Zásady a princípy tvorby interaktívnych výučbových materiálov pre interaktívne tabule

Učiteľ nemá čas cez prestávku alebo ani nedokáže prepojiť jednotlivé hardvérové komponenty interaktívnej tabule. Často to súvisí s absenciou školení s danými systémami – kedy učitelia nedokážu ovládať softvérové ani hardvérové súčasti interaktívnej tabule, z čoho potom pramení aj celková neochota pracovať s touto technikou. Na základe uvedeného možno konštatovať, že  vzniká aj problém s konkrétnou prípravou a tvorbou vlastných výučbových materiálov pre IWB. V súčasnosti sú už k dispozícií aj hotové výučbové programy pre niektoré predmety, tieto však nie vždy korešpondujú s učebnými osnovami daných predmetov a preto sa dajú využívať len obmedzene. Našou snahou je preto popísať základné pravidlá alebo zásady tvorby elektronických výučbových materiálov pre IWB, poukázať na interaktivitu ako dôležitý faktor, ktorý by mal ovplyvňovať ich tvorbu a uviesť aj konkrétne praktické rady pre pedagógov využiteľné pri práci s interaktívnou tabuľou. 

Interaktivita

V nadväznosti na tvorbu interaktívnych výučbových materiálov považujeme za dôležité najprv priblížiť pedagógom aspoň v stručnosti podstatu interaktivity. Interaktivitu by sme si mohli vysvetliť na akomkoľvek počítačovom systéme, v ktorom užívateľov príkaz priamo ovplyvňuje správanie počítača a výsledný výstup činnosti počítača priamo komunikuje s užívateľom. Je to v podstate proces riadenia a spätnej väzby medzi užívateľom a počítačom.

V súvislosti s prácou na interaktívnej tabuli rozoznávame nasledovné tri základné faktory hodnotenia stupňa a kvality interaktivity:

• frekvencia – označuje ako často môže užívateľ v našom prípade žiak, študent s daným programom interagovať,
• veľkosť výberu – koľko možností má žiak napr. pri riešení konkrétnej úlohy k dispozícii,
• významnosť – nakoľko jeho rozhodnutia v skutočnosti ovplyvňujú to, čo sa stane. [8].

No aj tieto tri funkcie určujú hodnotu interaktívneho zážitku len čiastočne. Cieľom každého pedagóga pri vytváraní vlastného interaktívneho výučbového materiálu, okrem ďalších uvádzaných nižšie, by mala byť snaha dať ich užívateľom pocit aktívnej účasti v prebiehajúcej akcii. V súvislosti s interaktívnymi technológiami sa zvýšil záujem o intenzitu zážitku v priebehu komunikačnej situácie medzi užívateľom a počítačom resp. interaktívnou tabuľou. Pojem, ktorý sa v poslednej dobe v súvislosti s touto problematikou zaužíval je imerzia. Bežne sa používa pre označenie stavu nachádzajúceho sa pod hladinou alebo vo vnútri nejakej kvapaliny. V súčasnosti tiež však slúži k vyjadreniu zážitku zmyslového a emocionálneho vnorenia sa užívateľa do prebiehajúcej interakcie s médiom. Často sa tento termín objavuje aj vo vzťahu s počítačovými hrami, virtuálnou realitou, kedy užívateľ stráca pojem o reálnom svete.

Zásady tvorby výučbových materiálov pre IWB

Pred samotnou tvorbou výučbových materiálov v konkrétnom programe pre IWB, pristúpime najprv k vytvoreniu textovej prípravy najčastejšie v niektorom z textových editorov. Pre postup tvorby takéhoto materiálu je charakteristické, že popri požiadavkách predmetu sa musia uplatňovať aj pedagogické, psychologické, ergonomické, didakticko-technologické, informatické a umelecko-estetické hľadiská. Všeobecné ciele výchovno-vzdelávacieho procesu naznačujú len hlavné smery. Pre prax treba ciele rozvinúť podrobnejšie, stanoviť požiadavky tvorby a kompetencie. Tieto sa podľa cieľových kategórií musia sformulovať v oblasti kognitívnej, afektívnej a psychomotorickej s vyznačením očakávanej úrovne výkonu.

Pri formulácii cieľov by sme mali zohľadniť nasledovné princípy:

• Primeranosť – ciele musia byť v súlade s možnosťami a schopnosťami žiakov a reálnymi podmienkami vyučovacieho procesu.
• Cieľovosť – cieľ má vyjadrovať konečný stav, ktorý sa má dosiahnuť, v teoretickej rovine nadobudnutie vedomo