Syndróm vyhorenia u pedagogických zamestnancov materských škôl (1.)

Koniec školského roka je pre každého učiteľa čas, keď hodnotí svoju prácu, bilancuje, čo sa mu podarilo a kam postúpil. Je to však aj obdobie veľkého vypätia síl pred dovolenkami a u niektorých tiež obdobie úvah, či budú chcieť v učiteľskej profesii pokračovať. Ich práca môže prinášať nielen pozitívne vplyvy a uspokojenie, ale aj negatívne faktory a stresujúce okolnosti, ktoré súvisia s podmienkami, pracovným prostredím, kolektívom, štýlom vedenia a samotným charakterom práce. V pomáhajúcich profesiách syndróm vyhorenia narastá. Aj v práci učiteľky v materskej škole sú prítomné dlhodobé stresory, ktoré sú často spojené s emočne náročnými situáciami.

Zvládanie emočne náročných situácií závisí od osobnostných vlastností a odolnosti jedinca, jeho minulých skúseností, postoja k práci a k životu vôbec. Práca pedagogického zamestnanca, riadiaceho pracovníka v materskej škole nie je ľahká. Pri dlhodobom vystavení negatívnym faktorom ich nedokážu eliminovať, často nenachádzajú podporu ani vo svojom okolí, rodine, na pracovisku u kolegov. To môže viesť k zníženiu kvality a kvantity ich pracovných výkonov, zhoršeniu vzťahu k povolaniu a niekedy aj k vzniku depresie alebo syndrómu vyhorenia.

V prostredí materských škôl môže byť syndróm vyhorenia spoločensky nebezpečným javom s vážnymi dôsledkami. Ako ukázali výsledky Alliance for Excellent Education (podľa Neprašovej, 2024), učiteľstvo opustí v Spojených štátoch amerických každý rok až pol milióna učiteľov. Medzi hlavný dôvod odchodu z tejto profesie uvádzajú aj pocity vyhorenia. Ani učiteľom na Slovensku nie je tento negatívny stav cudzí. V prieskume, ktorý realizoval inštitút Konvalinka v roku 2021, uviedlo až 26 % učiteľov, že sa u nich vyskytli počas školského roka príznaky vyhorenia. Zúčastnení učitelia tiež uviedli, že v tomto období uvažovali o odchode z profesie.

Syndróm vyhorenia patrí medzi veľmi nepríjemné a negatívne emocionálne javy v živote človeka. Podľa viacerých autorov (De Silva, 2005, Křivohlavý, 1998, Koníčková, 2021) sa najčastejšie vymedzuje ako subjektívne prežívanie telesného, citového a duševného vyčerpania. Je konečným štádiom procesu, keď sa človek dlhodobo a intenzívne zaoberá situáciami, ktoré sú pre neho emocionálne veľmi náročné. Spočiatku reaguje stresom, neskôr sa dostaví frustrácia a depresia. Treba si uvedomiť, že vyhorenie sa nerovná zlej nálade.

Vyhorenie sprevádzajú aj neustále pocity úzkosti, frustrácie či celkovej nechuti voči niečomu, čo bežne robíme.

V práci učiteľa treba vyhorenie odlíšiť od iných negatívnych emocionálnych stavov, akými sú napr. stres, depresia, únava, a to i napriek tomu, že je medzi nimi určitá súvislosť. Rozdiel medzi stresom a syndrómom vyhoren