Objektivita v pedagogickom diagnostikovaní detí

Objektivita je predpokladom nepredpojatého skúmania, poznávania, posudzovania a hodnotenia a je opakom subjektivity. Týka sa aj kvality informácií a zistení z procesu diagnostikovania detí (Gavora, Lapitka, 1998). Objektivitu diagnostikovania zaručuje metóda diagnostikovania s istými vlastnosťami, ktoré treba pri jej používaní dodržiavať, ale aj nástroj diagnostikovania, ktorý je v rámci nej vytvorený a aplikovaný (napr. záznamový hárok pre pozorovanie, schéma pre rozhovor, pracovný list pre kresbovú skúšku a podobne) (Gavora, 1997).

Pri používaní metód a nástrojov diagnostikovania detí majú učitelia myslieť na ich reliabilitu a validitu, aby mohli tvrdiť, že poznatky a rozhodnutia o dieťati sú objektívne t.j. založené na platných a spoľahlivých informáciách a zisteniach a nevyplývajú zo zaujatého hodnotiaceho súdu učiteľa alebo inej osoby.

Reliabilita sa chápe ako spoľahlivosť zistení a výsledkov diagnostikovania dieťaťa, ktoré sú aj pri viacnásobnom opakovaní určitej metódy diagnostikovania totožné alebo aspoň približne rovnaké, málo odchylné od predchádzajúcich zistení, získaných tým istým spôsobom a postupom diagnostikovania.

Validita kladie požiadavku na metódu diagnostikovania, aby zisťovala to, čo zisťovať má v súlade so zámermi, cieľmi diagnostikovania. Učiteľa núti uvažovať, do akej miery je diagnostická metóda platná a vhodná pre poznávanie istých schopností, vedomostí, postojov a osobnostných vlastností dieťaťa. Ak napríklad učiteľ zisťuje vedomosti detí o prírode, pripraví si test, ktorý zahŕňa, reprezentuje obsah, o ktorom deti učil. Ak bude zisťovať vedomosti detí, ktoré neboli predmetom jeho vyučovania, test nebude obsahovo validný a hodnotenie dieťaťa podľa výsledku testu nebude spravodlivé. Aby sa utvrdil, že zistenia o dieťati sú skutočne objektívne, porovnáva zistenia z viacerých použitých metód a nástrojov diagnostikovania a nespolieha sa len na jednu metódu alebo nástroj.

Ak sa učiteľ nezamýšľa nad reliabilitou a validitou vytváraných alebo od iných autorov preberaných a uplatňovaných metód a nástrojov diagnostikovania, musí počítať s tým, že diagnóza aj prognóza o dieťati sú do istej miery zasiahnuté subjektívnym názorom a niekedy aj postojom učiteľa.

V prípade riešenia edukačnej situácie alebo problému dieťaťa v spolupráci s rodičmi, odborníkmi aj pedagogickými zamestnancami v tíme, učiteľ tak nemá relevantné podklady (dôkazy) o pravdivosti a závažnosti svojich tvrdení a nedokáže poskytnúť adekvátne argumenty o svojej nezaujatosti v pomáhaní dieťaťu. Pri neobjektívnom diagnostikovaní