Využitie a význam sociálnej skupiny v prevencii

Preventívna práca so skupinou žiakov sa prioritne javí ako efektívna z hľadiska počtu účastníkov. Jeden realizátor prevencie (pedagogický či odborný zamestnanec školy, pracovník poradenského zariadenia či iný aktér prevencie) preventívne a výchovne pôsobí na celú triedu žiakov. V tejto súvislosti upozorňujeme, že hromadné akcie napriek vysokému počtu účastníkov nemožno považovať za efektívnu prevenciu. K ďalším výhodám preventívnej práce so skupinou žiakov zaraďujeme využitie skupinovej dynamiky, socializáciu členov skupiny, sociálne učenie a podporu sociálneho rozvoja žiakov. Skupinové vzťahy pôsobia na jednotlivca a ovplyvňovaním skupinových vzťahov sa zlepšuje školská klíma i výchovno-vzdelávací proces.

Preventívna práca so skupinou žiakov zvyšuje pochopenie a porozumenie pre pocity spolužiakov, žiaci sa môžu presvedčiť, že vyjadrovanie pocitov má komunikačnú hodnotu, trénujú si otvorenú a funkčnú komunikáciu, pochopia, že ľudia môžu mať na veci odlišné názory.

Na základe čiastkových priebežných výsledkov nášho výskumu, ktorý realizujeme u učiteľov základných a stredných škôl v rámci projektu KEGA (zber empirických údajov prostredníctvom dotazníka sa realizuje v čase písania príspevku), môžeme konštatovať, že agresívne správanie žiakov, šikanovanie a kyberšikanovanie považujú učitelia za veľmi častý prejav problémového správania. Respondenti poukazovali aj na celkové výrazné zhoršenie vzťahov v triednych kolektívoch. Typickými znakmi správania žiakov sú nedostatok empatie, zvýšená agresivita, nedostatočná sebakontrola, sebectvo, nárast konzumu a vyžadovanie okamžitého plnenia prianí.

Charakteristika skupinovej práce

V rámci prevencie sa v škole najčastejšie pracuje so skupinou žiakov – s triedou. Ako konštatuje Sokolová (2022), efektívne programy v oblasti prevencie, osobnostného a sociálneho rozvoja stavajú najmä na dlhodobej práci so skupinou, využívajú prvky sociálnej dynamiky a interakciu v skupine a súčasne používajú širokú škálu metód. Podobne Valihorová, Košťálová a Paľová (2022) uvádzajú, že sa z hľadiska prevencie rizikového správania dlhodobo potvrdzuje práca s kolektívom alebo skupinou, realizácia preventívnych aktivít zameraných na podporu optimálnych sociálnych vzťahov v školskom prostredí a vytváranie sociálnej opory.

Základné charakteristiky skupinovej práce sú podľa Hermochovej (2005):

• cielené využívanie skupinovej dynamiky,
• zámerné modelovanie sociálnych vzťahov v skupine,
• intenzívne stimulovanie procesov sociálneho učenia,
• podporovanie prebiehajúceho procesu sociálneho učenia atmosférou psychologického bezpečia.

Realizátorom prevencie môže byť zamestnanec školy, ktorého žiaci poznajú, ale aj človek, ktorého žiaci nepoznajú, napr. odborník z poradenského zariadenia, policajt – preventista a pod. V takom prípade sú vhodné na začiatok aktivity na zoznámenie. V rámci ustáleného triedneho kolektívu nie sú potrebné hry a aktivity na zoznamovanie.

Dôležitá je dohoda o pravidlách, napr. právo na vlastný názor, tichý režim na mobiloch, nevynášať z triedy osobné informácie, sankcie za porušenie pravidiel, pravidlo stop – právo nezúčastňovať sa na niektorej aktivite, nevyjadrovať sa k nejakej téme. Pravidlá a ich dodržiavanie sú základom disciplíny v škole, spolupodieľajú sa na pozitívnej klíme a stávajú sa efektívnym faktorom prevencie problémového či rizikového správania sa žiakov.

Princípy používania pravidiel

Lipnická (2022) vymedzuje tieto princípy používania pravidiel správania:

PRINCÍP NEVYHNUTNOSTI - Pravidlá správania v triede a škole je nutné formulovať, so žiakmi prerokovať a dôsledne rešpektovať. Žiaci potrebujú poznať hranice svojho správania a činností, aby sa vedeli rozhodovať a boli čo najviac samostatní. Pravidlá správania určujú rámce, mantinely, za ktoré žiaci nemôžu zachádzať, lebo nastanú problémy. Ak ich prekročia, nesú za to zodpovednosť. Nemožno ich chápať ako príkazy, zákazy, obmedzenia.

PRINCÍP PRIMERANOSTI - Pravidlá správania musia byť formulované žiakom zrozumiteľne a v rámci ich schopností a skúseností, aby ich mohli dodržiavať. Funkčné pravidlá apelujú na „zdravý rozum“ a vedú ich k účelnému a slušnému správaniu, napr. ohľaduplnosti, empatii, tolerancii. Majú byť výsledkom premysleného prístupu učiteľa a žiakov k tomu, čo treba v rámci poriadku v triede riešiť v prevencii a