O mozgovokompatibilnom učení a vyučovaní (1.)

Výskumy ľudského mozgu, ktorý sa považuje za najdokonalejšiu a najlepšie organizovanú hmotu vo vesmíre, nedávali (a zatiaľ ani nedávajú) spoľahlivé odpovede na položené otázky. Pedagógovia aj psychológovia vzali slabé poznatky vedy o ľudskom mozgu ako obmedzenia svojej profesie a skúmali vonkajšie prejavy učenia, t. j. ako ovplyvní učenie sa žiaka (jeho reakciu), ak učiteľ urobí nejakú činnosť, podnet, napr. bude žiaka motivovať (stimul). Milióny učiteľov za desiatky rokov nazhromaždili obrovské skúsenosti s takýmto, v podstate behavioristickým prístupom.

Pedagogický a psychologický výskum umožnil dobré skúsenosti zovšeobecniť a vytvoriť relatívne bohatý systém vedeckých poznatkov o tom, ako sa učiť a ako učiť iných (vyučovať).

Naučili sme sa napríklad relatívne úspešne vzdelávať žiakov, ktorí majú priemerné a trochu nadpriemerné schopnosti, žijú v stabilných rodinách a chcú sa učiť. Horšie výsledky už ale dosahujeme so vzdelávaním žiakov, ktorí nevyhovujú tomuto profilu.

Významný americký vedec zaoberajúci sa výskumom mozgu takýto stav prirovnáva skôr k profesionálnemu folklóru, ako ku serióznej vede. V ostatných dvadsiatich rokoch vedci najmä základe počítačových technológií vytvorili účinné prístroje a technológie na skúmanie mozgu.

Prístroje a technológie na skúmanie mozgu

• Počítačová axiálna tomografia – umožňujúcu skúmať elektrickú transmisiu informácií v aktívnom mozgu.
• Pozitrónová emisná tomografia – umožňujúcu skúmať rozdiely v prekrvovaní jednotlivých častí mozgu.
• Magnetická rezonancia – umožňujúcu trojrozmerné snímanie častí mozgu.

Vo výskume mozgu dosiahli významné zistenia najmä dve vedy, zaoberajúce sa výskumom mozgu:

1. NEUROVEDA, skúmajúca činnosť jednotlivých mozgových buniek a ich menších komplexov a
2. KOGNITÍVNA VEDA, skúmajúca komplexné kognitívne mechanizmy, napr. reč, abstraktnú analýzu, pohyb a pod. – veľké úspechy a zásadným spôsobom obohatili a aj pozmenili doterajšie poznatky o mozgu, ktoré majú mimoriadne dôsledky na to, ako sa má človek efektívne učiť a ako ho má učiť (vyučovať) iný (učiteľ).

Technika vyvíja neustále dokonalejšie prístroje a aj výskumy mozgu sú stále intenzívnejšie a dôkladnejšie. V dôsledku toho sa vyvíja nová koncepcia učenia a vyučovania, ktorá sa v USA a v ďalších anglosaských krajinách nazýva mozgovokompatibilné učenie a v Európe (najmä v germánskych štátoch) neuropedagogika alebo neurodidaktika.

Mozgovokompatibilné učenie

V posledných rokoch, najmä v USA, je módou v pedagogike, „hitom“, akýmsi všeliekom, od ktorého sa očakáva vyriešenie takmer všetkých problémov súvisiacich s učením a s výučbou. Pojmom mozgovokompatibilné učenie (brain – based learning) sa v súčasnosti označuje komplexný prístup k vyučovaciemu procesu, ktorý vychádza z poznatkov súčasných výskumov mozgu (neurovedy a kognitívnej vedy)