Mozgovokompatibilné učenie v podmienkach vyučovania na strednej škole

Slovenské školstvo sa borí s predimenzovanosťou vzdelávacieho obsahu, ktorý je odtrhnutý od života, v didaktickej praxi prevláda pedagogická rutina, žiakom pri učení chýba motivácia, chýba dostatok času na utvrdzovanie a opakovanie učiva, nerešpektujú sa učebné osobitosti žiakov. Kultúrna gramotnosť, občianska angažovanosť, vedomie národnej identity sú pre našich žiakova neznáme pojmy. Sme dennodennými svedkami toho, ako sa hrubosti a vulgárnosti stali prirodzenou súčasťou slovníka mladej generácie, vieme o násilí, ktoré sa pácha na našich školách, a to tak na učiteľoch ako aj na žiakoch. Mnohí mladí ľudia sú únikom z reality života do virtuálneho sveta počítačových hier a internetu na ceste k vzniku rôznych závislostí a psychických anomálií. Veľa detí a mladých ľudí má problémy s obezitou, klesá fyzická výkonnosť našich žiakov. Sme svedkami toho, ako médiá a reklama manipulujú mladého človeka, vidíme, ako sa cez rôzne „reality šou“ a cez mnohé kultúrne podujatia implantované zo zahraničia tlačí do popredia spoločenského diania prúd aktivít smerujúci k otupovaniu a dezintegrácii mladého človeka.

Prebiehajúca reforma školstva by mala prostredníctvom tak štátnych, no predovšetkým školských vzdelávacích programov na všetky tieto alarmujúce zistenia reagovať. Jej proklamovaným zámerom je, aby sa viac myslelo na žiaka, na budovanie jeho vzťahu k učeniu, na formovanie jeho postojov, na jeho záujmy, správanie, disciplínu, na rozvoj všetkých jeho poznávacích schopností, nielen na pamäť a porozumenie.

Realita

Na základe Správy o uskutočňovaní dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov a na základe rôznych ďalších analýz o priebehu reformy školstva na Slovensku dochádzame k zisteniam, že ...

...v centre pozornosti pri koncipovaní školských vzdelávacích programov sú zasa predovšetkým len otázky vzdelávania, otázky rozvoja logicko-matematickej inteligencie a poznávacích funkcií zameraných na pamäť a porozumenie. Temer úplne absentujú školské vzdelávacie programy, ktoré zdôrazňujú potrebu posilnenia výchovnej zložky edukačného procesu a komplexného rozvoja osobnosti mladého človeka.

Vieme, že nový školský zákon koncepčne vychádza z Milénia, ktoré samo seba definuje ako „tvorivo-humanistickú koncepciu výchovy a vzdelávania“, teda tvorivosť a humanizácia vyučovania sú základné atribúty zmien, ktorými má prechádzať naše školstvo. Ak chceme, aby sa situácia v slovenskom školstve, ale aj v slovenskej spoločnosti začala meniť k lepšiemu, treba, aby štruktúra školských vzdelávacích programov bola rozhodne iná (M. Zelina).

Jednou z odpovedí na riešenie už zmienených problémov je potreba zavádzania didaktických inovácií do edukačného procesu na našich školách. Mozgovokompatibilné učenie bolo na stránkach časopisu „Didaktika“ predstavené ako pedagogická koncepcia, ktorá môže byť slovenskému školstvu veľmi nápomocná, pretože poskytuje ideálne možnosti, ako humanizovať edukačný proces na našich školách, ako ho urobiť efektívnejším, zaujímavejším a zmysluplnejším. (prof. PhDr. Ivan Turek, CSc.– O mozgovokompatibilnom učení a vyučovaní, prof. PhDr. Erich Petlák – Edukácia a didaktika a PaedDr. Jana Trníková – Inovačné tendencie v súčasnej didaktike na Slovensku).

Slovenská pedagogická verejnosť pozná mozgovokompatibilné učenie aj pod pojmom integrované tematické vyučovanie, prípadne pod novším termínom neuropedagogika, či neurodidaktika. Ako bolo uvedené v predchádzajúcich príspevkoch, tento edukačný model vychádza z výskumov prepojenia neurobiológie a kognitívnej vedy. Tieto vedecké zistenia dokazujú, že proces učenia je vlastne tvorba a zosilňovanie ­neurálnych ­sietí. Čím je väčšie bohatstvo podnetov, ktoré komplexne a simultánne pôsobia na nervový systém človeka, tým je bohatší jeho intelekt, hustota jeho mozgu. Ľudský mozog je stvorený na zabezpečenie prežitia človeka, nie na formálne vyučovanie. Preto sa človek najlepšie učí to, čo je potrebné pre jeho život. Z toho vyplýva, že pred žiakov treba stavať komplexné, reálne životné problémy.

Učenie súvisí s pamäťou. Mozog najlepšie chápe a najlepšie si pamätá, ak sú vedomosti a zručnosti uložené v tzv. prirodzenej priestorovej alebo autobiografickej pamäti.

Zabúdanie, teda rozpad pamäťovej stopy, možno spomaliť opakovaním, aplikáciou naučeného, čím sa nové synaptické spojenia posilňujú.

Efektívnosť učenia je priamo úmerná používaniu metód, ktoré vyvolávajú aktivitu a posilňujú tvorivosť žiakov a radosť zo spoznávania.

Rozvoj myslenia úzko súvisí s hudbou a telesným cvičením a