Faktory syndrómu vyhorenia v práci riaditeľa základnej školy

Syndróm vyhorenia je fenomén dnešnej hektickej doby. Je súčasťou rôznych profesijných skupín, avšak najčastejšie sa s ním môžeme stretnúť v oblasti manažérskej praxe. V kontexte školského manažmentu sem zaraďujeme najmä riaditeľa školy. Ten je často vystavený enormnej psychickej záťaži spojenej s výkonom jeho práce. Práca mu na jednej strane môže poskytovať radosť a uspokojenie, na druhej strane ovplyvňuje jeho zdravie, čo sa môže podpísať na jeho celkovom telesnom i duševnom stave. Riaditeľ školy musí často čeliť dlhodobému stresu a záťažovým situáciám, ktoré negatívne ovplyvňujú zdravie, ale aj subjektívnu pohodu.

Práca riaditeľa školy saturuje niekoľko podporných faktorov z hľadiska vlastných cieľov, ašpirácií, potrieb, schopností a pod. Nachádza sa v nej aj množstvo prekážok a problémov, ktoré ho stavajú pred zložité a záťažové situácie krátkodobého alebo dlhodobého charakteru, rôzneho druhu a stupňa. Tie kladú na riaditeľov škôl zvýšené nároky, pretože musia často riešiť zložité a náročné situácie, robiť významné rozhodnutia, vykonať prácu pod časovým tlakom a pod.

Medzi manažérmi – riaditeľmi škôl sú však rozdiely v úrovni frustračnej tolerancie, čím je podmienený aj rozdielny dopad práce a jej hodnotenie. Svoj podiel tu má i odlišná hierarchia očakávaní na prácu a jej podmienky, a tým i posudzovanie a vyrovnávanie sa s nimi (Kamenec, 2010).

Syndróm vyhorenia u riaditeľov škôl vo vzťahu k osobnosti

Syndróm vyhorenia (burn-out) bol predmetom skúmania najmä u pomáhajúcich profesií. V manažérskej praxi bol zaužívaný skôr pojem manažérsky syndróm alebo syndróm manažérskeho stresu, ktorý je podľa Hartla a Hartlovej (2019) popisovaný ako syndróm rozšírený u manažérov na vyšších riadiacich úrovniach a vyplývajúci z nárokov na túto profesiu. K popisovaným príznakom syndrómu manažérskeho stresu patria nesústredenosť, rozladenosť, smútok, zhoršenie pamäte, poruchy spánku a celkové vyčerpanie. Chýba tu však komplexnejší prístup v zmysle etiológie a rôznych rozoznateľných štádií postihnutia tak, ako je to už komplexnejšie opísané pri syndróme vyhorenia.

Podľa niektorých zdrojov (napr. Andrášiová, 2016) sa ukazuje, že významnou osobnostnou charakteristikou vo vzťahu k procesu vyhorenia je, podľa koncepcie Kobasovej, tzv. hardiness, „húževnatosť“ osobnosti, ktorá vo veľkej miere ovplyvňuje schopnosť človeka odolávať vyhoreniu. Táto je popisovaná v troch dimenziách: (1) angažovanosti, (2) zvládnuteľnosti a (3) viere v správnosť vlastného zamerania života. Z nášho pohľadu nadobúda významnosť najmä tretia dimenzia – viera v správnosť vlastného zamerania života.

Podľa Marianyiho (2021) sa syndróm vyhorenia objavuje u ľudí, ktorí sú intenzívne zaujatí svojou prácou. Tí majú vysoké ciele, vysoké očakávania a výkonovú motiváciu. Ten, kto túto vysokú motiváciu nemá, môže trpieť stresom, ale nie syndrómom vyhorenia.

Keklak a Kováč (2014) vo svojom výskume, realizovanom na vzorke vedúcich pracovníkov v školstve (riaditelia, zástupcovia, hlavní majstri odbornej výchovy, vedúci vychovávatelia) zistili, že veľký podiel na vzniku syndrómu vyhorenia má aj empatia jedinca.

Vysoko empatický riadiaci pracovník má väčší sklon k emocionálnemu vyhoreniu, pocitu zníženej kompetencie a slabej výkonnosti ako pracovník, u ktorého je miera empatie menšia a skôr je zameraný na pracovný výkon a nie na osobné vzťahy a problémy svojich podriadených.

V kontexte uvádzaného obsahu sme zrealizovali dotazníkový prieskum, v ktorom sme oslovili riaditeľov základných škôl (plnoorganizovaných i neplnoorganizovaných). Ponúkame niekoľko parciálnych zistení.