Modulové vzdelávanie – alternatívna metóda edukácie

Modulové usporiadanie učiva je pre naše základné a stredné školstvo pomerne nové. Niektoré prvky už boli využívané, príp. sú využívané v niektorých projektoch a vyučovacích koncepciách. Systémovo nie je táto koncepcia u nás v regionálnom školstve využívaná. Tento príspevok preto možno považovať za vstupný do tejto problematiky a možno aspoň pre niektoré vzdelávacie oblasti alebo prierezové témy využiteľný. Veľký potenciál tejto koncepcie vzdelávania je v odbornom vzdelávaní, kde sa predmetové videnie javí ako zastarané, pretože zbytočne atomizuje učivo.

Modulové vzdelávanie integruje a spája spoločné prvky učiva a systematizuje ich do ucelených celkov – modulov. Vytvárajú sa tak väčšie možnosti na to, aby študent, žiak získal nielen vedomosti, ale aj zručnosti a očakávané kľúčové kompetencie.

Modulové vzdelávanie môže byť po splnení ďalších požiadaviek veľmi účinným systémom na autentické vyučovanie, t.j. vyučovanie, ktoré vychádza zo života a záujmu žiakov. Podmienkou tejto koncepcie je vyučovanie, ktoré je charakteristické uplatnením vyšších myšlienkových procesov a riešením problémov, hĺbkou poznatkov, spojením s praxou, aktívnou diskusiou o podstatných veciach a klímou, ktorá podporuje dobré výkony žiakov (I. Turek, 2008). Modulové usporiadanie vzdelávania zabezpečí, že všetky moduly, kurzu a programy sa budú tvoriť podľa jednotnej metodológie. Táto určí prepojenie medzi modulmi, kurzami a vzdelávacími programami v konkrétnej škole. Modulový systém je pružný a umožňuje škole rýchlo reagovať na inovačné procesy, ktoré sa vzťahujú na spôsob, formu, čas štúdia a na individuálne možnosti žiaka.

Čo je vzdelávací modul?

Modul je samostatná časť (jednotka) učiva, ktorá sa môže pripojiť k ďalším jednotkám a spolu s nimi vytvárať väčší celok slúžiaci na dosiahnutie cieľov alebo na riešenie zložitejších úloh (upravené podľa I. Turek, 2008). Modul môže mať rôzny časový rozsah, v literatúre sa veľmi často objavuje údaj 40 hodín, ktorý však môžeme považovať len za orientačný údaj. V prípade vyučovacieho predmetu s dotáciou jednej hodiny týždenne by mal modul viac hodín ako celý predmet za školský rok (cca 35 hodín).

Vzdelávací modul:

• stanovuje kompetencie učiaceho sa (žiaka, študenta) vyjadrené v cieľoch, ktoré sa dosiahnu prostredníctvom obsahov, metód a foriem práce,
• obsahuje súbor úloh, aktivít, činností pre žiakov,
• obsahuje špecificky vytvorené a štruktúrované učebné a pracovné texty,
• môže byť súčasťou viacerých školských vzdelávacích programov (ŠkVP), čím je zabezpečená rôznorodosť vzdelávacích ciest a zároveň nám umožňuje pre viac ŠkVP využívať rovnaký modul.

Moduly sú celistvé samostatné vyučovacie jednotky, ktoré obsahujú:

• názov modulu (v prípade vyššieho počtu modulov aj jeho skratka a číslo),
• dátum, od ktorého je modul platný (príp. školský rok),
• počet hodín na štúdium modulu,
• hlavný/é cieľ/ciele modulu,
• vzdelávacie výstupy, ktoré predstavujú výkonové štandardy (špecifické ciele),
• kompetencie, ktoré sú prostredníctvom modulu rozvíjané (získavané),
• obsah vzdelávania, ktorý sa tvorí ku každému vzdelávaciemu výstupu,
• súbor aktivít a úloh na naplnenie cieľov,
• navrhované metódy, formy a časy učenia sa žiakov,
• učebné zdroje, ktoré má mať žiak k dispozícií ak chce zvládnuť predpísané vzdelávacie výstupy,
• metódy a prostriedky hodnotenia a kritériá hodnotenia žiakov,
• miesto modulu v systéme a existujúce vzdelávacie cesty po absolvovaní modulu – odporúčania pre ďalšie moduly po absolvovaní modulu, príp. odporúčania s akými modulmi je vhodné daný modul spoločne absolvovať.

(I. Turek, „Metodika tvorby ŠkVP“ a ďalšie zdroje)

I. Turek (2008) uvádza, že hodnotenie modulu je overujúce CR (zisťujúce absolútny výkon), pričom hodnotenie je binárne: pass or fail (správne alebo nesprávne, príp. úspešný a neúspešný). Pre úspešné absolvovanie treba   dosiahnuť všetky predpísané štandardy (I. Turek, 2008).

Vzdelávacie moduly rozlišujeme podľa obsahu a zaradenia na