Vybrané faktory kariérového vývinu žiakov

Dôkazom zvyšujúceho sa povedomia o dôležitosti faktorov kariérového vývinu v našej krajine môže byť napr. samotná existencia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce v štátnych vzdelávacích programoch ISCED 0, 1 a 2; legislatívne ukotvenie profesie kariérového poradcu v školských poradenských inštitúciách, a s tým spojené zmeny v cieľoch a inštitucionálnom prerozdelení kariérového poradenstva v regionálnom školstve, ktoré sú platné od 1. septembra 2019; zmeny v základných úväzkoch kariérového alebo školského poradcu smerujúce k zefektívneniu ich činnosti; inovácia a štandardizácia metodických postupov v poradenskom systéme, a tým aj v kariérovom poradenstve. Uvedené príklady možno považovať za pozitívne kroky k efektívnemu a dobre fungujúcemu kariérovému poradenstvu a kariérovej výchove. Žiaľ, treba poukázať aj na niektoré nedostatky, ktoré u nás, na rozdiel od iných krajín, stále pretrvávajú. V príspevku sa zameriavame na niektoré aktuálne atribúty kariérového vývinu človeka, ktoré treba v našich podmienkach akcentovať.

Kariérový vývin v minulosti a dnes

Problematickými oblasťami u nás realizovanej kariérovej výchovy a kariérového poradenstva sú jeho obsahová stránka, aj používané prístupy.

Čo sa týka obsahu, bolo by vhodné jednoznačne odpovedať na otázky:

Ktoré oblasti osobnosti žiaka treba rozvíjať, na ktoré sa zamerať tak, aby bol v príslušnom životnom období schopný relevantného kariérového rozhodnutia? Sú to schopnosti, záujmy, emocionálna inteligencia, exekutívne funkcie?

Ešte závažnejšia je otázka prístupov v kariérovom poradenstve. Stále pretrváva tradičný, tzv. poradenský, či medicínsky model kariérového poradenstva, ktorému zodpovedajú aj používané postupy a metódy, na úkor preventívneho modelu, v ktorom sú prevažne používané rozvíjacie programy, zameriavajúce sa na zvyšovanie schopnosti kariérového rozhodovania jednotlivca. Tým sa dostávame späť k obsahovej stránke kariérového poradenstva:

Ktoré zručnosti sú pre správne kariérové rozhodnutie dôležité? Systematickým rozvíjaním ktorých kognitívnych a exekutívnych funkcií, psychických stavov a osobnostných vlastností k primeranej úrovni kariérového rozhodnutia jednotlivca dospejeme?

V minulosti boli nároky na kariérové rozhodovanie jednotlivca minimálne. Povolania sa dedili, vzdelávanie, ako ho poznáme dnes, neexistovalo. Kariéra bola relatívne jednoduchá a vopred daná. Dospievajúci neuvažovali o tom, čím sa budú živiť, nerozhodovali sa pre povolanie na základe záujmov, schopností, sebapoznania. Až s rozvojom vedy a techniky došlo k rozšíreniu počtu profesií, čo si vyžadovalo špecifickú prípravu na ich výkon (Hargašová, 2007). Tu sa stretávame s paradoxnou situáciou. Kým v minulosti neexistovali podmienky pre relevantné kariérové rozhodovanie (napr. poznatky v smere diagnostiky, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám vo svete práce a pod.), resp. v súlade s vyššie uvedeným, kariérové rozhodovanie ani nebolo potrebné, a teda nevyhnutne muselo dochádzať v niektorých prípadoch k nesprávnym rozhodnutiam.

V súčasnosti sú podmienky prítomné, častokrát však nie sú primerane využívané, niekedy dokonca ignorované, s rovnakým následkom nesprávnych rozhodnutí dospievajúcich v ich kariérovom smerovaní.

Kariérový vývin nezačína v období dospievania

Aktuálne máme k dispozícii viacero definícií kariérového vývinu, ktoré sa odlišujú zameraním viac na jednotlivca a jeho osobnostný vývin alebo na organizáciu. Inú odlišnosť možno vidieť vo vekovom vymedzení. Kým niektoré teórie ho vymedzujú ako celoživotný proces, iné sa sústreďujú na akcentované vývinové štádiá, ako sú adolescencia a mladšia dospelosť. Ide o koncepcie kariérového vývinu zdôrazňujúce predovšetkým úsilie jednotlivca, ktoré vynakladá v časovom úseku kariérového rastu, počas výkonu profesie (Groma, 2012).

Významné atribúty aktuálne definovaného kariérového vývinu zovšeobecňujú Kapes, Mastie a Whitfield (1994) v podobe týchto princípov:

• kariérový vývin je celoživotný proces, následnosť volieb,
• rozhodovanie a plánovanie rozvoja kariéry jednotlivca je proces, ktorý sa dá naučiť a aplikovať v priebehu celého života,
• do kariérovej voľby je zapojených množstvo faktorov,
• predchádzajúce skúsenosti ovplyvňujú súčasné potreby a záujmy,
• sociálny kontext ovplyvňuje názory jednotlivcov,
• mýtus „jedinej vhodnej profesie“ je škodlivý a nepresný,
• pozitívny a realistický sebaobraz a dôvera sú najdôležitejšie pri formulovaní možností a venovaní sa kariérovému rozvoju,
• šanca sa dá „pripraviť“, netreba na ňu len pasívne čakať.

Moderná definícia kariéry sa od tej tradičnej odlišuje akcentom životných skúseností, vedomostí, zručností a ich rozvíjania, prostredníctvom hľadania nových príležitostí, pričom menej prízvukuje štúdium a priebeh povolaní:

• Kariéra je nepretržitý sled kratších či dlhších časových období, v rámci ktorých človek v priebehu celého života nadobúda vedomosti a zručnosti, životné a pracovné skúsenosti, realizuje pracovné činnosti, hľadá svoje pracovné príležitosti, žije v rôznych formálnych a neformálnych sociálnych skupinách súbežne s plnením ostatných sociálnych rol (Hargašová, 2007).

Aktuálne sa odborníci v oblasti kariérového poradenstva prikláňajú skôr k širšiemu vymedzovaniu pojmu kariéra, ktorý je všeobecne definovaný ako celoživotný proces, v ktorom sa získavajú a využívajú schopnosti, zručnosti a skúsenosti vo všetkých životných oblastiach, a to tak formálneho (vzdelanie, zamestnanie), ako aj neformálneho (domov, komunita) charakteru (Sultana, Watts, 2004).

Materská a základná škola by mali poskytovať žiakovi pevný základ pre budúcnosť, pre jeho akademický, psychický, sociálny a celkový osobnostný rast. Kariérový vývin v tomto ponímaní nezačína v adolescencii alebo v ranej dospelosti, ale oveľa skôr a na základnej škole nie je obmedzený len na voľbu strednej školy alebo výber povolania. Dieťa sa vyvíja a poradenstvo musí byť zamerané komplexne na všetky jeho vývinové aspekty. Ciele kariérového poradenstva na základnej škole spočívajú v porozumení sebe samému, aby žiak dokázal vnímať svoju jedinečnosť aj svoje nevýhody, vývine zdravého self-konceptu, rozvíjaní sa vo všetkých sférach života, fungovaní v rôznych úrovniach interpersonálnych vzťahov, zmierňovaní rôznych osobných, alebo emocionálnych problémov a vyrovnávaní sa s nimi. Na základnej škole sa žiaci nachádzajú vo formatívnej fáze vývinu, kedy majú menšie problémy prispôsobiť sa ako v neskorších obdobiach a osvojiť si niektoré spoločensky žiaduce modely správania (Egbo, 2015). Fakt, že kariérová výchova a kariérové vzdelávanie sa netýka len žiakov prvého a druhého stupňa sekundárneho vzdelávania, ale že s vnímaním sveta práce sa má primeranou formou začať už v predškolskom a ranom veku, poukazuje na možnosť nadviazať na obdobie, kedy sa deti zoznamujú so svetom dospelých, s povolaniami vo fantázii a ich stvárňovaním v hrách (Hargašová, 2015).

Myslieť však zo strany rodičov na veľmi konkrétnu kariéru dieťaťa už v jeho ranom alebo predškolskom veku, môže byť skôr kontraproduktívne.

Bývajú to prípady premotivovaných rodičov, ktorí si veľmi skoro vysnívajú profesiu vlastného dieťaťa vplyvom rôznych (aj neprimeraných) motívov (napr. ich vlastné nesplnené ambície), ktoré boli súčasťou ich vlastného života. Potom „húževnato“ pracujú na kariére vlastného dieťaťa tak, že mu v konečnom dôsledku viac uškodia ako pomôžu. To sú deti, ktorých voľný čas je vyplnený do poslednej minúty, aby bol maximálne využitý v smere rozvoja ich vedomostí a zručností. Je to extrém v správaní niektorých rodičov. Tento extrém má svoju analógiu na opačnom póle – niektorí rodičia potrebu zaujímať sa o kariéru vlastných detí vôbec nemajú, a to ani v ich vyšších vývinových štádiách. Primeraný spôsob prístupu rodičov ku kariérovému vývinu ich detí je pravdepodobne niekde uprostred, medzi oboma pólmi.

Jednoznačný návod pre rodičov, ako pozitívne prispieť od útleho veku primeranému vývinu jednotlivých oblastí osobnosti ich dieťaťa, neexistuje. Možno však vymedziť paušálne odporúčania, ktoré treba prispôsobiť výchove, a neskôr vzdelávaniu konkrétneho dieťaťa.

Sú to odporúčania:

• primeranej kvantity a kvality stimulov v telesnom, motorickom, kognitívnom, emocionálnom, sociálnom, osobnostnom a pracovnom vývine dieťaťa,
• usporiadania vnútorných a vonkajších podmienok a vplyvov na psychický a fyzický vývin dieťaťa,
• zvládania prípadnej výnimočnosti dieťaťa (akejkoľvek, ktorá by mohla znamenať nejakú prekážku jeho normálnej adaptácie v živote, a teda aj v oblasti kariéry).

Príklad:

Uviedli sme len niekoľko príkladov podpory dieťaťa, a to len v kognitívnej vývinovej oblasti, konkrétne rečovej. Vývinových oblastí je však viac, a ak nie všetky, tak určite aspoň niektoré z nich s budúcou kariérou konkrétneho dieťaťa úzko súvisia.

Kariérovú výchovu a kariérové poradenstvo treba realizovať dlhodobo. Znamená to, že zaoberať sa kariérovým vývinom žiakov musíme nielen v akcentovaných vývinových štádiách (jednorázovo), ale preventívne, t. j. niekoľko rokov pred príchodom tzv. tranzitného obdobia, keď spoločnosť stavia pred jednotlivca jednu zo zásadných vývinových úloh – kariérové rozhodnutie.

Podpora kariérového vývinu v škole

Kariérová výchova a vzdelávanie bývajú definované ako nadobúdanie zručností, pomocou ktorých môžu mať jednotlivci kontrolu nad vlastnou kariérou a štúdiom, prostredníctvom ktorých uskutočňujú svoje rozhodnutia o voľbe kariéry a vedomostí o širších socioekonomických faktoroch, ktoré môžu na tieto zručnosti vplývať (Zvariková, 2007). V užšom slova zmysle možno kariérové vzdelávanie definovať ako formálny proces, ktorý umožní jednotlivcovi identifikovať, vyjadriť a rozvíjať vlastné schopnosti, kvalifikáciu, skúsenosti, postoje a vedomosti a pomôže mu realizovať bezpečný prechod smerom k voľbe budúcnosti, riadeniu vlastnej kariéry ako študenta počas života, s realistickými a pozitívnymi postojmi. Kariérové vzdelávanie ako proces by malo byť príslušné potrebám rôznych vzdelávajúcich sa, ktorí sa odlišujú vekom, schopnosťami, ambíciami, pôvodom a spôsobilosťou sebariadenia (Stanbury, 2005).

Najrozšírenejší je postup kariérového vzdelávania, vychádzajúci z modelu DOTS zo sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia (akronym je odvodený od názvov jednotlivých zložiek, z ktorých pozostáva):

• Decision learning (učenie sa rozhodovať), ktorej cieľom je nadobudnúť spôsobilosť realizovať rozhodnutia a schopnosť zvažovať osobné faktory pri tvorbe spoľahlivých plánov.
• Opportunity awareness (uvedomovanie si príležitostí a poznanie sveta práce), ktorej cieľom je poznať jednotlivé povolania, vedieť aké jednotlivé pracovné príležitosti existujú, byť schopní ich cielene vyhľadávať, aspoň všeobecne poznať požiadavky na profesie (podmienky na prijatie do určitého zamestnania).
• Transition learning (učenie sa zvládať tranzitné obdobia), ktorej cieľom je pochopiť, ako hľadať a získať zamestnanie a prezentačné schopnosti,
• Self-awareness (sebauvedomenie a sebapoznanie), je zložka kariérového vzdelávania, ktorej cieľom je, aby jednotlivec nadobudol schopnosť identifikovať a vyjadriť svoje osobnostné vlastnosti (záujmy, schopnosti, hodnoty), ktoré ovplyvňujú kariérové plány (Law, Watts, 2003).

Aktuálnu úroveň prípravy žiakov našich škôl pre trh práce nemožno považovať za dostatočnú. Treba venovať väčšiu pozornosť kariérovej výchove žiakov na základných a stredných školách, rozpracovať a realizovať programy kariérovej výchovy v školách. Bolo by vhodné zaviesť osobitný vyučovací predmet voľba povolania už do základných škôl (aspoň v posledných dvoch ročníkoch) a vytvoriť priestor pre kariérovú výchovu žiakov, na ich prípravu do sveta práce, na pomoc pri ich profesijnom rozhodovaní (Lepeňová, Hargašová, 2012).

Príklad:

Kariérovú výchovu a vzdelávanie realizujú najčastejšie učitelia, prípadne výchovní poradcovia, kariérové poradenstvo najmä odborní pracovníci škôl a školských zariadení (psychológovia, školskí psychológovia). Dôležité však je, že činnosti týchto odborníkov sa musia navzájom dopĺňať, nadväzovať na seba.

Trendy kariérovej výchovy a poradenstva

Od počiatkov služieb kariérového poradenstva došlo k viacerým zásadným zmenám, ktoré reflektuje kariérové poradenstvo vo vyspelých krajinách, a ktoré by sme mali urýchlene implementovať aj u nás, čo v praxi vyžaduje napodobniť niektoré trendy vývoja kariérového poradenstva:

• Kariérové poradenstvo by malo byť multidisciplinárne, teda psychologická profesia by nemala byť jediná, ktorá sa v tomto smere realizuje. Je potrebná účasť viacerých odborníkov pri rozhodovacom procese, pričom má ísť o tímovú prácu. Cieľom je vytvorenie siete služieb (psychológ, pedagóg, kariérový poradca, inžinier, atď.).
• Služby kariérového poradenstva by mali byť poskytované biodromálne (celoživotne), počínajúc kariérovou výchovou a vzdelávaním, cez kariérové poradenstvo v tranzitných štádiách, až po rekvalifikácie v priebehu života a učenie sa niečoho nového.
• Kariérovú výchovu a kariérové poradenstvo treba realizovať prostredníctvom relevantných prístupov, z ktorých aktuálnym a efektívnym je preventívny (edukatívny) model kariérovej výchovy, vzdelávania a poradenstva. Na rozdiel od medicínskeho, ktorý je charakteru nápravy už vzniknutých problémov v kariérovom vývine žiaka, preventívny model vedie k primeranej úrovni kariérového rozhodnutia väčšiny jednotlivcov v období určenom sociokultúrnym prostredím, v ktorom jednotlivec žije. Služby kariérového poradenstva treva zameriavať nielen na odstránenie problému, resp. jeho príčiny, ale aj na zámerné rozvíjanie osobnosti, resp. predchádzanie vzniku problému prostredníctvom edukácie.
• Kariérové poradenstvo sa nesmie sústreďovať sa len na krízové skupiny podľa veku alebo iných kritérií, ale musí poskytovať poradenské služby všetkým (najlepšie plošne, napr. depistáž ťažkostí kariérového rozhodovania).
• Kariérové poradenstvo by nemalo byť rezortné (oddelené), ale prepojené (spolupráca viacerých rezortov, napr. školstvo a poľnohospodárstvo).
• Odborníci v kariérovej výchove a poradenstve by mali prejsť od jednotlivých informácií (a klientov) k databázam a samoobslužnosti, pretože relatívna samostatnosť pri kariérovom rozhodovaní a zručnosť výberu povolania je jedným z cieľov výchovy a vzdelávania.
• Odborníci v kariérovej výchove a poradenstve by mali poskytovať viacero typov služieb (nielen informačné, ale aj vzdelávacie, programové a pod. (Hargašová, 2007).

Rozvoj kľúčových kompetencií žiakov pri zachovaní relevantnej úrovne kariérového rozhodovania je efektívny iba prostredníctvom realizácie poradenských programov.

Možno ich všeobecne charakterizovať ako zamerané na sebapoznávanie, skúmanie seba vo vzťahu k existujúcim možnostiam štúdia a pracovným príležitostiam (napr. diagnostika a SWOT analýza), využívajúce pestré, ale integrované metódy a postupy, vytvárajúce podporujúce prostredie poskytujúce aj poradenské služby. Vo všeobecnosti možno z hľadiska cieľov vo sfére práce a povolania vrátane prípravy na vstup do sveta práce vyčleniť tri typy programov kariérového poradenstva:

1. Programy kariérovej výchovy sú zamerané na formovanie kľúčových kompetencií a na výchovu k profesijnému rozhodovaniu sa. Programy tohto typu pripravujú deti a mládež veku primeraným spôsobom na vstup do sveta práce. Sú súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu.
2. Informačno-poradenské programy sú zamerané predovšetkým na doplnenie chýbajúcich profesijných informácií(t. j. informácií o povolaniach, zamestnaniach, odboroch prípravy, požadovaných predpokladoch, podmienkach, možnostiach uplatnenia sa vo svete práce a pod.), a to buď v osobnom kontakte s odborným poradcom alebo dištančne, ako aj samoobslužne s využitím informačno-komunikačných technológií. Sú súčasťou výchovných aj psychologických programov, možno ich však realizovať aj relatívne autonómne.
3. Psychologické poradenské programy sú zamerané na skvalitňovanie psychickej regulácie profesijného správania sa mladých ľudí, t. j. správania sa vo sfére práce, zamestnania, rozhodovania sa o ďalšom štúdiu a budúcom povolaní. Sú poňaté širšie ako len program profesijného rozvoja, to znamená, že sú zamerané na celkový osobnostný rozvoj. Realizujú sa výlučne v poradensko-psychologickom procese, a to buď ako individuálne alebo skupinové poradenstvo (Lepeňová, 2006).

Rozvíjací program je poväčšine zmysluplne zostavený z obsahového, aj časového hľadiska. Ideálne je, ak bol rozvíjací program experimentálne overený. Takýto program je potom spoľahlivý a jeho použitie bude s vysokou pravdepodobnosťou viesť k pozitívnym výsledkom. Efektívnym typom rozvíjacieho programu je tzv. aktívne sociálne učenie, napr. sociálno-psychologický tréning. Rozvíjacie programy by mali byť vhodne zamerané, t. j. mali by rozvíjať tie psychické procesy, stavy a osobnostné vlastnosti, ktoré významne vplývajú na schopnosť kariérového rozhodovania (samostatnosť jednotlivca pri tomto konaní). Podľa aktuálnych výskumov ide najmä o niektoré exekutívne funkcie (emočná kontrola, inhibícia reakcie), ktoré podmieňujú adekvátnu úroveň emocionálnej inteligencie, sebareguláciu, sebapoznanie. Málo efektívny rozvíjací program je napríklad ten, ktorý preferuje poznávanie sveta práce a zanedbáva poznávanie vlastnej osobnosti.

Záver

Systém kariérovej výchovy, vzdelávania a poradenstva v niektorých aspektoch zaostáva za systémom iných krajín. Je pravda, že v posledných rokoch, resp. dekádach prišlo k pozitívnemu posunu aj v tejto oblasti (zmeny v legislatíve o odborníkoch v kariérovom poradenstve, elektronizácia a zvýšenie dostupnosti repertoárov profesií pre samoobslužnú formu poradenstva, vznik alebo adaptácia nových diagnostických, preventívnych a intervenčných metód v kariérovom poradenstve a i.). Treba však vedieť aj o nedostatkoch, aby ich bolo možné ľahšie eliminovať. Takými sú napríklad využívanie tradičných postupov kariérového poradenstva na úkor novších, ktoré sú efektívnejšie (medicínsky model poradenstva namiesto preventívneho, prevaha poskytovania informácií nad podporou sebapoznávania, prevaha statických diagnostických postupov nad dynamickými, chyby v kariérovom poradenstve pre minoritné skupiny žiakov, nedostatočne vymedzené kompetencie odborníkov v kariérovom poradenstve a požiadavky na ich vzdelávanie atď.).

Kariérový vývin žiakov a s ním súvisiace oblasti, ako kariérová výchova, vzdelávanie a kariérové poradenstvo, sú v súčasnosti pri porovnaní s inými krajinami do určitej miery zanedbávanými oblasťami psychického vývinu jednotlivca. Príčinami nedostatočného využívania efektívnych prístupov, metód a primeraných foriem kariérovej výchovy, vzdelávania a poradenstva môžu byť buď ich neznalosť alebo nízka úroveň motivácie príslušných odborníkov k ich využívaniu. Výsledok je však rovnaký - nízka úroveň schopnosti jednotlivca kariérovo sa rozhodnúť v požadovaných vývinových etapách. Má to za následok nielen zlyhanie konkrétneho indivídua (zbytočne nízka úroveň výkonu v práci, predčasné vyhorenie, neurotizácia osobnosti a pod.). Môže to pôsobiť negatívne na viacero osôb, s ktorými je jednotlivec s týmito problémami v sociálnom kontakte, či už je to jeho rodinné prostredie, učitelia, poradcovia, psychológovia. Tento stav má aj negatívne celospoločenské účinky, ktoré si málo uvedomujeme. Ide o negatívny ekonomický dopad na spoločnosť či už z dôvodu slabej úrovne vykonávanej profesie (čo je pri niektorých profesiách s vyššou spoločenskou závažnosťou až trestuhodné), alebo neprimeraných nákladov na znovuvzdelávanie jednotlivca, ktorý sa v tranzitívnom štádiu svojho vývinu rozhodol pre nevhodný profesijný smer. Pritom máme k dispozícii efektívne prístupy, metódy a poznáme aj primerané formy kariérovej výchovy, vzdelávania a poradenstva. Tieto poznatky však, zdá sa, nie sme schopní správne využiť.

Na relevantnom priebehu kariérovej výchovy, vzdelávania a poradenstva by malo záležať všetkým zainteresovaným – od žiakov, ich rodičov, cez učiteľov, odborníkov v tejto oblasti (kariérových a výchovných poradcov, poradenských a školských psychológov), cez poskytovateľov vzdelávania uvedeným odborníkom (univerzity a vysoké školy), až po zákonodarcov. Žiakom však bude záležať na vlastnom kariérovom vývine len natoľko, nakoľko správne ich budeme my, profesionáli, sprevádzať a ako budeme v tomto smere pôsobiť na ich rodičov.