Formatívne hodnotenie kompetencií žiakov v kontexte ISCED 1(1.)

V etape primárneho vzdelávania sú za kľúčové považované: komunikačné spôsobilosti, matematická gramotnosť a gramotnosť v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v oblasti digitálnej gramotnosti (informačno-komunikačné technológie), spôsobilosti učiť sa učiť sa, riešiť problémy, ďalej sú to osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru v kontexte a vyjadrovať sa prostriedkami danej kultúry. 

Zámer rozvíjať kľúčové kompetencie žiakov spolu s formovaním funkčnej gramotnosti, je spojený s nevyhnutnosťou, aby žiaci každodenne realizovali zmysluplné úlohy, ktoré kopírujú svet a pripravili ich na život v ňom.

To však nejde zo dňa na deň. Nestačí, že školy pripravia svoje školské vzdelávacie programy na základe formulovania cieľov orientovaných na kompetencie, teda na pozorovateľné a kontrolovateľné výkony žiakov. Treba zmeniť príležitosti k učeniu sa a hodnotenie žiakov, prioritne nastavené na hodnotenie zmien v rozvoji, na budované profily absolventov, na nadobúdanie zručností a skúseností, pričom vedomosti sú vnímané ako využitie týchto zručností. Monitorovanie a hodnotenie zručností a kompetencií predstavuje komplexnú činnosť. Každodenné systematické školské hodnotenie na rozdiel od štandardizovaných národných alebo medzinárodných meraní, sa musí okrem testových batérií opierať o rôznorodé diagnostické a hodnotiace nástroje a nadobudnúť charakter komplexne rozvíjajúceho hodnotenia.

Charakteristika komplexne rozvíjajúceho hodnotenia počas reflexívnej výučby

Monitorovanie a hodnotenie procesu rozvíjania kompetencií je špecifický proces, ktorý si vyžaduje zmenený prístup učiteľa k plánovaniu a projektovaniu reflexívnej výučby. V procese jej plánovania – projektovania a realizácie dominujú činnosti, v ktorých učiteľ reflektuje svoje uvažovanie, aktivity a postoje v súlade s každou reálnou edukačnou situáciou.

Už v procese plánovania a projektovania sa učiteľ zameriava na to, aby:

• uvažoval a rozhodoval o výbere každej kompetencie, ktorú považuje za dôležitú v danom predmete rozvíjať,
• určil si čiastkové prvky, z ktorých daná kompetencia pozostáva a jej cieľové kategórie (výkon), teda to, čo dokáže realizovať žiak, ak danú kompetenciu nadobudne,
• formuloval výučbové ciele vo výkonoch žiakov, teda vymedzil prvky kompetencie a kritériá výkonu žiaka, kompetencie alebo zložky kompetencie, aby on aj žiaci mohli sledovať pokroky v jej nadobúdaní (pripravuje rubriky cieľov, mapy cieľov, ktoré sú východiskom pre hodnotenie a sebahodnotenie),
• konštruoval situácie, aktivity na nácvik a tréning čiastkových prvkov kompetencie,
• uvažoval o spôsobe poskytovania priebežnej spätnej väzby o splnení činnosti, správnosti postupu, o príčine nezdaru, ktorá je emocionálne neutrálna a nemá sociálny dôsledok,
• pripravoval úlohy, v ktorých žiaci budú môcť preukázať svoje kompetencie, jeho učebný plán musí byť postavený tak, aby po jeho realizácii boli úlohy zvládnuté.

Takáto reflexívna výučba (Kasáčová, 2005) predstavuje vo svojej podstate permanentnú hodnotiacu aktivitu učiteľa, ktorá je zameraná na porovnávanie, analýzu a skvalitňovanie úplne konkrétnych učebných činností žiakov, ich správanie a konanie v najrôznejších situáciách. Ako sprievodný proces výučby má hodnotenie formatívny charakter. Medzi procedurálne kritériá formatívneho hodnotenia, možno zaradiť:

1. Školské hodnotenie je procesom profesionálneho posudzovania. Jeho základom je profesionálna interpretácia údajov a prijímanie rozhodnutí.
2. Je založené na vzájomne prepojených princípoch merania a posudzovania. Od učiteľa vyžaduje schopnosť chápať a interpretovať význam deskriptívnych štatistických procedúr.
3. V hodnotiacich situáciách rozhodovanie učiteľov a riaditeľov škôl ovplyvňuje napätie, ktoré vyplýva z protichodných účelov využitia výsledkov hodnotenia.
4. Hodnotenie ovplyvňuje motiváciu a učenie sa žiakov.
5. Pri hodnotení sa objavujú aj chyby. Učiteľ musí poznať pravdepodobnosť ich výskytu a pri klasifikácii by sa nemali podceňovať.
6. Dobré hodnotenie skvalitňuje učenie, čiže ide o hodnotenie pre učenie sa (Assesment for Learning).
7. Dobré hodnotenie je validn