Duševné zdravie detí - ADHD a automutilačný syndróm

„Najlepší spôsob ako sa zbaviť zlozvyku je skoncovať s ním.“ L. Aikman

Rovina duševného zdravia je v našej spoločnosti aj v tomto období zjavne tabuizovaná. Ľudia majú skreslené názory na psychické ochorenia. Ak vedia o probléme jedinca, menia správanie, rodičia usmerňujú aj deti k znižovaniu interakcie, rozpadávajú sa rodinné priateľstvá. Ľudia s duševnými poruchami trpia stigmou, sú v spoločnosti, v škole, v triede akceptovaní s určitým odstupom. Tento prístup vedie v spoločenskom prostredí k tomu, aby možné prejavy porúch duševného komfortu vnímali cez hmlu reality a problémy, ktoré nemusia byť viditeľné, sa snažili neriešiť. Približne 15 % populácie do 18 rokov trpí psychickými odchýlkami a poruchami, ktoré významne ovplyvňujú ich spokojnosť, úspešnosť v škole či v zamestnaní. Častými dôsledkami sú neprospievanie, nízke sebavedomie, nežiadúce kompenzačné reakcie, narušené vzťahy s rovesníkmi a členmi rodiny. Liečba psychických porúch v detskom a adolescentnom veku má mimoriadny význam. Mnohé z nich majú presah do dospelosti a dlhodobo i trvalo môžu ovplyvňovať osobný a rodinný život.

Zanedbanie liečby a špecializovanej odbornej pomoci je väčšinou podmienené nerozpoznaním porúch kvôli nedostatočnej edukácii rodičov a profesionálov v školskom prostredí.

Široké spektrum prejavov

Prejavy sa líšia v závislosti od typu duševnej poruchy a veku dieťaťa. Veľmi dôležité je porovnanie prejavov dieťaťa so súrodencami, resp. inými deťmi zo širšieho rodinného prostredia. Niekedy sú odlišné prejavy prítomné v od narodenia, najčastejšie ide o pomerne náhlu a nápadnú zmenu od predtým bežného fungovania dieťaťa. Pri podozrení na niektoré prejavy porúch by mal rodič s dieťaťom vyhľadať pomoc detského psychológa, lekára.

• PORUCHY NÁLADY - žiak bez zjavnej príčiny rýchlo mení náladu. Mierna náladovosť je tolerovaná, ale ak je dieťa veľmi smutné, nekomunikuje, ignoruje okolie, je depresívne ladené, môže to byť príznakom vážnejšieho problému. Problémom je, ak žiak bez zjavného dôvodu prekypuje aktivitou, čudnými a impulzívnymi nápadmi, ktoré má potrebu splniť hneď.
• STRATA HMOTNOSTI - úbytok hmotnosti nemožno pripisovať iba pubertálnym zmenám tela. V období školského veku nastávajú introspektívne nedôvery, odmietanie biologických zmien, ktoré môžu byť sprevádzané túžbou po mediálnom obraze štíhlosti. Rastie počet detí s poruchami príjmu potravy, ktoré môžu mať priam fatálne dôsledky.
• ZMENY V SPRÁVANÍ - viditeľná zmena, ktorá je postrehnuteľná nielen u detí, ale aj u pedagógov, riadiacich pracovníkov je výstrahou, že dramatické zmeny správania môžu zasiahnuť každú vekovú kategóriu. Ak bezdôvodne meníme to, čo bolo pre nás obvyklé, vzdávame sa aktivít, meníme postoj k doteraz jasne deklarovaným názorom, ide o zmeny správania, ktoré môžu byť zapríčinené psychickými problémami. Kompenzačné mechanizmy môžu nadobúdať bizarné formy preja