Prevencia drogových závislostí v školských podmienkach

Média a „šoubiznisové idoly“ ponúkajú bohaté vzory úspešnosti jednotlivých aktérov, ktorí sa ani netaja tým, že siahajú po látkach, ktoré im zabezpečujú esprit, bohatú kreativitu a výkonnosť. Dieťa má túžbu ich vyskúšať, napriek tomu, že vie, že ide o prostriedok, proti ktorému bojujú, ale na druhej strane aj hojne užívajú, dospelí. V psychologickej rovine ide o pokus overenia si vlastnej identity, posilnenie „ega,“ ako nositeľa činnosti a zodpovednosti za svoje konanie. Z praxe vieme, že tento fenomén môže nadobudnúť dramatické závery života mladej osobnosti a preto je dôležité, aby školy a pedagógovia mali tento aspekt profesionálne, teoreticky a aj prakticky, podchytený.

„Droga je predovšetkým prostriedkom úniku pred vlastnou neschopnosťou zvládnuť reálny svet.“ Jiří Vacek

Učiteľ je dôležitým koordinátorom procesu vzniku postojov, názorov, prístupov, rozhodnutí a získavania vedomostí žiakov. Napriek tomu, že dnes každý žiak aktívne komunikuje na sociálnych sieťach a má možnosť diametrálne odlišného výberu informácii, je práve dôraz na osobnosti pedagóga, ktorý na žiaka bezprostredne pôsobí, ktoré z informácii v záplave ponúk si dieťa vyberie a zvnútorní so svojimi hodnotami. Tieto hodnoty sú krehké, sú v procese kreovania osobnosti a preto by učiteľ mal byť schopný a edukovaný v rovine tejto práce, správne identifikovať problémy dieťaťa a spôsoby ich zvládania. Tieto vedomosti a zručnosti musí nadobúdať už v priebehu prípravy na učiteľské povolanie, nakoľko po nástupe do praxe bude musieť tieto problémy riešiť. Jedným z predpokladovúspešného zvládania a riešenia tejto problematikyje cielená výchova a vzdelávanie v rovine preventívnej aj konatívnej.

Teoretický a praktický pohľad na zvládanie problematiky

Z hľadiska preventívneho výchovného pôsobenia sa kladie dôraz na preventívnu úlohu rodiny a školy. Predpokladalo sa, že najschopnejším aktérom v protidrogovej výchove bude rodič, ktorý je za dieťa morálne, ale aj zo zákona zodpovedný. Boli vypracované mnohé formy informačných systémov pre rodičov. Odborníci verili, že rodičia vysvetlia svojim deťom všetky riziká súvisiace s užívaním drog, že začnú spolupracovať so zdravotníkmi, a že sa stanú pozitívnymi vzormi pre svoje dieťa. Očakávania sa nenaplnili. Mnohí rodičia neboli dokonca ochotní spolupracovať s lekármi či psychológmi ani vtedy, keď ich deti boli na drogách priamo závislé.

Psychológovia sa zhodli na nasledovných súvislostiach, ktoré spôsobujú odmietavé správanie sa rodiča:

• moralistický pohľad na správanie dieťaťa pod vplyvom závislosti na droge,
• očakávanie, že správanie dieťaťa sa môže zmeniť jeho správnym rozhodnutím,
• nepochopenie, že ide celkovo o chorobný stav psyché a tela postihnutého a že iba liečenie môže byť východiskom na záchranou dieťaťa,
• neprijatie faktu, že závislosť je smrteľná choroba, z ktorej sa možno zachrániť iba vtedy, ak rodič vie, že pacient musí spolupracovať a celé prostredie musí zmeniť postoj k pacientovi, a že tieto zmeny nenastanú samé, ale iba s pomocou odborníka.

Úsilie zapojiť rodiča do ozdravenia vlastných detí často zlyháva a preto sa musí pozornosť upriamiť na učiteľa a školu.

Výhody učiteľov:

• dĺžka komunikácie vo výchovno-vzdelávacom programe (učiteľ komunikuje so žiakom oveľa viac ako rodič doma),
• od učiteľa možno očakávať profesionálny prístup k výchove (väčšinu rodičov dieťa zmanipuluje a presvedčí o „svojej pravde“),
• učiteľ počas výchovno-vzdelávacieho pro