Manažment riadenia zmien a ponaučenia z bájok (1.)

Zmena vzniká ako odpoveď na problém. Predpokladajme, že po zmene by mala organizácia lepšie fungovať. Proces riadenia zmeny má zmenu čo najlepšie uskutočniť. To, že zmena je komplikovaná a treba sa jej systematicky venovať, si uvedomili viacerí lídri, ktorí sa zmenám v organizáciách pravidelne venovali, napr. Peter Drucker, Edward Deming, Peter Senge.

Vedieť dobre zvládať zmeny sa čoraz viac stáva pre organizáciu  konkurenčnou výhodou.

Ak sa organizácia rozhoduje, v čom chce byť iná, tak rozhodnutie systematicky sa venovať zmene môže byť najdôležitejšia stratégia, ktorou získa výhody oproti iným organizáciám (Uriga, 2013).  

Dôležitá je nielen vízia a dlhodobé ciele, ale aj sledovanie problémov a hľadanie spôsobov, ako ich napraviť.  Schopnosť riadiť zmeny, je schopnosť jasne definovať problém, ktorý treba zmeniť, plánovať, navrhnúť a efektívne implementovať so zapojením a podporou  všetkých zúčastnených.

Príbeh zmeny začína  zlepšovaním zručností vedúcich aj ostatných  zamestnancov s cieľom vedieť predpovedať:

• kedy môže nastať zmena,
• ako sa na zmeny adaptovať,
• ako si nájsť benefit pre seba a 
• ako si nájsť aktívnu úlohu a podporiť tak efekt navrhnutých zmien.

Riadenie zmeny ako schopnosť správne komunikovať so zamestnancami

Každý zamestnanec je originál. Každý vedúci zamestnanec je originál. Má dobré aj zlé vlastnosti. Pre správne vedenie organizácie je základom poznať sám seba a poznať svojich ľudí. Ľudia ťažko reagujú na kritiku alebo na konfrontovanie sa so situáciou, že ju nezvládajú dobre. Učiť ľudí zvládať zmeny pomocou bájok, sa rozhodli uznávaní autori v oblasti manažmentu John Kotter, Holger Rathgeber v knihách Náš ľadovec sa roztápa, Tak to u nás nerobíme a Spencer Johnson v knihe Kam sa podel môj Syr.

Všetky tri knihy pomáhajú čitateľom uvedomiť si, že situácie odohrávajúce sa v knihách, sú rovnako alebo podobné, aké zažívajú v ich organizácii. Autori vychádzajú z dlhodobých skúseností a pozorovaní a najmä správania sa ľudí v organizáciách pomocou zapamätateľných príbehov. Po prečítaní si čitateľ povie: „veď je to ako u nás“. Veľmi dobre vie stotožniť hrdinu v knihe s vlastnými spolupracovníkmi. Knihy môžu pomôcť vedúcim zamestnancom ukázať zrkadlo každému jednému. Tieto knihy riešia zmenu z rôznych uhlov pohľadu. Vystupujú v nich zvieratá, ktoré majú vlastnosti ľudí.

Bájka ako pohľad do zrkadla

Prečo sme sa rozhodli využiť bájky na efektívne riadenie procesu vedenia zmeny?  

Bájka je epický žáner, v ktorom zvieratá, rastliny alebo neživé predmety konajú alebo hovoria ako ľudia. Vždy z nej vyplýva nejaké ponaučenie. V bájke sa využívajú alegorické prvky, satira, irónia, cez ktoré autor humornou formou kritizuje správanie ľudí. Jednotlivé zvieratá v bájke získavajú ľudské vlastnosti. V reálnom svete zvieratá nemusia byť nositeľmi týchto vlastností, ale ľudia im ich z nejakého dôvodu (napr. vizuálneho) prisúdili.

„Výzvu spojenú so zmenou sme skúmali celé desaťročia. Poznáme pasce, do kto