Júlia Jánošíková: Nechaj svoje myšlienky lietať

? 5 dní v NASA v Marshall Space Flight Center. Ako sa tam dostane učiteľka fyziky zo Slovenska?

Jednoducho, stačí vyplniť prihlášku a čakať. Musíte však zaujať tých, ktorí vyberajú učiteľov do grantového programu, keďže je to sponzorované spoločnosťou Honeywell. Prihlášky posielajú učitelia z celého sveta. Neviem, čím som zaujala ja, možno to bolo iba šťastie. Preto to treba vyskúšať a poslať prihlášku. Najbližšie sa systém otvára v septembri 2017. 

? V Alabame ste mali možnosť stretnúť mnohé inšpiratívne osobnosti. Ktoré to boli a čím Vás zaujali?

Okrem učiteľov z celého sveta, s ktorými som, vďaka sociálnym sieťam, denne v kontakte, to boli všetci, ktorí tento program pripravujú. Bývalí účastníci, ktorí boli ambasádormi tohto programu, ale aj vedúci našich tímov.

Z významných prezentujúcich to boli napríklad Clay Anderson, astronaut, ktorého najprv 15-krát odmietli a až potom mohol letieť do vesmíru. Je vzorom vo vytrvalosti a odhodlanosti. Je krásnym príkladom toho, že ak má niekto sen a verí mu, tak sa mu splní. Aj on bol vytrvalý a dokázal to, po čom túžil.

Spomeniem aj Homera H. Hickama Jr., ktorý vyrastal v malej dedinke, kde všetci pracovali v uhoľnej bani. No on svojou húževnatosťou a motiváciou prekonal všetky prekážky a dostal sa na dobrú strednú a následne aj na vysokú školu. Je veteránom z vietnamskej vojny a v roku 1981 sa stal inžinierom v NASA, kde navrhoval dizajn vesmírnych „lodí“ a podieľal sa na výcviku astronautov. Po ukončení svojej kariéry v NASA začal písať knihy, ktoré sú dnes veľmi oceňované. Je autorom jednej z najznámejších kníh ‒ Rocket boys. Táto kniha bola nominovaná za najlepší životopis roku 1998 a následne, v roku 1999 ju New York Times označil za bestseller číslo 1. Podarilo sa mu zachrániť ľudí z havarovanej plachetnice na rieke Tenesee. Za to dostal cenu od olympijského výboru USA a v roku 1996 niesol na území Huntsville v Alabame olympijskú pochodeň na ceste do Atlanty.

Významným človekom pre mňa bol aj Ed Buckbee, ktorý pôsobil v NASA ako inžinier pri lete na Mesiac. Ako dôstojník vesmírnych zálež

itostí pracoval so všetkými astronautmi z misií Merkúr, Gemini a Apollo. V roku 1970 ho zvolili za prvého riaditeľa Alabama Space & Rocket Center. Práve toho miesta, kde som bola aj ja. Spracoval a zozbieral najväčšiu zbierku vesmírnych a raketových zbraní na svete. Je jedným z prvých podporovateľov tvorby medzinárodných vesmírnych programov. Otvoril vesmírne kempy v Japonsku, Belgicku, Taliansku, Kanade. Napriek tomu, že je už na dôchodku, neustále sa snaží zvyšovať povedomie o potrebe vzdelávania a prípravy mládeže na vstup do technologického sveta. Dokáže veľmi pútavo rozprávať o tom, ako sa cítili prví ľudia na Mesiaci, o zážitkoch, ktoré pre nich predstavoval aj obed, ktorý si tu dali. Pri týchto troch pánoch sme si ani neuvedomili ako rýchlo čas, ktorý mali na svoju prezentáciu, utiekol. Už len počúvať o tom, vo mne vyvolávalo pocit vzdušenia a nadšenia.

? V rámci programu ste si vyskúšali aj simulovaný výcvik letu na Mars. V čom spočívala príprava na túto misiu?

Pri tejto aktivite každý z nášho tímu Unity (všetci učitelia boli rozdelení do tímov po 15 až 16 členov) sme dostali úlohu. Niektorí boli výskumníkmi priamo na „planéte“, niektorí boli vo výskumníckom boxe (ja) a niektorí boli pilotmi rakety, ktorá obiehala po orbite planéty alebo boli v riadiacom centre na Zemi. Práve tu sme si mohli vyskúšať vetu: „Huston, Husto

n máme problém“. Na šťastie naša misia prebiehala veľmi dobre, a preto sme túto vetu nemuseli použiť. Ja som bola v „kontajneri“, v ktorom som síce pristála na Marse, ale v uzavretom priestore. S kolegami sme pozorovali a testovali horniny a prach, ktorý sa našiel na povrchu. Robili sme protokoly, podávali hlásenie kapitánovi atď. Najprv to bola zábava, ale keď sme sa s úlohou zžili, bol to stres a zodpovednosť, aby sme misiu nepokazili. Každý mal svoju úlohu a bol za ňu zodpovedný. Bolo to neskutočné. Neverila som, že v mojom veku sa ešte do takejto tímovej „hry“ dokážem takto nesmierne zavŕtať.

? Ambasádorky programu Honeywell Educators vám ukázali aj praktické aktivity pre žiakov. Plánujete niektoré z nich so žiakmi aj vyskúšať? Je astronómia pre žiakov zaujímavá?

Ambasádorky sú bývalé účastníčky programu, ktorého som sa zúčastnila aj ja. Boli to inšpiratívne učiteľky, ktoré so žiakmi v škole, ale aj na krúžkoch pripravujú vedecké experimenty a projekty. Jedna z nich, Maria Nickel, učiteľka z Kanady, bola v programe výberu astronautov na základe svojich aktivít, ktoré pripravovala so žiakmi. Aktivity, ktoré sme videli v HESA, neboli finančne náročné. Často stačili zbytky zo stavby alebo plastová fľaša. Jednoduché experimenty, ktoré dokážu demonštrovať rozličné fyzikálne deje a sú zaujímavé, určite plánujem preniesť aj do vyučovania v škole. Je dôležité nielen to, že mám nielen niekoľko nápadov priamo z Alabamy, ale že sme v dennom kontakte s učiteľmi z celého sveta a navzájom si zdieľame a vymieňame naše aktivity. Tieto kontakty a nadviazané priateľské vzťahy boli jedným z podstatných prínosov celého týždňa.

? Ste učiteľkou fyziky, ktorú jej predmet baví. Ako by sa mala učiť fyzika, aby bavila súčasnú generáciu detí?

Podľa mňa je dôležité, aby sa fyzika na základných školách neučila tak, ako sa učí dnes (alebo ako si tvorcovia štátneho vzdelávacieho programu predstavovali). Žiaci sa učia vzorce, musia vedieť rátať a pracovať s nimi. Častokrát predstihuje učivo fyziky učivo v matematike, takže najprv musím žiakov naučiť veci z matematického hľadiska a až potom môžem s nimi rátať príklady a vysvetľovať im, či pripravovať s nimi projekty. Žiaci v ZŠ by mali byť motivovaní k tomu, aby si zamilovali prírodné vedy. To sa ale nestane tak, že ich budeme nútiť bifľovať sa fyzikálne zákony alebo nútiť do rátania príkladov. Dokázať to môžeme experimentálnou, či bádateľskou metódou, ktorá žiakov baví. Prípravou jednoduchých experimentov, na ktorých môžeme vysvetliť fyzikálne zákony. Možno si ich nebudú žiaci pamätať naspamäť, ale budú chápať, prečo to tak je. Mojím snom je navrátenie astronómie do učiva fyziky. Keď som zisťovala, prečo ho dali preč z učebných osnov, bolo mi povedané, že učitelia to neradi učili, nakoľko to bolo komplikované. Ja mám presne opačný názor. Práve táto téma je veľmi dobrá na rozvoj postojov, komunikačných zručností, vyjadrovanie svojich názorov a obhajovanie svojich vedomostí. A to je to, čo žiaci potrebujú nadobudnúť – zručnosť, kde nájsť informácie, ako ich hľadať, ako ich prezentovať atď. To, že nebudú v základnej škole účastní na fyzikálnych olympiádach, mi nevadí. To, že si budú vedieť nájsť informácie a podporiť svoje názory a postoje, mi vyhovuje. Ak sa nájde šikovný žiak, ktorý je dobrý vo fyzike, môže ísť na fyzikálnu olympiádu, vždy rada pomôžem a poradím. Ale oveľa viac ma nadchýnajú súťaže, ktoré inšpirujú žiakov a nie ich odrádzajú.

? Najnovšie ste sa prihlásili do mentoringového programu IRPU(LEAF). Aké sú vaše očakávania? Prečo si myslíte, že učiteľ potrebuje mentora?

Myslím, že treba využiť príležitosť, ak sa nájde niekto, kto vám pomôže. Ja beriem tento program ako pomoc školstvu, ale aj mne a žiakom. Je to pohľad zvonku, ktorý nie je zaťažený miestnou školou, ale je otvorený moderným aktivitám. Očakávam, že sa posuniem ďalej a opäť viac nadchnem žiakov pre fyziku a technológie. Dúfam, že sa dozviem nové metódy, ako so žiakmi pracovať a ako sa k nim priblížiť, viac ich nadchnúť pre vec, naučiť ich kriticky rozmýšľať a učiť jeden druhého.

? Ako sa dokážete vysporiadať s prekážkami, ktoré sa Vám postavia do cesty? Kde čerpáte motiváciu stále napredovať?

Nie je to jednoduché. Už boli časy, kedy som si povedala dosť. No

 potom som zdvihla telefón a zaznelo: „Neboj, to dáš, keby niečo, volaj. Pomôžeme, poradíme“. Za toto všetko vďačím v prvom rade rodine, ktorá ma podporuje a pomáha mi, aby som svoju prácu, ktorá mi je koníčkom, mohla vykonávať čo najlepšie. Tešia sa z každého úspechu žiakov, ale aj môjho. Mám zopár kolegov, ktorí kedykoľvek pomôžu. Nie sú to len učitelia, ale aj prevádzkoví zamestnanci, či pedagógovia z iných škôl. Nemôžem zabudnúť na ľudí z Microsoftu, ktorí podporujú naše aktivity a snažia sa pomôcť škole posúvať sa ďalej a byť modernejšou. Celé to začalo Letnou školou moderných učiteľov na Česko-Slovenskom pohraničí, ale to je už iný príbeh.... .

Ďakujeme za rozhovor. (red.)

Fotogaléria