Problémové a rizikové správanie žiakov

Prieskumy výskytu negatívnych javov

Pedagogickí a odborní zamestnanci bežných škôl poukazujú na výskyt problémového správania. Niektoré druhy rizikového správania pretrvávajú, niektoré sa menia, napr. v súvislosti s IKT. Súčasnú situáciu dokresľujú negatívne zmeny v správaní aj v rovine pohlavia, dochádza k ich vyrovnávaniu, dokonca dievčatá v niektorých prípadoch chlapcov prekonávajú. Ako príklad možno uviesť rozšírenie tzv. nárazového pitia s cieľom čo najrýchlejšie sa opiť (binge-drinking), čo je typické najmä pre dievčatá. R. Tomšik, M. Dolejš, M. Čerešník, J., Suchá a O. Skopal (2017) na základe svojich empirických zistení uvádzajú, že rizikové správanie sa netýka len chlapcov, ale je v podobnej miere zastúpené u oboch pohlaví a zlomový vek prudkého nárastu tohto správania sa pohybuje medzi 14. až 16. rokom života jedinca.

Užívanie legálnych a nelegálnych drog žiakmi základných a stredných škôl

Experimentovanie, resp. rekreačné užívanie drog predstavuje značné riziko vzniku drogovej závislosti. Možno ho priblížiť na základe Prieskumu TAD u žiakov základných a stredných škôl a ich učiteľov a Európskeho školského prieskumu o alkohole a iných drogách (ESPAD).

Prieskum

TAD sa realizuje v štvorročných intervaloch u žiakov základných a stredných škôl a ich učiteľov, prieskum ESPAD u 16-ročných žiakov členských štátov Európskej únie. Na Slovensku sa vykonáva vo všetkých ročníkoch stredných škôl a v deviatom ročníku základných škôl. Žiaci základných a stredných škôl majú osobné skúsenosti s legálnymi drogami (pravidelné fajčenie, pitie rôznych druhov alkoholu, opitosť), experimentujú aj s nelegálnymi drogami, kde dominuje marihuana. Napriek skutočnosti, že percentuálne údaje poukazujú na pokles užívania drog u žiakov, situáciu nemožno hodnotiť pozitívne. Ak sa 43,5 % stredoškolákov opilo tak, že nevedeli, čo robia (TAD2, 2014), je to alarmujúce zistenie.

Zaujímavé zistenia u žiakov základných škôl (9. ročník) a stredných škôl (1. až 4. ročník) prináša pilotný prieskum z roku 2017 (Nociar, Luha, 2017):

• celkovo klesá užívanie legálnych a nelegálnych drog,
• definitívne sa potvrdzuje zmena v rámci pohlaví – dievčatá sa čoraz viac vyrovnávajú chlapcom,
• rastú pro-legalizačné postoje mládeže voči drogám (najmä voči marihuane),
• prejavuje sa určitý nárast drog pri tzv. tanečných drogách.

Agresívne správanie

Agresívne správanie je koplexným a multikauzálnym sociálnopatologickým javom. Môže sa prejavovať vo forme páchania trestnej činnosti. Ide pri ňom o porušenie a obmedzenie práv druhých – symbolické alebo reálne obmedzovanie, poškodzovanie a ničenie. Extrémnou formou agresívneho správania je šikanovanie. Podstata spočíva v tom, že ide o dlhodobé, opakované a úmyselné ubližovanie s cieľom získať prevahu. Charakteristickým znakom je nepomer síl. Obeť je z nejakého dôvodu bezbranná.

Štátna školská inšpekcia (ďalej „ŠŠI“) počas komplexných inšpekcií v školskom roku 2017/2018 v ZŠ zistila, že:

• obeťou šikanovania bolo viackrát 19 % žiakov, ostatní uviedli, že šikanovaní neboli,
• svedkom šikanovania bolo jedenkrát alebo viackrát 39 % opýtaných.

Agresori šikanovali svoje obete najčastejšie počas prestávky v triede, na chodbe, na toalete, ale často aj mimo priestorov školy, a to aj napriek zabezpečenému pedagogickému dozoru či nainštalovaným videokamerám na chodbách škôl. Za najčastejšie sa vyskytujúci prejav šikanovania označili žiaci ponižovanie, urážanie, vysmievanie sa, zastrašovanie, nadávky. V priestoroch škôl sa žiaci stretávali aj s telesným napadnutím, bitkou, kopaním, týraním, s vandalizmom, ničením osobných vecí, ale aj s vyhrážaním sa prostredníctvom internetu, mobilu. ŠŠI vykonala komplexné inšpekcie aj v stredných školách. U žiakov gymnázií zistila, že až 8 % z nich bolo viackrát obeťou šikanovania a spolu 31 % respondentov