Vybrané faktory kariérového vývinu žiakov

Dôkazom zvyšujúceho sa povedomia o dôležitosti faktorov kariérového vývinu v našej krajine môže byť napr. samotná existencia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce v štátnych vzdelávacích programoch ISCED 0, 1 a 2; legislatívne ukotvenie profesie kariérového poradcu v školských poradenských inštitúciách, a s tým spojené zmeny v cieľoch a inštitucionálnom prerozdelení kariérového poradenstva v regionálnom školstve, ktoré sú platné od 1. septembra 2019; zmeny v základných úväzkoch kariérového alebo školského poradcu smerujúce k zefektívneniu ich činnosti; inovácia a štandardizácia metodických postupov v poradenskom systéme, a tým aj v kariérovom poradenstve. Uvedené príklady možno považovať za pozitívne kroky k efektívnemu a dobre fungujúcemu kariérovému poradenstvu a kariérovej výchove. Žiaľ, treba poukázať aj na niektoré nedostatky, ktoré u nás, na rozdiel od iných krajín, stále pretrvávajú. V príspevku sa zameriavame na niektoré aktuálne atribúty kariérového vývinu človeka, ktoré treba v našich podmienkach akcentovať.

Kariérový vývin v minulosti a dnes

Problematickými oblasťami u nás realizovanej kariérovej výchovy a kariérového poradenstva sú jeho obsahová stránka, aj používané prístupy.

Čo sa týka obsahu, bolo by vhodné jednoznačne odpovedať na otázky:

Ktoré oblasti osobnosti žiaka treba rozvíjať, na ktoré sa zamerať tak, aby bol v príslušnom životnom období schopný relevantného kariérového rozhodnutia? Sú to schopnosti, záujmy, emocionálna inteligencia, exekutívne funkcie?

Ešte závažnejšia je otázka prístupov v kariérovom poradenstve. Stále pretrváva tradičný, tzv. poradenský, či medicínsky model kariérového poradenstva, ktorému zodpovedajú aj používané postupy a metódy, na úkor preventívneho modelu, v ktorom sú prevažne používané rozvíjacie programy, zameriavajúce sa na zvyšovanie schopnosti kariérového rozhodovania jednotlivca. Tým sa dostávame späť k obsahovej stránke kariérového poradenstva:

Ktoré zručnosti sú pre správne kariérové rozhodnutie dôležité? Systematickým rozvíjaním ktorých kognitívnych a exekutívnych funkcií, psychických stavov a osobnostných vlastností k primeranej úrovni kariérového rozhodnutia jednotlivca dospejeme?

V minulosti boli nároky na kariérové rozhodovanie jednotlivca minimálne. Povolania sa dedili, vzdelávanie, ako ho poznáme dnes, neexistovalo. Kariéra bola relatívne jednoduchá a vopred daná. Dospievajúci neuvažovali o tom, čím sa budú živiť, nerozhodovali sa pre povolanie na základe záujmov, schopností, sebapoznania. Až s rozvojom vedy a techniky došlo k rozšíreniu počtu profesií, čo si vyžadovalo špecifickú prípravu na ich výkon (Hargašová, 2007). Tu sa stretávame s paradoxnou situáciou. Kým v minulosti neexistovali podmienky pre relevantné kariérové rozhodovanie (napr. poznatky v smere diagnostiky, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám vo svete práce a pod.), resp. v súlade s vyššie uvedeným, kariérové rozhodovanie ani nebolo potrebné, a teda nevyhnutne muselo dochádzať v niektorých prípadoch k nesprávnym rozhodnutiam.

V súčasnosti sú podmienky prítomné, častokrát však nie sú primerane využívané, niekedy dokonca ignorované, s rovnakým následkom nesprávnych rozhodnutí dospievajúcich v ich kariérovom smerovaní.

Kariérový vývin nezačína v období dospievania

Aktuálne máme k dispozícii viacero definícií kariérového vývinu, ktoré sa odlišujú zameraním viac na jednotlivca a jeho osobnostný vývin alebo na organizáciu. Inú odlišnosť možno vidieť vo vekovom vymedzení. Kým niektoré teórie ho vymedzujú ako celoživotný proces, iné sa sústreďujú na akcentované vývinové štádiá, ako sú adolescencia a mladšia dospelosť. Ide o koncepcie kariérového vývinu zdôrazňujúce predovšetkým úsilie jednotlivca, ktoré vynakladá v časovom úseku kariérového rastu, počas výkonu profesie (Groma, 2012).

Významné atribúty aktuálne definovaného kariérového vývinu zovšeobecňujú Kapes, Mastie a Whitfield (1994) v podobe týchto princípov:

• kariérový vývin je celoživotný proces, následnosť volieb,
• rozhodovanie a plánovanie rozvoja kariéry jednotlivca je proces, ktorý sa dá naučiť a aplikovať v priebehu celého života,
• do kariérovej voľby je zapojených množstvo faktorov,
• predchádzajúce skúsenosti ovplyvňujú súčasné potreby a záujmy,
• sociálny kontext ovplyvňuje názory jednotlivcov,
• mýtus „jedinej vhodnej profesie“ je škodlivý a nepresný,
• pozitívny a realistický sebaobraz a dôvera sú najdôležitejšie pri formulovaní možností a venovaní sa kariérovému rozvoju,
• šanca sa dá „pripraviť“, netreba na ňu len pasívne čakať.

Moderná definícia kariéry sa od tej tradičnej odlišuje akcentom životných skúseností, vedomostí, zručností a ich rozvíjania, prostredníctvom hľadania nový