväčšiu úlohu, je ten, kto začína s učením. V materskej škole sa vyučuje poézia, básničky, riekanky a niekoľko ďalších literárnych žánrov, ktoré sú základnou zložkou vzdelávania v ranom detstve. Napomáhajú jazykovému rastu, kognitívnemu rozvoju, znižovaniu stresu a zároveň povzbudzujú deti k požadovanej činnosti. Pri výbere literárneho žánru musí učiteľ klásť dôraz na vekové rozpätie žiaka.

Literárne žánre v materskej škole

Vitézová (2016) definuje synkretizmus ako základný identifikačný znak knižnej tvorby vhodnej pre predškolský vek, a zároveň ako základný prístup k výstavbe textu, k inscenovaniu typov a žánrov a konkrétnych obsahov. Prelínanie zložiek je typické práve pre predčitateľský vek, pretože jednostranná komunikácia je tu vylúčená až do momentu, keď je poslucháč nasmerovaný k pozorovaniu obrázkov bez slov alebo k neprerušovanému počúvaniu rozprávaného alebo čítaného.

Lipnická a kol. (2019) rovnako uvádza rôzne kompetencie, ktoré pôsobia na literárny text. Podľa nej deti v predškolskom veku prehlbujú tie komunikačné zdatnosti, ktoré vplývajú na rozvoj reči. Predmetom rozvoja je využívanie verbálnej i neverbálnej komunikácie a jej rozlišovanie. Prostredníctvom aktívneho počúvania a hovorenia dieťa rozpoznáva zvukovú podobu jazyka a cez čítanie a písanie grafickú podobou jazyka. Neverbálna komunikácia predstavuje reč pohybov a polôh tela, pričom sa viaže s mimikou či gestikuláciu počas čítania literárnych diel. U dieťaťa tu prichádza k rozvoju a nadobúdaniu novej slovnej zásoby a jej rozpoznávaniu, realizuje sa pochopenie slovného prejavu a textu a iných kompetencií vrátane ostatných komunikačných schopností.

Učiteľ potrebuje pri výbere literárnych textov z detskej literatúry zohľadniť vek detí a zároveň aj ich schopnosť porozumieť štruktúre sprostredkovaného textu. Jeho úlohou je poskytovať vhodné podmienky pre vykonávanie spontánnej a riadenej činnosti. Prostredníctvom literárneho textu sa realizuje i prislúchajúci literárny žáner, ktorý môžeme identifikovať v rozličných vzdelávacích aktivitách realizovaných verbálnou aj neverbálnou formou.

Napríklad pri motivovaní detí v materskej škole sa často využíva hádanka, pri zdravotných cvičeniach riekanka, v hrách vyčítanka a mnohé iné. Ide o nepriame a postupné rozvíjanie a vyučovanie vlastností a znakov literárnych žánrov.

Prvý žáner, s ktorým sa dieťa v predškolskom veku stretáva, je predstavujúci naratívny text, a teda PRÍBEH, ktorý sám o sebe môžeme definovať ako rad udalostí v určitej časovej následnosti. Definovať ho pomáhajú najmenej tri kompozičné prvky (expozícia, zápletka a rozuzlenie). Materská škola deti učí nielen o štruktúre textu, ale aj o jeho prvkoch. Už štvorročné deti dokážu rozlíšiť príbeh od iného textového žánru, pričom pod pojmom príbeh chápu rozprávku, bájku i poviedku (Gavora a kol., 2008).

Hlavou témou príspevku je využívanie literárnych žánrov v materskej škole. Prostredníctvom navrhnutých aktivít podporujúcich rozvoj literárnych žánrov v materskej škole približujeme a sprostredkúvame dieťaťu čitateľské a tvorivé zážitky počas výchovno-vzdelávacieho procesu. V aktivite poskytujeme dieťaťu konkrétne úlohy, ktoré má plniť pri dodržiavaní vopred stanovených cieľov, pričom využívame pomôcky a vlastné príklady učebných druhov s odkazom na literárny žáner.

LEGENDA

Pojem legenda pochádza z latinského legendum. Ako literárny žá