Tvrdé a mäkké zručnosti

V doterajšej edukácii sa kládol dôraz predovšetkým na vedomosti a zručnosti žiakov. Tie boli a sú považované za rozhodujúce pre ďalšie uplatnenie sa človeka v živote. V literatúre sa označujú pojmom tvrdé zručnosti [hard skills, vyskytuje sa aj pojem akademické zručnosti (academic skills)]. Označujú sa ním všetky kompetencie alebo zručnosti, ktoré človek získal formálnym vzdelávaním v škole, ale aj autodidakciou, výkonom rôznych činností, školení a pod. Sú ľahko merateľné, napr. vedomostné testy, odpovede na otázky, napísanie štúdie, preklad textu atď. V literatúre sú uvádzané aj ako profesionálne zručnosti potrebné pre výkon istého povolania alebo činnosti, napr. vedomosti lekára pre liečenie choroby, ovládanie cudzieho jazyka pre tlmočníka a pod. Tvrdé zručnosti sú legitimizované a hodnotené (vysvedčenie, diplomom, certifikát, osvedčenie – oprávnenie na výkon istej činnosti).

Vzhľadom na meniaci sa svet, prejavy a požiadavky spoločenského a aj pracovného života, v ktorom ľudia vstupujú do mnohých vzájomných kontaktov, na požiadavky doby, ktorá si vyžaduje nielen vedomosti, sú čoraz nástojčivejšie zdôrazňované aj sociálne, komunikatívne a ďalšie zručnosti. Tie sú opisované pojmom mäkké zručnosti [(soft skills, netechnické zručnosti (non technical skills), prenosné zručnosti]. Sú označované aj ako sociálno-psychologické, čím sa rozumejú také kompetencie alebo zručnosti, ktoré sa v školách priamo neučia vo vyučovacích predmetoch, ale získavajú a rozvíjajú sa počas edukácie (napr. vzor učiteľa, kooperácia žiakov), sociálnymi kontaktmi, v rodine, v škole, v skupinách a pod. Mäkké zručnosti sú ťažšie merateľné. Psychológovia a sociológovia zdôrazňujú ich mimoriadny význam pre úspešnosť človeka v živote a apelujú, aby im v edukácii bola venovaná zvýšená pozornosť. Dokonca v literatúre a v mnohých štúdiách sa píše, že na úspechu človeka v živote je podiel mäkkých zručnosti približne 75 % až 80 %, kým tvrdých zručností je len približne 25 % až 20 %.

Mäkké zručnosti nie sú viazané na špecifickosť istej práce alebo činnosti, ale významne prispievajú k jej kvalite.

Považujeme za potrebné zdôrazniť, že konštatovanie „v školách sa žiaci neučia mäkkým zručnostiam“ v súčasnosti už neplatí doslovne. V edukácii sa im začína venovať pozornosť, pretože viacerí odborníci tvrdia, že v budúcnosti sa mäkké zručnosti stanú dôležitou súčasťou nášho života, myslenia, kooperácie v práci a pod. Napokon, už dnes sú doceňované a v mnohých profesiách aj požadované, avšak ešte si dostatočne neuvedomujeme ich dosah a význam v budúcnosti, napr. rozhodnosť v činnostiach, flexibilita pracovníka, usilovnosť, zodpovednosť, schopnosť vedieť si poradiť, nepodliehať stresu a pod.

Mäkké zručnosti nie sú legitimizované dokumentom, nedajú sa kvantifikovať, sú vnímané ako isté vlastnosti osobnosti, napr. schopnosť organizovať si svoju prácu, vedieť sa rozhodnúť, poučiť sa zo sebareflexie, vedieť si poradiť v zložitejšej situácii a pod. Zdôrazňujeme, že medzi tvrdými a mäkkými zručnosťami je súvislosť, vzájomný vzťah. Prvé umožňujú človeku vykonávať istú prácu, druhé pomáhajú človeku stať sa úspešným vo svojej práci a vo svojom odbore (Fischer, R. 2022, Horkun, N. 2020, Huber, M., Krause, S. 2018, Peters-Kühlinger, G., Friedel, J. 2007).

Kým ešte nedávno sme zdôrazňovali mäkké zručnosti len ako 4K – kritické myslenie, komunikácia, kooperácia a kreativita, v súčasnosti sa ich počet značne obohacuje. Stačí, ak si dáme do súvislosti dnešnú dobu napríklad s flexibilitou človeka, rozmanitosťou prostredia, schopnosťou učiť sa zo sebareflexie, ochotou a záujmom o učenie, sebavzdelávaním, primeranou a serióznou asertivitou a pod.

Učiteľ a mäkké zručnosti

Pri vyššie uvedených zručnostiach treba zamerať pozornosť aj na učiteľov. Učitelia vzdelávajú a vychovávajú žiakov. Uvedomujú si, že k tomu, aby boli úspešnými v živote, sa musia vyznačovať nielen množstvom vedomostí, ale aj