Vplyv nežiaducich faktorov na atmosféru a vzťahy v materskej škole

Profesionalita riaditeľky materskej školy spočíva v jej schopnosti, ako dokáže v napätých situáciách kontrolovať svoje správanie, ovládať svoje emócie a regulovať ich tak, aby medzi zamestnancami nedochádzalo k napätiu a konfliktom, ktoré by mohli byť spúšťačom stresu a syndrómu vyhorenia ako dôsledku chronického stresu v práci.

Stres a jeho následky

Stresové faktory v materskej škole negatívne pôsobia na výkonnosť zamestnancov a postupne sa premietajú aj do interpersonálnych vzťahov. Stres zažívajú aj riaditeľky materských škôl, ktoré sú denne vystavované psychickej, mentálnej a najmä emocionálnej záťaži. Ako samozrejmosť sa u nich predpokladá empatický prístup a rešpektovanie individuality každého dieťaťa, zároveň sa od nich očakáva príjemné a ústretové správanie sa k rodičom a kultivované vystupovanie ku kolegom. Požiadavky, ktoré sú denne na nich kladené, môžu vyústiť až do emocionálneho, psychického a fyzického vyčerpania.

Aké typy stresu rozlišujeme?

Křivohlavý (1994) rozlišuje štyri typy stresu. Podľa intenzity stresovej reakcie rozlišuje hyperstres, ktorý prekračuje hranice adaptability a schopnosť vyrovnať sa so stresom, hypostres, ktorý považuje za zvládnuteľný. Podľa toho, ako stres na človeka pôsobí, rozlišuje stres negatívny – distresa pozitívny – eustres. V skutočnosti však medzi jednotlivými typmi stresu neexistujú hranice.

• Pozitívny stres nás posilňuje, pomáha nám nájsť vnútornú rovnováhu a stabilitu.
• Negatívny stres sprevádza únava, bolesti hlavy, sucho v ústach, bolesti krčnej chrbtice, trasenie rúk, podráždenosť, nervozita, plačlivosť, hádavosť, tiky, depresia, zabúdanie, poruchy spánku, problémy v komunikácii s ľuďmi, nezáujem o dôležité veci, nechutenstvo, prejedanie sa. Takýto stres je vyčerpávajúci.

Z fyziologického hľadiska je stres individuálnou odpoveďou na nadmernú fyzickú, emočnú alebo intelektuálnu záťaž.

Medzi typické navonok pozorovateľné príznaky stresu patria:

• fyziologické príznaky stresu - ide napríklad o zvýšenie telesného tlaku, zrýchlenie dýchania, bolesti hlavy, krku, chrbta, nevoľnosť a žalúdočné kŕče, poruchy trávenia, hnačka, potenie, zmeny hmotnosti a iné;
• emocionálne príznaky stresu – ide o prežívanie neistoty, úzkosti až depresie, zúfalstva, stratu schopnosti sústredenia, roztržitosť, pocity izolovanosti, bezmocnosti, neschopnosť rozhodovania, hnev, zlosť a iné;
• behaviorálne príznaky stresu -ich dôsledkom môžu vzniknúť poruchy medziľudských vzťahov, prejavy podráždenosti, útočnosť, neovládané prejavy emócií, utiahnutosť a iné. Príznakom môžu byť aj špecifické reakcie v podobe úniku, pasivity alebo neprimeraného útoku na zdroj stresu (Křivohlavý, 1994).

Na vzniku stresových situácií v materskej škole sa môže podieľať viacero faktorov, ktoré môžu negatívne vplývať na zdravie a kvalitu vzťahov medzi zamestnancami.

Príklad:

Dlhodobý stres má na človeka ničivý dopad, preto je dôležité sa mu vedieť vyhnúť. Nie vždy sa to však dá. Preto je dôležité zvoliť si v boji so stresom takú stratégiu, ktorá nám pomôže udržať si psychickú a fyzickú rovnováhu.

Odporúčanie

Pre zvládanie stresu považujeme za dôležité stanoviť si priority a nerobiť viac vecí naraz, naplánovať činnosti a zorganizovať si čas, dopriať si čas na oddych, naučiť sa povedať „nie“, otvorene vyjadrovať svoje pocity, myslieť pozitívne, v napätej situácii zachovať rozvahu, ovládať svoje emócie, konflikt riešiť empaticky a konštruktívne.

Syndróm vyhorenia ako dôsledok dlhodobého stresu

Tam, kde chýbajú korektné vzťahy, kde vládne napätie a stres, hrozí zhoršenie kvality vzťahov, klesajúci pracovný výkon zamestnancov a strata motivácie naďalej sa angažovať v práci. Ak sú však zamestnanci vystavovaní nadmernej záťaži a stresu dlhšiu dobu, môže dôjsť až k tzv. syndrómu vyhorenia, kedy kolegovia strácajú schopnosť radovať sa z práce, komunikovať medzi sebou a všetko vidia v negatívnom svetle.

Syndróm vyhorenia patrí medzi veľmi nepríjemné a negatívne emocionálne javy v živote človeka. Ako prvý pojem burn-out syndrome v psychologickej literatúre uviedol v roku 1974 Herbert J. Freudenbergera definoval ho takto: „Bourn-out je konečným štádiom procesu, pri ktorom ľudia, ktorí sa hlboko emocionálne niečím zaoberajú, strácajú svoje pôvodné nadšenie (svoj entuziazmus) a svoju motiváciu (svoje vlastné hnacie sily)“ (Křivohlavý, In: Nosková – Pavúrová, 2020). Iní autori syndróm vyhorenia chápu ako subjektívne prežívanie fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania spôsobeného dlhodobými emocionálne náročnými situáciami. Podľa Hartla (2004) sa syndróm vyhorenia u človeka prejavuje stratou profesionálneho alebo osobného záujmu o prácu v dôsledku dlhoročného emocionálneho vyčerpania.

Spoločnými znakmi takmer všetkých definícií syndrómu vyhorenia je, že:

• sa najčastejšie vyskytuje v pomáhajúcich profesiách, kde sa vyžaduje kontakt s ľuďmi,
• je predovšetkým psychického charakteru, ktorého kľúčovou zložkou je emocionálne a kognitívne vyčerpanie,
• je dôsledkom dlhodobého chronického stresu.

Fázy syndrómu vyhorenia

Aj v materskej škole môže v učiteľskom kolektíve dochádzať k syndrómu vyhorenia, ktoré sa prejaví až po určitom čase. Celý proces, ktorého vyvrcholením je syndróm vyhorenia, môže trvať niekoľko rokov a môžeme vnímať, že prebieha v nasledujúcich fázach:

1. NADŠENIE – človek sa s elánom vrhá do práce, má veľké očakávania, vysoké ideály, zanedbáva svoje voľnočasové aktivity na úkor angažovania sa vo všetkých činnostiach a aktivitách školy, cíti nadšenie zo sociálnych kontaktov so spolupracovníkmi a s nadriadenými.
2. STAGNÁCIA – počiatočné nadšenie upadá, ideály sa nedarí realizovať, očakávania uznania za prácu nadčas prichádzajú sporadicky, požiadavky vedenia, rodičov detí obťažujú. Vnímame, čo všetko sme obetovali na úkor vlastnej rodiny, voľného času a pod.
3. FRUSTRÁCIA – vnímame materskú školu negatívne, stále viac si uvedomujeme, že naša práca je nedocenená zo strany vedenia, čo nás frustruje, práca začína byť chaotická a nesystematická, narastajú konflikty s nadriadenými, objavujú sa prvé emocionálne a fyzické príznaky vyhorenia.
4. APATIA – stávame sa apatickými voči práci, požiadavkám nadriadených, stagnuje komunikácia s kolegami, odmietame prácu nadčas, inovácie, robíme iba to najnevyhnutnejšie, vyhýbame sa akýmkoľvek aktivitám prevláda únava, vyčerpanie.
5. VYHORENIE– úplná strata sebavedomia, sebaúcty, sebahodnotenia, strata sebamotivácie k akýmkoľvek činnostiam a aktivitám v práci, dosiahnutie absolútneho emocionálneho a fyzického vyčerpania (spracované podľa Pavúrová – Nosková, 2020).

Existuje množstvo faktorov, ktoré majú vplyv na vznik syndrómu vyhorenia. Môžu súvisieť s osobnosťou človeka, s pracovným a rodinným prostredím, alebo s výkonom práce a jeho profesiou.

Príklad:

Uvedené faktory majú na každého človeka v pedagogickom tíme iný vplyv. V materskej škole syndróm vyhorenia nezaťažuje iba osobu, ktorá ním trpí, ale zaťažuje aj okolie a celé školské prostredie. U učiteliek a riaditeliek sa to premieta najmä do vzťahov a postojov k deťom, rodičom, kolegyniam a neskôr aj k vlastnej rodine a sebe.

Považujeme za dôležité snažiť sa uplatňovať taký životný štýl a spôsob práce, ktorý človeku pomôže minimalizovať výskyt stresových situácií na pracovisku.

Odporúčanie

V prevencii pred syndrómom vyhorenia odporúčame:

• stanoviť si pracovné i súkromné priority, neplytvať energiou na nepodstatné veci,
• dodržiavať životosprávu a psycho-hygienické zásady,
• správať sa asertívne a vedieť povedať „nie“ v odôvodnených prípadoch,
• myslieť pozitívne, vyhýbať sa negatívnym myšlienkam a sebaľútosti,
• vedieť sa odosobniť od problémov a konfliktov druhých,
• venovať sa sebareflexii a uvedomeniu si vlastných silných a slabých stránok,
• znížiť príliš vysoké očakávania voči sebe, deťom, kolegyniam a rodičom,
• hľadať sociálnu oporu v ľuďoch, s ktorými môžeme zdieľať svoje pocity,
• snažiť sa o konštruktívne riešenie problémov,
• naučiť sa adekvátne riešiť záťažové situácie,
• pestovať dobré medziľudské vzťahy na pracovisku,
• vytvárať neformálne stretnutia zamestnancov aj mimo pracoviska,
• jasne zadefinovať kompetencie a zodpovednosť zamestnancov za pridelené úlohy.

Aktívne využívanie uvedených preventívnych opatrení môže výraznou mierou eliminovať riziko vyhorenia u zamestnancov. Dôležité je uvedomiť si, že kvalitne vykonávať svoju prácu môžeme iba vtedy, ak máme sami dostatok vnútorných síl a energie.