Stres v škole – hlavné zdroje a možnosti jeho eliminovania

Stres vzniká pôsobením nejakého rušivého faktora a je jedným z druhov záťažových situácií. Predstavuje určitý tlak, napr. časový stres vyplývajúci z terminovaných úloh, z nadmerného množstva úloh, chaotickej organizácie svojich povinností, z narušených medziľudských vzťahov a pod. Stres ako stav organizmu sprevádzajú telesné a psychické ťažkosti, vedie k poklesu výkonnosti, zhoršuje medziľudské vzťahy, zvyšuje únavu človeka a pod.

Vplyv stresu na človeka a jeho prejavy v rôznych situáciách

Podľa Oravcovej (2004) mierny stres vedie spočiatku k zvýšeniu výkonnosti, vzhľadom na intenzitu stresovej situácie rozlišujeme hyperstres – stres prekračujúci hranice adaptability, schopnosti vyrovnať sa so stresom a hypostres – stres, ktorý ešte nedosiahol hranice nezvládnuteľnosti, ale dlhodobým pôsobením môže viesť k tomu, že už tieto hranice prekročí. Primeraná miera stresu môže, ako uvádza Vágnerová (2014), človeka aktivizovať a stimulovať k hľadaniu účelného riešenia situácie. Niektorí ľudia môžu dokonca stresové situácie úmyselne vyhľadávať, pretože vyplavením endorfínov vyvolávajú príjemné pocity.

Bieleszová a Koreňová (2021) približujú eustres a distres. Eustres vyvoláva príjemné pocity, ide o situácie, kedy zvládame prekonávanie zložitých prekážok s úspechom, napĺňame príjemné očakávania. Distres sa objaví, keď veci prestávame zvládať, sme preťažení, strácame istotu v rozhodovaní, ide o stres, ktorý je nepríjemný a pociťujeme ho ako negatívne prežívanie situácie. Môžeme povedať, že eustres je kladná, ale náročná situácia a distres je negatívna a nepriaznivá situácia.

Stresových situácií v živote človeka je veľa. Patria k nim mimoriadne krízové udalosti, ale stresujúcimi faktormi sú aj bežné životné situácie. Reakcia človeka na stres prebieha v organizme v troch štádiách, ktoré popisuje odborná literatúra takto (napr. Oravcová, 2004; Spustová Izakovičová, 2020): prvé je štádium alarmu (človek je v stave zvýšenej pohotovosti), druhé je štádium rezistencie (čiže odolnosti, kedy sa pri trvaní stresujúcej situácie fyziologické reakcie zdanlivo vracajú do normálu, ale vyčerpáva sa zásoba energie) a tretie štádium vyčerpania – exhauscie (pokles odolnosti organizmu, vyčerpanie obranných síl a zlyhanie adaptácie, zrútenie).

U žiakov základných a stredných škôl existujú rôzne stresory, zdroje nachádzame v rodine, v škole aj inde. V rodine to môže byť rozvod rodičov, závislosť jedného z rodičov, neprimerané očakávania zo strany rodičov, tlak rodičov na záujmové krúžky nie podľa záujmu dieťaťa, ale podľa seba, v škole prospech, autoritatívny učiteľ, zlé vzťahy v triednom kolektíve, šikanovanie. Neraz sa zdroje stresu prelínajú. Ako príklad môžeme uviesť reakciu rodičov na vysvedčenie svojho dieťaťa.

Sokolová (2023) prezentuje výsledky výskumu prežívania školských situácií u žiakov. Údaje sú súčasťou výskumu HBSC – Slovensko 2021/2022 (medzinárodného výskumu o zdraví školákov Health Behaviour in School-aged Children). Zistila, že žiaci sú dosť alebo veľmi pod tlakom pri školských úlohách, keď sa musia učiť veci, ktorým nerozumejú, zaťažujú ich vysoké nároky učiteľov, vysoké nároky od rodičov, ďalej ich zaťažuje testovanie a skúšanie, hluk v triede, nespravodlivé zaobchádzanie, ako aj spôsob, akým boli vedené hodiny. K ďalším zdrojom stresu možno zaradiť problémy v interpersonálnych vzťahoch, provokatívnosť, konfliktnosť, nespravodlivé hodnotenie a iné.

Digitálne technológie a digitálne stresory

Digitálne technológie a internet majú pre ľudí mnoho pozitívnych vplyvov, no zároveň prinášajú aj určité riziká, ktoré môžu ovplyvniť zdravie a pohodu používateľov. Podľa Cox (2023) jedným z problémov sú tzv. digitálne stresory. Stresory sa môžu líšiť v závislosti od príslušnosti k rôznym socio-demografickým vrstvám, iný súbor stresorov je prítomný v živote dospievajúcich (obťažovanie online, kyberšikanovanie, vzťahy online) a iný v živote pracujúcich v produktívnom veku vo výrobných odvetviach (stres z informačno-komunikačných technológií či iných technológií na pracovisku).

Stres môže byť spôsobený napríklad neustálym prijímaním správ a notifikácií z mobilného telefónu, nadmerným surfovaním na internete alebo aj závislosťou na sociálnych sieťach, ale aj napríklad z nadmerného používania digitálnych technológií. Tento stres môže mať negatívne dôsledky na fyzické i psychické zdravie jednotlivcov. Dulovics, Nik