Kolegiálna evalvácia – výzvy pre rozvoj kvality školy a učiteľa

Najviac preferovaným pojmom v súvislosti s meraním kvality školy je jej hodnotenie – evalvácia. Požiadavka kvality je spojená s externým meraním kvality školy, s jej efektivitou, eficienciou a akontabilitou. Výskumy ukazujú, že externá a interná evalvácia školy sa vzájomne nevylučujú a pre rozvoj škôl je vhodné posilniť najmä internú evalváciu – autoevalváciu (MacBeath, Schratz, Meuret, Jacobsen, 2006). Kým externá evalvácia školy máva často charakter kontroly, interná evalvácia má za cieľ pozrieť sa na prácu očami pedagogických zamestnancov školy. Keď sa interná evalvácia stane systematickou, prechádza do autoevalvácie. Iniciatíva k autoevalvácii prichádza zvnútra školy, z potreby učiteľov zvyšovať jej kvalitu. Cieľom externej evalvácie nemusí byť vždy kontrola.

Okrem autoevalvácie môžu školy na potrebu zvyšovania kvality spontánne reagovať aj prostredníctvom kolegiálnej evalvácie (peer rewiev), ktorá síce prichádza z externého prostredia, ale nemá za cieľ školu a jej výchovno-vzdelávací proces kontrolovať. Termín „peer rewiev“ sa ujal najmä v knihovníctve, kde pri recenzovaní prác vyjadruje rovnosť autora a posudzovateľa. V dokumentoch prijatých Európskym parlamentom sa tento termín prekladá ako „partnerské hodnotenie kvality“ (Európsky parlament, 2017). S. Michek (2014) uvádza, že pre českého čitateľa s dôrazom na riaditeľov škôl a učiteľov je najlepšie zrozumiteľný termín kolegiálna evalvácia.

Kolegiálna evalvácia sa pritom rozumie ako evalvácia poskytovaná partnermi. V prípade škôl sa partnermi myslia pedagogickí zamestnanci prichádzajúci zvonka, ktorí sú rovnocenní s hodnotenými učiteľmi.

Dôležité je, že pracujú v podobnej inštitúcii, majú rovnakú alebo podobnú kvalifikáciu a disponujú špecifickými profesionálnymi a odbornými vedomosťami a zručnosťami. Spájajú evalváciu školy a učiteľov s externou perspektívou, aj keď v mnohom podobnou. Kolegiálna evalvácia býva niekedy porovnávaná s inšpekciou alebo benchmarkingom. Školská inšpekcia, ako orgán štátnej správy v školstve plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach. Benchmarking v školstve je založený na porovnávaní výstupov a procesov škôl s cieľom poučiť sa, lepšie pochopiť vlastné fungovanie a potreby žiakov a odberateľov, uvedomiť si svoje rezervy, poučiť sa zo svojich chýb a zamerať sa na silné stránky školy, hľadať a nachádzať inšpiráciu pre vlastné zlepšenie, hľadať impulz pre náročnejšie ciele, zlepšovať rozhodovacie procesy v škole atď. (podľa Vašťatková, 2009; Miňová; 2007, Valent, 2014). V porovnaní s kolegiálnou evalváciou využíva benchmarking oveľa častejšie kvantitatívne dáta. Pri kolegiálnej evalvácii sú častejšie porovnávané pedagogické koncepcie a výchovno-vzdelávacie procesy ako výstupy edukácie.

Kolegiálna evalvácia je charakteristická pre školy, ktoré:

• sú zamerané na rozvoj,
• uznávajú spolupatričnosť učiacich sa žiakov aj učiacich sa učiteľov,
• vyznačujú sa otvorenou komunikáciou,
• majú lídrov vytvárajúcich podmienky pre učenie sa a jeho reflexiu,
• podporujú tímovú prácu a rešpekt k inakosti,
• sú vnímané ako komunity (podľa Pol, 2007).

Autoevalvácia alebo kolegiálna evalvácia školy môže podľa M. Pola (2007, s. 5) priniesť aj mnoho potenciálnych úskalí. Učitelia nie sú nadšení, keď majú otvoriť dlhodobo zakonzervova