O mozgovokompatibilnom učení a vyučovaní (2.)

Didaktické závery 

V súčasnosti sa preferuje model mozgu, ktorý vytvoril nositeľ Nobelovej ceny za medicínu a významný predstaviteľ neurovedy G. Edelman – nazýva sa neurálny darwinizmus. Činnosť mozgu prirovnáva k ekológii džungle. Džungľa nemá žiadneho vonkajšieho tvorcu, správcu, ani vopred určené (naplánované) ciele svojej existencie. Každý prvok rastlinstva a živočíšstva vytvárajúceho džungľu sa spolupodieľa na jej živote a vykonáva viaceré ekologické funkcie.

Príklad:

Strom je samostatný organizmus, ktorý participuje na činnosti s inými organizmami, napr. vtákmi, hmyzom, rastlinami. Nevytvára svoje konáre preto, aby vtáky mali kde hniezdiť, ale vtáky využívajú konáre stromov na hniezdenie. Prostredie džungle neučí jednotlivé organizmy, ako sa majú správať, napr. neučí stromy, akú polohu majú zaujať ich konáre a korene, aby si zabezpečili dostatok svetla a výživy, ale každý strom má vrodenú predispozíciu pre zabezpečenie si dostatku slnečného svetla a výživy. Stromy, ktoré túto predispozíciu dokážu zužitkovať a zabezpečia si dostatok svetla a výživy, prežijú a reprodukujú sa. Také, ktorým sa to nepodarí, zahynú a iné organizmy zaujmú ich miesto. Džungľa neučí organizmy, ktoré ju tvoria, ako sa majú prispôsobiť, zmeniť, aby zvýšili svoju šancu prežiť. V džungli teda ide o prirodzený výber, o evolúciu.

Evolúcia funguje na základe výberu a nie na základe vyučovania. Podľa Edelmana rovnakým spôsobom funguje mozog. Ľudský mozog je stvorený na zabezpečenie prežitia človeka, nie na formálne vyučovanie. Človek sa najlepšie učí to, čo potrebuje pre fyzické, emočné, sociálne a ekonomické prežitie.

Procesy prirodzeného výberu, ktoré vytvárali dlhý čas džungľu, vytvárali v priebehu tisícročí aj ľudský mozog a vytvárajú aj siete nervových buniek (neurálne siete) v mozgu človeka v priebehu jeho života.

Mozog človeka sa začína vyvíjať už po troch týždňoch tehotenstva. Po štyroch týždňoch sú už hlavné časti mozgu (predný mozog, stredný i zadný mozog) rozoznateľné v primitívnej forme. Už pri narodení je mozog dieťaťa plne vybavený základnými zmyslovými a pohybovými prvkami, aby úspešne pôsobil v normálnom životnom prostredí. Dieťa sa nemusí špeciálne učiť ako rozoznávať špecifické zvuky a obrazce. Dospelí (rodičia) neučia deti chodiť, či rozprávať, iba zabezpečujú podmienky – dávajú možnosti na uplatnenie sa operačných procesov (predispozícií), ktoré sú vrodené. Podľa toho, ako sú tieto vrodené predispozície stimulované, deti ich buď budú využívať alebo naopak ich stratia. Veľa z toho, čo v živote robíme, je objavovanie a oživovanie toho, čo je zabudované v našom mozgu. DNA však nemôže zakódovať všetky možné kombinácie zvukov, svetla, vôní, chutí, pohybov atd., ktoré môže spracovať mozog, ale kóduje základné vývojové programy, ktoré regulujú spoje medzi neurónmi (vytváranie neurálnych sietí).

Už v prenatálnom období sa v mozgu vyvíjajú oblasti (mozgové centrá) zamerané na základné schopnosti, napr. na reč. Dieťa sa rodí s potenciálnou schopnosťou rozprávať ktorýmkoľvek z vyše 3000 jazykov, ktorými sa hovorí na našej Zemi. Keď novorodenec príde do styku s jazykom, ktorým sa hovorí v jeho okolí, jeho mozog rozoznáva zvuky tohoto jazyka. Čím viac prichádza do styku s týmto jazykom, tým sa vytvára viacej spojov (neurálnych sietí) a existujúce siete sa podľa frekvencie používania zosilňujú alebo oslabujú. Predispozície (neurónové siete) pre zvuky, ktoré nie sú v príslušnom jazyku, môžu časom atrofovať alebo sa môžu použiť na iné jazykové účely. Pozitívny vplyv na vývoj mozgu novorodenca má ale iba „živý“ jazyk, jazyk používaný v spojení s udalosťami, ktoré sa dejú s dieťaťom. Pokiaľ to nie je tak (napr. u televízie alebo magnetofónu), potom jazyk je pre novorodenca iba hlukom. Dospelí majú problémy naučiť sa cudzie jazyky, napr. väčšina starších Japoncov sa nedokáže naučiť vyslovovať hlásky r a l, ktoré v japonskom jazyku neexistujú. Japonské deti, ktoré sa učia anglický jazyk, s tým však nemávajú žiadne problémy.

Deti si osvojujú jazyk, jeho gramatiku, prízvuk, jazykové zvraty atď. ľahko, bez formálneho učenia, a to prostredníctvom rečového kontaktu s inými (najmä rodičmi). Čím je tento rečový kontakt intenzívnejší, tým dokonalejšie si jazyk osvoja.

V mozgu sú predispozície pre jednotlivé činnosti (schopnosti) lokalizované v rôznych lokalitách (centrách). Optimálny rozvoj týchto centier sa uskutočňuje v rôznych obdobiach ľudského života.

Obdobie, ktoré je pre rozvoj určitej schopnosti najvhodnejšie – je optimálne, sa nazýva kritické, či senzitívne obdobie alebo aj okno príležitosti:

• pre osvojenie si slovnej zásoby – otvára sa v druhom roku života a zatvára sa v šiestom roku života,
• pre matematiku a logiku – otvára sa v treťom roku a zatvára v šiestom roku života,
• pre citový a sociálny rozvoj – otvára sa pri narodení a zatvára vo veku dvoch rokov,
• pre motorický rozvoj – otvára sa ešte pred narodením a zatvára v druhom roku života.

Čas otvárania a zatvárania sa jednotlivých okien príležitostí sa môže v jednotlivých prípadoch do určitej miery meniť. Mozog dosahuje svoj špičkový výkon vo veku piatich rokov (Soussa, 1998). Okná príležitostí pre niektoré aktivity človeka uvádzame v nasledujúcej tabuľke:

Tab. č. 1: Okná príležitostí – kritické obdobia

(Key Findings on Infant and Early Childhood: Brain Development, 1998.) 

Ak sa určité schopnosti nerozvinú v príslušnom kritickom období, už nikdy nedosiahnu svoje potenciálne možnosti. Človek už nikdy nebude tým, kým by mohol byť.

Prvé roky života (od narodenia do puberty a z nich najmä predškolské roky a prvé roky základnej školy) sú pre budúcnosť človeka (jeho schopnosti) rozhodujúce.

Niektorí neurovedci ale spochybňujú tvrdenia o existencii okien