Depresia - dôsledok enormnej záťaže v školstve

 „Malé bolesti nás vyvádzajú z rovnováhy, veľké nás musia navracať k sebe.“ Jean Paul

Takmer každý pedagóg v svojej praxi postrehol, že vo výchove a vzdelávaní sa v poslednom období oslabuje rozvoj citovo emocionálneho rozmeru osobnosti mládeže. Honba spoločnosti za hmotnými statkami, nevhodné modely spoločenského správania, ktoré sú širokospektrálne podsúvané médiami, ako priority úspechu, povrchný a konzumný spôsob života, ktorý je interpretovaný ako ideál spokojnosti či obrovský potenciál informačných zdrojov, ktoré každodenne atakujú našu psychiku a iné negatívne vplyvy predstavujú celý reťazec zvráteného rebríčka hierarchie hodnôt, ktorý sa negatívnym spôsobom odráža v správaní sa mladej generácie. Z množstva informačných podnetov a v rovine materiálneho porovnania si učitelia a žiaci ťažko vyberajú len tie pozitívne. Silu nesplnených túžob napĺňajú negatívne, ktorým na základe dlhodobého pôsobenia nakoniec mnohí jedinci podľahnú. Tieto aspekty sú obojstranné a týkajú sa rovnako hodnôt pedagóga, ako aj žiaka.

Medzi najčastejšie diagnostikované psychické problémy aj priame ochorenia sa v poslednej dobe zaraďujú  frustrácia a depresia, ktoré majú rôzne podoby, ako aj vysoko variabilné kompenzačné mechanizmy.

Depresia

Depresia (z lat. deprimere, utláčať, zatláčať) – predstavuje duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, absenciou záujmov a zníženým sebavedomím. V psychiatrii ide o závažnú duševnú afektívnu poruchu (klinická depresia; angl. major – depressive disorder), ktorá ochromuje jasnosť myslenia, psychomotoriku, spánkový cyklus a vyvoláva pesimistické či skľučujúce emócie často vedúce k patologickej zmene osobnosti. Chorý upadá do malomyseľnosti a anhedónie, pričom v obzvlášť závažných formách depresívnej epizódy sa môžu rozvinúť psychotické symptómy v podobe skľučujúcich delúzií (bludov), ktoré sú sprevádzané niekedy aj halucináciami, prípadne úplným ochromenímtelesnej motoriky. Ochorenie sa môže prejavovať vo fúzii niekoľkých symptómov a syndrómov v rovinách  depersonalizácie s úzkostnými poruchami, ktoré spôsobujú fyzickú a psychickú bolesť.

Dôležité je vedieť a odborne vnímať problematiku depresie ako vážnu diagnózu, nakoľko predstavuje poruchu psychiky, ktorá je spôsobená nerovnováhou biochemických procesov v mozgu. Viacero látok v mozgu, tzv. neurotransmitery, sa podieľajú na reguláciiemócií a nálady. Jednou z hypotéz snažiacich sa vysvetliť príčinu depresie je funkčný nedostatok monoamínov v určitých častiach mozgu, a zároveň príčinou opaku depresie t. z. mánie, chorobne veselej nálady, je funkčná prevaha monoamínov. Zvýšený počet serotonínových receptorov sa považuje za jeden z významných faktorov patogénneho mechanizmu depresie.

Depresia je najčastejšie sa vyskytujúcou duševnou poruchou. Je závažná aj pre spoločnosť z hľadiska „stratených rokov“ (práceneschopnosť, neoptimálne fungovanie, skrátenie života). Začiatok ochorenia sa nedáhneď rozpoznať, pretože smutná nálada je mnohokrátsúčasťou bežného života alebo aj melancholického typu temperamentu.

Pri depresii nejde iba o nepríjemný emočný zážitok. Je to choroba celého organizmu a od bežného smútku alebo rozladenosti ju možno odlíšiť najmä tým, že je: intenzívnejšia a hlbšia, trvá dlhšie, npriaznio ovplyvňuje výkonnosť. 

Typy depresie:

• Endogénna depresia – depresia spôsobená vnútornými príčinami, bez prítomnosti aktuálnej skľučujúcej situácie. (Ide o