Stres a syndróm vyhorenia a preventívne aktivity v sebariadení

Práca učiteľa je veľmi dynamická. Denne prichádza do kontaktu s množstvom ľudí, s ktorými je v interakcii. Učiteľ ovplyvňuje svojim konaním, vystupovaním, názormi hlavne svojich žiakov, no podobne vplýva aj na svojich kolegov na pracovisku. Väčšina pedagógov chápe svoje pôsobenie ako poslanie, kde je okrem finančného ocenenia dôležitý aj pocit uspokojenia z toho, že formuje mladého človeka, odovzdáva vedomosti, skúsenosti a pripravuje ho na život. Je výnimočné, čo zažíva učiteľ, keď vidí svojich žiakov spokojných, šťastných a schopných uplatniť sa na významných postoch. No okrem chvíľ plných eufórie a uspokojenia zažíva niekedy aj sklamanie, nespokojnosť a frustráciu. Vtedy je osobnosť učiteľa vystavená záťažovej situácii, ktorá začína nervozitou a môže prerásť do vážnych problémov. Odolnosť voči stresu je veľmi individuálna. Je však dobré, ak človek vie rozpoznať, kedy ho niektoré situácie zaťažujú priveľmi a môžu mať negatívny dopad na jeho výkon a zdravie. Preto je potrebné naučiť sa stres zvládať a účinne mu predchádzať.

Stresové faktory

Školu mnohí ľudia považujú za hlučné a dosť neusporiadané prostredie na výkon práce. Striedanie žiackych kolektívov, neustála interakcia s mnohými ľuďmi môže byť problematická. Medzi najčastejšie záťaže, ktoré môžu pociťovať triedni učitelia ako stresujúce, sú tlak zo strany rodičov na nadpriemerné alebo neadekvátne výkony svojich detí a hľadanie vinníka za ich prípadné neúspechy. Mnohí rodičia sa snažia o sebarealizáciu a namiesto spolupráce s vyučujúcim hľadajú chyby v škole a útočia na pedagógov. Sú aj rodičia, ktorí o svoje deti neprejavujú žiadny záujem a ani nevedia, do ktorej školy ich deti chodia.

Pre pedagóga je povzbudzujúce a motivujúce, keď môže s rodičmi spolupracovať, nachádzajú spoločnú reč pri výchove a vzdelávaní dieťaťa a pri riešení problémov.

Ďalším faktorom, ktorý odoberá pedagógom chuť do práce, sú časté zmeny v legislatíve a nejasné dlhodobé ciele a smerovanie slovenského školstva. Časté zmeny v učebných plánoch, často chaotické preskupovanie učív medzi ročníkmi, neodborné zásahy do fungovania škôl vedú k tomu, že pedagógovia necítia podporu práce radového učiteľa, skôr naopak, cítia stavanie prekážok do ciest pri každodennej práci učiteľa.

Do procesu vzdelávania zasiahli moderné informačné a komunikačné technológie. Tieto výzvy môžu priniesť do práce pedagógov oživenie, spestrenie vzdelávacieho procesu za predpokladu, že začnú využívať nové metódy a spôsoby pri vyučovaní. Napriek tomu, že ide o rozširovanie zručností, aj tieto situácie vedia byť pre pedagógov stresujúce, môžu vyvolať pocit obavy, či to zvládnu, či sa nezosmiešnia, ako budú vedieť pracovať s počítačom, interaktívnou tabuľou a podobne. Zároveň sa potrebujú vyrovnať aj s tým, že vo využívaní informačných technológií sú mnohí ich žiaci zdatnejší ako samotní pedagógovia.

V posledných rokoch v školách narastá počet žiakov, ktorí majú rôzne poruchy učenia, správania, narastá agresivita u mládeže. Tento trend je tiež záťažovým faktorom, ktorý ovplyvňuje prácu pedagóga. Zvládnutie týchto situácií si vyžaduje precíznejšiu prípravu na hodiny, častejšie potreby reagovať na nepredvídané situácie, naštudovanie si odbornej literatúry a zaujatie rýchleho s