Syndróm vyhorenia a pracovný stres

Práca učiteľov a ďalších pedagogických a odborných zamestnancov škôl je psychicky veľmi náročná. Túto skutočnosť potvrdzujú aj priebežné výsledky výskumu, ktorý realizujeme na Katedre pedagogiky a psychológie Pedagogickej fakulty KU v Ružomberku. Ide o výskum u učiteľov základných a stredných škôl zameraný na oblasť bezpečnosti školského prostredia vrátane výskytu rizikového a problémového správania žiakov a analýzu vzdelávacích potrieb učiteľov v tejto oblasti v rámci riešenia projektu KEGA, ktorého hlavnou riešiteľkou je autorka príspevku. Jednou z často sa vyskytujúcich tém, o ktoré by mali respondenti záujem, bola problematika pracovného stresu, jeho riešenia a syndróm vyhorenia.

Situáciu dokresľujú výsledky dotazníkového šetrenia wellbeingu učiteľov realizovaného Štátnou školskou inšpekciou (Ružeková et al., 2022). Celkovú spokojnosť s vlastnou profesiou, so školou, v ktorej pracujú a s hodnotením ich práce vedúcimi pedagogickými zamestnancami vyjadrilo 70 % všetkých učiteľov. O zmene povolania, školy uvažovalo 16 % učiteľov bez rozdielov medzi druhmi škôl. Negatívny vplyv práce na duševné alebo fyzické zdravie pociťovalo až 27 % učiteľov bez rozdielu medzi druhmi škôl. Podiel učiteľov, ktorí pociťovali negatívny vplyv práce na fyzické a zároveň aj duševné zdravie, bol 13 %. Nejakú formu stresu, záťaže alebo tlaku počas vykonávania svojej pedagogickej činnosti vyjadrilo 78 % učiteľov.

Príznaky a príčiny syndrómu vyhorenia

Syndróm vyhorenia (burnout) sa dotýka rôznych profesií, najmä tzv. pomáhajúcich, ale aj ďalších, ktoré spočívajú v práci s ľuďmi. Jednotlivé definície syndrómu vyhorenia majú spoločné, že ide najmä o psychický stav, prežívanie vyčerpania i celkovej únavy človeka. Všetky zložky syndrómu vyhorenia vychádzajú z chronického stresu.

Typickými príznakmi sú:

• veľká únava,
• nesústredenosť,
• negativizmus,
• znížené sebahodnotenie.

Depresívne naladenie človeka zahŕňa pocity smútku, beznádeje, úzkosti. Objavujú sa aj prejavy negativizmu a hnevu. K fyzickým príznakom patrí celková únava organizmu, bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, zvýšené riziko látkových i nelátkových závislostí. Človek je v neustálom napätí, narastajú konflikty, klesá mu výkonnosť, zvýrazňuje sa nechuť k vykonávaniu profesie.

Príčiny vzniku vyhorenia sú rôzne. V školskom prostredí sa na vzniku burnoutu podieľa viacero okolností, ktoré súvisia s individuálnymi vlastnosťami človeka, riešením problémov, zvládaním stresu, charakterom práce a pracovného prostredia. Aj keď syndróm vyhorenia môže postihnúť kohokoľvek, v zhode s Morovicsovou (2016) konštatujeme, že vzniká najčastejšie kombináciou subjektívnych príčin (veľké očakávania a ideály spojené s prácou) a objektívnych príčin (pôsobenie chronického stresu, ktorý vzniká pri práci s ľuďmi).

Viac ohrození sú ľudia s nižším sebavedomím, ďalej tí, ktorí majú nízku toleranciu voči záťaži, situáciu zhoršuje súčasné pôsobenie pracovnej záťaže a stresových situácií zo súkromného života, absencia protektívnych faktorov. K dôležitým faktorom vzniku burnoutu prispieva pracovné prostredie, charakter práce, pracovné podmienky a vzťahy na pracovisku.

K hlavným príčinám syndrómu vyhorenia zaraďujeme chronický stres.

Profesia učiteľa je sprevádzaná vyššou mierou pracovného stresu:

• problémové a rizikové správanie žiakov,
• nutnosť udržať v triede disciplínu,
• neustála kontrola i 
• kritika zo strany rodičov.

Závažnou skutočnosťou je výskyt agresívneho správania voči učiteľom a ďalším zamestnancom škôl zo strany žiakov, ale aj ich rodičov.

Mobbing, bossing, staffing

Konflikty sú prirodzenou súčasťou nášho života, vyskytujú sa aj v pracovnom prostredí a aj v škole. Nevyhnú sa ani pedagogickým a odborným zamestnancom škôl. Na pracovisku môžu mať pozitívne stránky, napr. vyjasnia sa postoje, zvýši sa angažovanosť, výkon. Ak sa riešia, môžu spôsobiť konštruktívne zmeny. Ak sa neriešia, môžu prerásť do vážnejších problémov, ako sú mobbing, bossing a staffing.